Cestopisy Cestovanie Fotografie Lifestyle Turistika

Po Slovenskom raji: Tomašovský výhľad

(24.09.2016) Dovŕšením nášho dvojdňového turistického výletu v Slovenskom raji sme si zašli k jeho najpopulárnejšieho vrcholku. Tomašovský výhľad je akýmsi zosobnením krás Slovenského raja a nepochybne tomu tak v skutočnosti (a po jeho dobytí) je. Trasa, ktorú lesníci a turisti v priebehu rokov vydláždili, dĺžkovo a odhadom uviedli ako hodinovú, ale rýchlym krokom sa k cieľu dostanete zhruba do 40 minút. Počas cesty sme (v prvej tretine) zazreli pomerne zanedbané drevené chatové útroby, mierne znečistené cestičky (odpadovými servítkami) a prešľapali pomerne jednoduchým stúpaním. Nebyť onej dominanty, ktorou sa skalisté výhonky môžu pýšiť istou neopísateľnou majestátnosťou, táto trasa by rozhodne nepatrila medzi najzaujímavejšie.

tomasovsky23

Po prvom lesnom stúpaní sme sa teda dostali k rozľahlej chatovej oblasti, zväčša „odsídlenej“ nieže od civilizácie, ale od akéhokoľvek kultivovaného pohostinského teritória, kde by cestovatelia ráčili po náročnom dni prespať a užiť si tak spestrený výlet. V ďalšom stúpaní zakrytom korunami listnatých stromov sa blížime k prvým menším výhľadom, ktoré Tomašovskému predchádzali, a z ktorých vidno rozľahlý národný park pripomínajúci bujne zalesnené ostrovčeky v Tichom oceáne, kde sa natáčajú diely Jurského parku. Keďže sa končí letné obdobie (24.9.) a v týchto dňoch podľa letopočtu začína jeseň, vidno to na rôznorodej farebnosti lesa (zlato oranžová, tradične ako aj tmavo zelená) a miernom ochladení oproti predošlým týždňom.

tomasovsky28

Po niekoľkých ďalších zastávkach (a turisticky označených sprievodných tabuliach) už vidno náš cieľ. Z výhľadu na kopci máte pocit, akoby ste spravovali samotný národný park a mali nad ním kontrolnú ruku. Je krásny a pod jeho útrobami máte možnosť sledovať prítoky Hornádu z viacerých svetových smerov. Neprekvapivo sa tu nachádza veľké množstvo ľudí a tak priestoru na súkromie (fotky, voľný pohyb) tu prakticky nejestvuje (možnože počas „horších“ poveternostných a meteorologických podmienkach skôr). Čiže daňou zato, že sme sa dostali až sem je takéto prostredie (dokonca s halvou študentov), v ktorom sme sa „usídlili“ na nejakých 20 minút a šli strmo dolu.

Tomašovský výhľad je skutočným zážitkom. V skratke, rozhodne stojí zato – vyštverať a zazrieť ho osobne, ale počas cesty na žiadne zázraky nenarazíte a pre milovníkov turistiky je z hľadiska náročnosti veľmi jednoduchý a neprináša scenérie či krásy prírodne bohatej vegetácie a výstavných technických kúskov. Preto by som odporúčal iné, menej nápadné, ale zato prínosnejšie trasy pre milovníkov slovenskej prírody a národných parkov. Takisto veľký počet turistov zhromaždených na menšom mieste zrovna nepriťahuje, pokiaľ si človek chce spríjemniť víkendový čas väčším súkromím. Nič to ale nepokazí na výslednom dojme než to, že sme mohli Tomašovský výhľad zazrieť! Približne po ďalšej pol hodinke sme sa teda vrátili k južnej strane Čingova, kde sme odparkovali…

Foto: Martin Hladký, Mário Bajtoš

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.