Film & TV Kultúra & umenie Ostatné

Portrét: Dimitrij Plichta

Dimitrij Plichta sa narodil sa 21. 5. 1922 v Českých Budějoviciach. Absolvoval gymnázium a dramatické konzervatórium v Brne, po povinnej vojenskej službe študoval estetiku na Karlovej univerzite v Prahe. Po vysokoškolskom štúdiu pôsobil päť rokov ako rozhlasový režisér a scenárista v ostravskom rozhlase, odkiaľ bol nútený odísť. Od roku 1950 bol tvorcom v Československom filme,  stal sa režisérom populárno-vedeckého filmu v Bratislave. Tu nakrúcal inštruktážne, dokumentárne a populárno-vedecké filmy. Od roku 1959 režíroval hrané filmy, jeho debutom na poli krátkometrážneho fikčného filmu bol Náš školník. V roku 1963 debutoval v Štúdiu hraných filmov na Kolibe filmom Šerif za mrežami a v priebehu 60. a 70. rokov pokračoval v nakrúcaní celovečerných hraných filmov. Vo svojich autorských rozhlasových hrách sa tematicky vracal do obdobia Druhej svetovej vojny a často sa príbehy odohrávajú v prostredí armády. V rokoch 1966 – 1967 postavil s priateľmi dve jachty a spoločne sa vypravili na expedíciu na Atlantický oceán.[1] Od začiatku 60. rokov žil Dimitrij Plichta v Čechách, v 70. rokoch pôsobil vo Filmovom štúdiu Gottwaldov, kde nakrútil napríklad v roku 1965 film Perlový náhrdelník. Počiatkom 80. rokov pôsobil v Krátkom filme Praha, kde sa sústredil na cestopisné dokumenty. V Gottwaldove aj v Prahe sa však stretával/konfrontoval v období normalizácie s vážnymi problémami pri schvaľovaní svojich scenárov a osobnými spormi s vedením. Bol otcom herečky Jany Plichtovej, známej z filmu Juraja Herza Sladké hry minulého leta (1969). Dimitrij Plichta zomrel 10. 8. 2004 vo veku 82 rokov vo svojom domčeku v Dolnej Sytovej v Jizerských horách.[2]

serif_za_mrezami

Dimitrij Plichta bol v rámci slovenskej tvorby dokumentárnych a hraných snímok, či už išlo o krátko, stredo alebo  dlhometrážne filmy,  určitým solitérnym tvorcom, nezapadal svojimi témami do žiadnej skupiny a často sa dostával do konfliktov. Plichtova tvorba nie je dodnes dostatočne preskúmaná, doposiaľ nevyšla žiadna monografia venovaná jeho tvorbe, ani podrobnejšie analýzy jednotlivých titulov. Samozrejme, v čase uvedenia jeho hraných filmov do slovenských a českých kín sa objavovali v periodikách kratšie aj dlhšie recenzie, tie však môžeme brať iba ako čiastočné východisko k podrobnejšiemu skúmaniu konkrétneho filmu. Plichtovou ústrednou témou sa stalo skúmanie detí a mládeže v prostredí rodiny a spoločnosti. Uzavretý svet gangu, uzavretý svet väzenského prostredia a jeho interné pravidlá, uzavretý svet rodiny a jej medzigeneračné rozdiely, uzavretý svet etnickej  menšiny žijúcej nedobrovoľne v segregovaných osadách. V každom prípade  svojím spôsobom ide o väzenie, z ktorého chce mladý človek jedného dňa uniknúť. Téma mládeže a ich problémov nebola v období činnosti Dimitrija Plichtu príliš populárna, jeho tvorba tak ostávala v tieni slávnejších diel slávnejších kolegov, spoľahlivejšie naplňujúcich hľadiská kín. Dimitrij Plichta bol autorom, presadzujúcim si vlastný pohľad na svet. V jeho diele môžeme vysledovať viacero opakujúcich sa motívov, tém a typovo zaraditeľných postáv. Nielen deti a mládež, ale aj okolie má svoje špecifiká.  Dimitrij Plichta tvoril od raných 50. rokov, v období relatívneho spoločenského uvoľnenia rokov šesťdesiatych a aj v časoch normalizácie od počiatku rokov sedemdesiatych.

STRUČNÝ OBSAH NAJZNÁMEJŠÍCH FLMOV DIMITRIJA PLICHTU

Upre Roma (1955)

Dokumentárny film na objednávku Povereníctva zdravotníctva sleduje paralelne osudy dvoch chorých detí a ich otcov. V rómskej osade prepukne nákaza týfusu a zasiahne aj miestne deti. Do dediny prichádza na pomoc lekár so svojím tímom spolupracovníkov. Jedna rodina pomoc spočiatku odmietne a ich dieťa umiera, druhá rodina prijíma zdravotnícku pomoc a ich dieťa zostane nažive. Film upozorňuje na zúfalé hygienické podmienky v osade a apeluje na ich zlepšenie, pričom kritizuje rómske zvyky ako zaostalé a nemoderné.

Náš školník (1959)

Prvý Plichtov celovečerný film rozpráva v retrospektíve príbeh školákov základnej školy Janka  a Marienky počas druhej svetovej vojny na slovenskom malom meste. Príbeh rozpráva Marienka, teraz už učiteľka na tejto základnej škole, svojim žiakom. Janko a Marienka sú nerozluční kamaráti, hrávajú spolu na ihrisku futbal, spoločne pri hre s loptou rozbijú okno v škole. Počas vyučovania v triede nasleduje poplach ohlasujúci bombardovanie. Škola je evakuovaná, ale dvojica sa schováva v triede. Marienka utrpí menšie zranenia a končí v nemocnici, Janko umiera. Príbehom v príbehu nás sprevádza ako antagonista postava dobrého pána školníka. Na konci filmu, vo vonkajšom rámcovom príbehu, trieda ide navštíviť bývalého školníka, teraz už na dôchodku, domov.

Stroskotame_zajtraStroskotáme zajtra

Kto si bez viny (1963)

Cigán Vinco Šarkózy je na vojenskej službe najlepším strelcom posádky pod vedením majora Ryneša. Jeho spolubývajúci mu závidia, on im nechce požičiavať peniaze, čo chápu ako nedôveru ku kamarátom. Sám posiela peniaze manželke Šujane, aby za ním mohla prísť. Vojak Gusto dostane od nich list o nevere svojej priateľky, ale on sa im vysmeje.  Vinco sa iba učí čítať a písať a listy Šujane píše jeho kamarát Maroš. Šujana žije v rómskej osade a má 11 ročnú sestru, ktorá jej číta Vincove listy. Šujana za ním prichádza a navštívia miestnu kolotočovú zábavu a Vinco jej vystrieľa kvetiny. Na tanečnej zábave predstavuje manželku kamarátom. Vinco je menovaný veliteľom roty. Dostane podobný list o ženinej nevere, aký dostal Gusto. Je podpísaný Gejzom Čonkom, ktorý ju kedysi miloval. Neverí radám Maroša, že je to iba sranda. Je opäť dohodnutý sa stretnúť so Šujanou, ale krátko predtým ju v okolitých pozemkoch lesa pri stráži po výstrahe zastrelí, čo vyzerá ako nehoda. Nasleduje vyšetrovanie a pri druhom výsluchu sa nakoniec Vinco priznáva k vražde zo žiarlivosti a končí vo väzbe.[3]

Šerif za mrežami (1965)

Jakub, odsúdený za krádež, je umiestnený do ústavu pre mladistvých zločincov. Vzal totiž vinu na seba za šéfa partie Jána. Chce sa dobrým chovaním dostať späť na slobodu. V ústave ho však čaká ťažký údel, najmä pod vplyvom šikany zo strany cynického Viktora. Jakub si myslí, že na slobode si rozdelia nakradnuté peniaze, ale dozvedá sa, že Jano ich už začal utrácať. Má tu kamarátov Karola a Slávka, Viktor je časom premiestnený. Začínajú pracovať mimo ústavu na stavbe. Prokurátor vymámi z Jakuba priznanie za prevzatie viny, pretože prišli na lup. Jakub sa obhajoval tým, že predsa nemohol zradiť. Začína sa nový súd, tentoraz sa však Jakub nevyhne obvineniu z krivého svedectva, resp. mlčania v prípade krádeže. [4]

cezar_a_detektiviCézar a detektívi

Koliesko (1966)

Dej filmu Koliesko sa točí okolo chlapca Jurka, bývajúceho na rozľahlom panelovom sídlisku. Býva s rodičmi, ktorí žijú v strese a nevedia si na syna vyčleniť dostatok času. Chlapček navštevuje základnú školu a po vyučovaní chodí na smetisko pri letisku, kde sa pravidelne hráva a stretáva tu často spolužiačku. Jedného dňa nájde koliesko (zrejme z bicykla), s ktorým sa začne hrať, obľúbi si ho, všade s ním chodí a začne ho považovať za svojho blízkeho kamaráta.  Pomenuje ho  Astorko. Prinesie ho domov, rodičia však nesúhlasia, aby si ho mohol doma ponechať. Pri prechádzkach na sídlisku jedného dňa koliesko ožije, pričom neskôr sa k nemu pridá veľké množstvo kolies a koliesok na sídlisku a sledujú Jurka cestou naprieč ulicami sídliska. Ide o chlapcovu zhmotnenú fantáziu.

Cézar a detektívi (1967)

Príbeh malého chlapca Ferka z bratislavského Starého mesta počas jedného letného dňa. Do mesta prišiel cirkus aj s malým poníkom, ktorý Ferkovi pri prechádzke mestom učaruje. Chlapec má od mamy v práci inštrukcie na celý deň. Ísť na nákup a cez obed sa staviť u tety Isabel. Ferko ide do cirkusu, kde kŕmi poníka Cézara  rumovými pralinkami. Kôň v takomto stave nezvláda skúšku v manéži a Ferkovi sa ho podarí uniesť. Prináša ho k tete domov. Poníka Cézara začne hľadať klaun, partia zamestnancov cirkusu prezlečených za Indiánov a súkromný detektív Mechúrik. Tí ho u tety nenájdu, Ferko s ním uniká do opustenej záhrady a neskôr domov, kde ho umyje vo vani. Mama s otcom Ferkovi nedovolia si poníka doma ponechať a odvážajú ho  späť do cirkusu. Film končí Ferkovou predstavou o jazde na koni.[5]

serif_za_mrezami2Šerif za mrežami

Láska neláskavá (1969)

Na začiatku sa zoznamujeme vo väzenskej cele s teenagerkou Marcelou. Na prvý pohľad do tohto prostredia nezapadá, prenasledujú ju tragické spomienky. Jej príbeh začína v lete, cez prázdniny. Vďaka kúpe plaviek dostáva od rodičov domáce väzenie. Marcela uteká cez okno von a zoznamuje sa so Slávkom. Mladí si rozumejú a dohadujú si ďalšiu schôdzku. Rodičia však prichádzajú na to, že unikla, a nasleduje ďalšia z mnohých káravých hádok. Pár strávi dve nasledujúce noci strávi v stodole. Cestou nazad stopujú a zastaví im auto Marceliným rodičov s rovnakým vyústením: veľkou hádkou plnou výčitiek. Marcela po incidente odchádza s rodičmi na chatu. Tu prežije pod vplyvom alkoholu románik s hudobníkom, s ktorým sa zoznámila na zábave spoločne s kamarátkou Kamilou. Marcela po návrate vyčíta Slávkovi, že jej nepísal, jeho listy však jej rodičia schovávali. Utekajú so Slávkom do stodoly. Prichádza medzi nimi k žiarlivostnej hádke, Slávko pozná, že Marcela už niekoho mala. V afekte ho zastrelí jeho vlastnou zbraňou a končí vo väzbe.[6]

Terezu bych kvúli žádné holce neopustil (1976, r. J. Pinkava)

Robert s Martinom už boli celí netrpezliví, kedy lietadlo pristane. Má sa v ňom totiž vrátiť ich otec dr. Tesař z ciest po Afrike. Po príjazde chlapci vidia, že otec nesie nejaký vak. Je v ňom darček nielen pre nich, ale aj pre všetkých návštevníkov Zooparku. Malá šimpanzica, ktorú pomenujú Tereza. Príbeh sleduje osudy opice ako obyvateľa domácnosti rodiny Tesařovcov, keď sa stane atrakciou v škole, objektom Robertovej neustálej domácej starostlivosti a neskôr obeťou únosu partiou chlapcov. Film je plný dobrodružstiev na sídlisku pri hľadaní stratenej opice. Nakoniec ju otec umiestňuje do miestnej ZOO.[7]

Perlový náhrdelník (1965)

Posledné dni vojny je potrebné prežiť v pivnici. Ani toto prostredie nedokáže zabrániť deťom, aby sa tu hrali. Deti otvárajú dvere nepriateľom nad ich hlavami a tí zabíjajú jedného z vojakov. Vzniká bezprostredné priateľstvo medzi malým chlapcom a jedným z vojakov, ktorý vstúpil do pivnice. Nespravodlivé odsúdenie ohrozí vojakov život. Chlapec sa tu ocitá so svojím otcom. Chlapec nakoniec zachraňuje vojakov život, na rozdiel od dospelých, ktorí o jeho záchrane pochybujú, pretože je vojna, pretože je to jedno…[8]

Zdroje:

[1] Dokumentačná zložka SFÚ

[2] Perclová, Kristína: Dimitrij Plichta In memoriam, In: Film.sk, č.11, 2008, s.36

[3] Filmový přehled č.5, 10.11.1964

[4] Filmový přehled č.13, 4.4.1966

[5] Filmový přehled č.3, 22.1.1968

[6] Filmový přehled č.31, 29.8.1969

[7] In: Československá televize, č.2, 1978

[8] Výrobný list Perlový náhrdelník, Dokumentačná zložka SFÚ

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz