Divadlo

Piotr Iľjič Čajkovskij – Luskáčik, homosexualita, smrť

By  | 

Kompozícia a premiéra

Po úspechu baletu Spiaca krásavica dostáva Čajkovskij od Ivana Vsevolozhskeho (riaditeľa divadla v Petrohrade) ďalšiu objednávku. Tentokrát na operu a balet. Opera, ktorá sa stala poslednou, ktorú Čajkovskij skomponoval, niesla názov Iolanta a libretto vychádza z dánskeho príbehu o princeznej Yolande. Za predlohu pre libretto baletu bola vybraná adaptácia Dumasovho príbehu Luskáčik, od E.T.A. Hoffmanna – Luskáčik a myší kráľ. Balet ruského skladateľa Piotra Iľjiča Čajkovskeho má dve dejstvá. Choreografiu vytvorili Marius Petipa (s ktorým Čajkovskij spolupracoval už predtým na Spiacej krásavici) a Lev Ivanov- asistent Petipu. Premiéra sa konala 18. decembra 1892 v Mariinskom divadle v Petrohrade.

Prvé reakcie a kritiky naň, boli však zmiešané, skôr negatívne ako pozitívne. Kritici mu vyčítali roztrieštenosť príbehu, že je nudný, veľký počet učinkujúcich detí, dokonca, že tanečníci boli príliš tuční… Konkrétne predstaviteľka Antonietta Dell’Era, ktorá stvárnila postavu Cukrovej víly a po premiéra ju publikum odmenilo viac-násobným potleskom, bola vraj príliš „korpulentná“. Posúďte sami.

AntoniettaDellEraAntonietta Dell’Era ako Cukrová víla v pôvodonom Luskáčikovi (1892)

Ruský kritik Alexandre Benois zas opísal choreografiu ako mätúcu: „Človek ničomu nerozumie. Je to zmätené tlačenie sa z rohu do rohu, behanie hore dole – amaterizmus.“ (Fischer 2003) Pozitívne reakcie si vyslúžila Čajkovského hudba, ktorú väčšina kritikov chválila a ospevovala ako „úžasne bohatú a inšpiratívnu“ a „od začiatku až do konca nádhernú, melodickú, originálnu a charakteristickú.“ (Fischer 2003)

Niektorí sa vyjadrovali dokonca v zmysle, že jeho hudba je príliš dobrá, nehodná takejto inscenácie. Populárnejšou a úspešnejšou ako samotný balet sa v tej dobe teda stala 20 minutová suita, ktorú tvorí skladateľov výber hudby z jednotlivých častí baletu.

Luskáčik suita op. 71 – štruktúra

I. Miniature Overture 0:00
II. Danses caractéristiques
–a. Marche 3:29
–b. Dance of the Sugar-Plum Fairy 5:59
–c. Russian Dance (Trepak) 7:47
–d. Arabian Dance 8:58
–e. Chinese Dance 12:04
–f. Reed-Flutes 13:05
III. Waltz of the Flowers 15:15

Úspešný balet a vianočná tradícia

Príbeh Luskáčika sa dnes spája hlavne s Vianocami, ale nie vždy tomu tak bolo. Predtým než sa stal tento balet tradičným, musel si prejsť vývojom viacerými verziami. Najúspešňejšou sa stala verzia choreografa Vasilija Vainonena (1934). Vajnonen sa snažil napraviť to, čo bolo na premiére predstavenia kritizované. Napríklad do role Kláry a Princa obsadil dospelých tanečníkov, a nie deti. Jeho verzia ovplyvnila aj ďalšie spracovania.

Tradícia vianočného uvádzania Luskáčika sa začala v USA 24.12.1944 premiérov prvého úplného amerického spracovania v prevedení San Francisco Ballet, pod vedením umeleckého vedúceho Willama Christensena. Predstavenie malo veľký úspech a odvtedy bolo v San Franciscu uvádzané každé Vianoce. Tradícia sa postupne v 60. rokoch rozšírila po Amerike a do sveta.

Luskáčik – dej

Príbeh začína na štedrý deň vo veľkom a krásnom dome nemeckej rodiny. Dedko Drosselmeyer prichádza a dáva deťom, Kláre a Fritzovi darčeky. Klára dostáva krásnu bábiku Luskáčika, ktorá sa páči každému na večierku. Fritz žiarli a bábiku rozbije. Dedko ju ale zázračne opraví. Klára neskôr zaspáva s bábikou pod vianočným stromčekom.

Ďalšia časť príbehu sa odohráva v Klárinom sne. Zmenšuje sa a hračky pod stromčekom sa prebúdzajú k životu. Miestnosť sa naplní armádou myšou vedených zlým Kráľom myší. Luskáčik sa prebúdza a vedie hračky v boji proti myšiam. Luskáčim bojuje s Kráľom myší ale prehráva a je zajatý.

Klára zúfalo hádže svoju črievičku na Kráľa myší, ktorý upadne do bezvedomia. Luskáčik sa potom premení na princa a vezme Kláru do kúzelného lesa a potom do Krajiny sladkostí. Tam princ rozpráva Cukrovej  víle o ich boji s armádou myší. Následujú tance a oslava.

Po veľkolepom finále sa Klára prebúdza pod vianočným stromčekom s bábikou Luskáčika v ruke.

Kontroverzný život Čajkovského – úspešná kariéra, homosexualita a smrť

Skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij sa narodil 7. mája 1840 v meste Vyatka v Rusku. Jeho prvé dielo malo premiéru roku 1865. V roku 1868 komponuje prvú symfóniu, na ktorú má dobré odozvy. V roku 1874 sa etabluje Piano koncertom No.1 v bmoll. V roku 1878 Čajkovskij odchádza z moskovského konzervatória zvyšok svojej kariéry venuje komponovaniu. Medzi jeho najznámejšie diela patria balety Labutie jazero (1875), Spiacia krásavica (1889) a Luskáčik (1892), opery Eugen Ongein (1877), Mazepa (1883), či Piková dáma (1890). Zomiera v Petrohrade dňa 6. novembra 1893.

Behom svojho života zápasil s predsudkami okolia pre svoju homosexuálnu orientáciu. V roku 1877 si berie kvôli klebetám mladú študentku konzervatória Antoniu Milyukovu. Manželstvo je ale jedna velká katastrofa a Piotr, Antoniu, po niekoľkých týždňoch opúšťa. Počas nervového zrútenia sa neúspešne pokúša o samovraždu.V roku 1878 odchádza z konzervatóra. Môže si to dovoliť, keďže má patrónku v podobe bohatej vdovy Nadezhdy von Meck. Tá mu pravidelne mesačne posiela peniaze. Zaujímavosťou je, že súčasťou ich dohody bolo, že sa nikdy osobne nestretnú.

Smrť a dohady

Čajkovskij zomiera 6. novembra 1893, deň po tom čo mu je diagnostikovaná cholera, ktorá bola v tom čase rozšírená. Oficiálne sa uvádza, že vypil pohár neprevarenej vody, z ktorej sa nakazil. Tieto informácie začali byť ihneď spochybňované. Hermann Laroche, skladateľov priateľ, spomínal, že Piotr bol hypochonder a veľmi čistotný, aby nemusel chodiť po doktoroch, tak dodržiaval prísnu hygienu. Ďalší ruský skladateľ, Nikolai Rimskij-Korsakov zas vo svojej autobiografii spomína, že s telom Čajkovského sa po jeho smrti nezaobchádzalo ako s telom človeka, ktorý zomrel na choleru.

Tieto informácie vyvolali rôzne domnienky a veľa ľudí bolo, aj je presvedčených, že Čajkovskij spáchal samovraždu. Pravdepodobne tak, že sa otrávil arzénom (príznaky takejto otravy sú veľmi podobné príznakom cholery). O tom, kto Čajkovskému prikázal zabiť sa, existuje viacero teórií. Jedna tvrdí, že istému vojvodovi vadil prílišný „záujem“ Čajkovského o jeho synovca  Nikolaja Borisovicha Jacobiho, a tak napísal dopis cárovi. Za doručovateľa si vybral práve spomínaného synovca. Ten sa ale chcel vyhnúť verejnému škandálu a tak zvolal stretnutie bývalých Piotrových spolužiakov, kde mali diskutovať o údajných obvineniach. Stretnutie trvalo takmer päť hodín a Čajkovskij z neho odchádzal bez slov, bledý a podráždený.  Keď každý odišiel Jacobi vraj povedal svojej manželke, že dospeli k rozhodnutiu, že Čajkovskij, aby uchránil česť, musí spáchať samovraždu. O deň alebo dva po stretnutí sa Moskvou začali šíriť zvesti, že skladateľ je chorý. Iná téoria hovorí, že samovraždu nariadil Čajkovskému samotný ruský cár Alexander III, a to a základe tvrdenia, že Piotr zviedol syna domovníka jeho brata Modesta.

To čo sa naozaj stalo, sa pravdepodobne tak skoro nedozvieme. Isté je, že Piotr Iľjič Čajkovskij počas svojho života trpel pre svoju sexuálnu orientáciu a jeho životná situácia viedla k depresiám a pokusu o samovraždu. To sú faktory, ktoré naznačujú náchylnosť, alebo môžu byť spúšťačom, samovražedných sklonov a svedčia o nevyrovnanom psychickom stave skladateľa. Isté je, že Čajkovskij sa naozaj zabil. Otázka zostáva, či to bolo na príkaz alebo popud niekoho iného, alebo k tomuto rozhodnutiu dospel sám, na základe nelichotivej spoločenskej situácie.

44694-cd, 6/21/10, 11:03 AM, 8C, 4896x6008 (408+744), 100%, Custom, 1/80 s, R18.6, G3.7, B29.0Piotr Iľjič Čajkovskij

Zdroje:

Fisher, J. (2003). Nutcracker Nation: How an Old World Ballet Became a Christmas Tradition in the New World, New Haven: Yale University Press.

https://en.wikipedia.org/wiki/The_Nutcracker

http://www.biography.com/people/pyotr-ilyich-tchaikovsky-9503375#prolific-composer

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Tchaikovsky2.jpg

 

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.