Kultúra & umenie

Poslanie umenia ako utopistický ideál

By  | 

Umenie je ako jeden z mála predmetov skúmania, ktoré človeku doslova ukazujú cestu svojho vlastného naplnenia a zdravej tvorivosti v akejkoľvek situácii. Aj chronologicky ide o nemenný ideál javov a prvkov, ktorými sa prostredníctvom pretvárania dačoho zlého a škaredého dajú meniť naprieč tvorivou činnosťou celý rad vecí a aspektov od psychologicko-sociálnych až po tie spoločenské. Ide o akési precitnutie, pozastavenie sa v nepríjemných fázach života, či fázach zamyslenia sa nad svojim osudom, ako niečo hodnotovo nádherné, čo človeka dokáže bytostne napĺňať k zdravej a nefalšovanej činorodosti. Umenie sa vylučuje s niečím všedným, je jedinečné, nenásilné a vždy moderné – pretože skutočné umenie nikdy nevyprcháva na sile. Má korene prameniace z analogicko-kultúrnych druhov vlastností a nepodlieha skaze – jedine, ak ho dotyčný sprostredkovateľ a priamy účastník svojim subjektivizovaným tvrdením zavrhne. Ale to nič nemení na fakte jeho duchovnej cennosti, pretože znehodnotiť plody umenia je podlosť, pri ktorej sa práve ono umenie bráni „iba“ svojou umeleckou krásou, čiže je proti nástrahám trýzniteľov často v optickej nevýhode.

Umenie ale nemusí byť nutne schématizované v umeleckom ponímaní individuálnej činnosti, umením je aj úprimnou hĺbavosťou sa k cnostným pohnútkam. Vníma sa mierou citu, pohľadom naň, kontextom, racionálnym úsudkom a akýmsi až intuitívnym poznávaním podstaty jeho úmyslu, pre ktorý vznikol. Pretože, pokiaľ ho nebudeme skúmať ako otvorenú, čistú vázu, môže jeho interpretačné posolstvo prameniť v neblahé dôsledky; za všetko spomeňme aspoň gýč (lebo ten je asi najrukolapnejší a najhmatateľnejší). Gýč ako nevkus sa dá aplikovať nie len v umeleckom ponímaní umenia, ale aj v humanistických a celospoločenských oblastiach. Uvediem to na jednom príklade: keď si dáka pofidérna reklama vezme prostredníctvom manipulatívnych techník dačo vizuálne krásne a príťažlivé a využije to skrz nečestné úmysly a prekrývajúci tým skutočnosť. Je to zlomyseľnosť a zneuctenie toho prvotného poslania, čím sa neguje onen, samotný význam prikrášlenia. Pr. : reklama na prací prášok v pozadí „neba“. Čiže tá „nebeská obloha“ je zneužitým prostriedkom presviedčania toho, že daný produkt je skutočne „nebeským“.

Umenie_Michelangelo_02(slávny Michelangelov obraz z roku 1510 odhaľuje, ako ľudia nahliadali k vyšším bytostiam)

Hrozby a nástrahy, ktoré krivia odkaz umenia v spoločnosti sú na každom kroku. Vplyvy vonkajšie sú výsledkom vnútornej neistoty a spoločenského nátlaku, ktoré vyvierajú v očité rezultáty. Častým motívom, ktorý sa opakuje u skeptikov je ten, že umenie je len akýmsi únikom od reality a náplňou vlastnej frustrácie, čo má však reálnejšie parametre len v tej prvej časti výhrad. Horšie je to u pasívnych ľudí, ktorí už dávno vypovedali hoci len malou snahou o vlastné seba zdokonaľovanie, širšie obzory. Sú tak duchovne v úvodzovkách ubití, že sa uspokojili v plnom rozsahu s vyhľadávaním povrchných zmyslových vzrušení, ktoré sú ďaleko viac príťažlivé, ako nie tak dynamické, nie tak prosté a nie tak buranské rozkoše zatemňujúce mozgové bunky.

Vo svete skazenýchprevrátených hodnôt sa preto ťažšie uplatňujú všeobecne platné normy dobrosrdečnosti a šťastia, lebo čím viac vyhlášok, smerníc či zákonov spoločnosť zriaďuje, tým väčšmi sa špekuluje a kántri. Dobro nepotrebuje popularitu, vystačí si aj s tým málom, čo ponúka. Je preto nutné ísť úplne opačným smerom, hľadať a stavať práve na tých ideáloch, ku ktorým sa dá aspoň vzhliadať a dotýkať sa ich.

Vo svete lásky a nádejí lepších zajtrajškov svieti ale povestná úloha, ktorú musí každý svojim osobným príkladom povzniesť tých menej zdatných, menej trúfalých a menej odvážnych k vôbec tej najväčšej premene – premene vnútornej. Synergickým, povznášajúcim a nenásilne ekvivalentným spôsobom. Tým, ktorý síce nie je fyzicky jedným okom viditeľný a dvojakým spôsobom hmatateľný, ale dokáže v konečnom dôsledku ďaleko viacej. Má v sebe silu takého rázu, že by prekvapil kadekoho…

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach. Okrem toho sa zapája do diskusií o medzinárodných politických vzťahoch a všetky svoje postrehy na rôzne duchovné funkcie spoločenského života rozpisuje v pripravovanej štúdii.