Cestopisy Cestovanie Fotografie Lifestyle Turistika

Po Slovenskom raji: Suchá Belá

Popis: Jedna z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny Glac. Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do Veľkej Bielej vody ústí priamo v stredisku Podlesok. História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M.Rotha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník. V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957. 

Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina Misových vodopádov, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskáda. Trasa je perfektne vybudovaná, bez prietrhov a dákych neželaných porúch a napriek častej používanosti – veľmi zachovalá.

suchabela2

(23.09.2016) Piatkového septembrového dopoludnia sme sa vybrali z okolia Tatranskej Lomnici k najznámejšej turistickej trase Slovenského raja – k Suchej Belej. Aby sme sa vyhli množstvu aut a ruchu, tak sme zaparkovali nie priamo v Podlesku ale pri najbližšej reštaurácii a vhodne sa na túru prezliekli. Počasie vykazovalo približne 11 stupňov Celzia, napriek chladu žiaril slnečný svit a tak zlé predtuchy včerajšieho zamračeného popoludnia našťastie ustali.

Úvodných zhruba 20minút od vrátnice po vstupe do parku prechádza tiesňava, ktorá rozdeľuje pravú a ľavú hranu hornatého lesa. Cestu tvorí štrk, do ktorého zateká chladný potok (okom sťaby destilovanej priezračnej vody) a vedie ju k prvým dreveným rebríkom. Samotná trasa naberie na pôvabnosti pri odhaľovaní ďalších a ďalších zákutí (spomínané vodopády, železné a drevené rebríky, umelé pomôcky, úzky priechod jaskyňou či výstavné lesné scenérie).

slovenskyraj.sk

Stručný pohľad (aj s označenými farbami trás) pri stúpaní najznámejšou roklinou S. r.

Počas tohto ročného obdobia sme stretli zhruba 30 turistov, čo je na tamojšiu turistickú popularitu tejto atrakcie ešte relatívne veľmi striedme číslo. Diverzita krasových úsekov a lesného bohatstva predstavuje značnú rozmanitosť a nikdy vo výslednom dojme nepôsobí zašlo a neokukane. Akurát možno tak až na vyše 20 minútový výstup k Rumanovej (959 m.n.m.) je klasickým výstupom, aký nájdete vo väčšine stúpaní i v menej vyhlásených rajónov.

Po zdolaní Rumanovej a niekde v jej rozmedzí s Vtáčím hríbom sme si spravili menšiu obednú prestávku a vydali sa pokojne nerušenou cestou ku Kláštorisku, kde sme skočili na pivko. To tam stojí okolo 2,30 eura, ak si chcete dopriať slovenskú špecialitu bryndzových halušiek, musíte zaplatiť až okolo 6,90 eura. Stoly na vonkajšej terase nie sú zrovna najkomfortnejšie a v ich blízkosti sa vždy v húfe zdržiava veľké množstvo (aj zahraničných) turistov. Z výhľadu zarazí nerekonštruovaná oblasť, ktorá za socializmu prekvitala táboriskami a rôznymi kempmi pre mládež a teraz chátra. Po následnom odpočinku sme sa vybrali nie zelenou ani žltou či modrou trasou dolu (väčšina bola v tej chvíli znemožnená) ale červenou k Letanovskému mlynu a k väčšiemu schodu skrz Prielom Hornádu…

« 1 z 2 »

Zdroje:

http://www.slovenskyraj.sk/strediska/sbela/sbela.html

 

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.