Cestopisy

Po Slovenskom raji: Prielom Hornádu

By  | 

Popis: Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. 

Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky ( Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac. 

hornad22

Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu odHrabušíc (Hrdlo Hornádu) po Smižany (vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši).

Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba „chodníka Horskej služby“. Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. 

(23.09.2016) V rámci priechodu Suchou Belou sme sa spätne vracali z Kláštoriska Prielomom Hornádu. Neprešli sme teda celý úsek, vzhľadom k uzavretiu niektorých turistických cestičiek sme museli ísť tou dlhšou, červenou. Krížom až k Letanovskému mlynu, kde poblízku sa nachádzal bufet a čochvíľa sme šli už hornádskou trasou. Počas cesty sme spozorovali, že letná sviežosť rastlinstva sa nahradila tuhšou jeseňou a trasa značila istú mieru využitia. Neustále stúpanie, klesanie, preliezanie krkolomnými úsekmi nás trochu prekvapilo (teda najmä tou dĺžkou) a keď sme sa dostali k Lanovej lávke, čakalo nás nemilé prekvapenie. Na moste sa nachádzal záchranný horský tím, ktorý čakal na vrtuľník, ktorý si šiel po jedného staršieho návštevníka. Asi si pretrhol kotník alebo členok, lebo tam v opatere lekárov pomimo ležal s kyslíkovou maskou.

Naša stopa ale viedla ďalej a po niektorých pamätníkoch tragédií, jednej menšej prestávke, kde sme sa osviežili vodou sme sa dostali až k nášmu cieľu. A po poslednom moste sme zatočili vľavo k reštaurácii neďaleko Podleska, kde sme odparkovali. Behom dňa sme teda bez väčších problémov prešli Suchou Belou a takisto Prielomom Hornádu a trasu sme si zbytočne neskracovali. Miestami a pri sledovaní „riečnych útesov“, podaktoré tie scenérie pôsobili snáď ako v kultovom filme Poklad na striebornom jazere (1962). Veľmi príjemný dojem nám nepokazili ani menšie nedostatky (ľudia vyhadzujúci keksy a odpadky popri hlinených cestičiek atď.) Konštatovanie je mimoriadne pozitívne a pri niektorých výstupoch pri skalnatých úsekoch nám nebolo zrovna do smiechu…

P.S.: Opäť raz veľká vďaka „turistickému sprievodcovi“ na voľnej nohe Františkovi B. – rodákovi zo Spišskej Novej Vsi žijúceho v Nitre.

Foto: Martin Hladký, Mário Bajtoš

« 1 z 2 »

Zdroje:

http://www.slovenskyraj.sk/strediska/phornadu/phornadu.html

 

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.