Svetové umenie v 20-tom storočí a najmä (!) v jeho počiatkoch prerástlo do rôznych druhov nových estetických foriem a prezentácií podvedomého vnemu a priestorových hraníc. S príchodom avantgárd sa ich abstraktné znaky už ohýbali a krížili diverzifikačne, čím aj boli neskôr predurčené k postupnému zániku. Lenže kubizmus a surrealistické optiky nepracovali len s motívmi bizardností a karikatúr vecí a predmetov, ale i s vedeckým pokrokom (Teória relativity, rýchlosť svetla, hranice nekonečna), či k prehlbovaniu emócií nikdy nepoznaných.
O to viac je tento kontrast ostrejší, o čo dôležitejšie je vedieť, čo ho ako smer fascinovalo (pokrok a nové dimenzie zvrátenosti) a čím sa inšpiroval prvotne (domorodé maľby). Čiže na tomto historickom rozkole minulosti a budúcnosti je vidieť, že jeho parametre odrážajú skôr disonantný rozmer fantázie smerom navonok či dovnútra. Impulzy a inšpiračné zdroje kubizmu siahajú niekedy do roku 1906 a primárne k tvorbe Francúza Georges Braquea a Španiela Pabla Picassa.
Český maliar Bohumil Kubišta a jeho dielo (1912)
Zo Slovákov sa k avantgardným prvkom a insitnej frontality prostredia inšpiroval Ľudovít Fulla.
Kubizmus podľa tvorby:
- Samotný kubizmus (1906 – 1909), toto obdobie zahájili spomínaní európski umelci Georges Braque a Pablo Picasso. V období, kedy kubizmus vznikal, sú jeho diela ovplyvnené predchádzajúcimi maliarskymi trendmi, dochádza k objavovaniu podstaty kubistickej perspektívy. (napr. Picassov Ženský akt). Postupne sa zobrazované predmety obmedzujú a komplikujú na geometrické tvary, z farieb sa spočiatku používali iba odtiene sivej a hnedej.
- Analytický kubizmus (1909 – 1912), v týchto rokoch kubizmus nebol len abstraktným umením, farba sa však stále takmer používala len výnimočne. Dochádza k čiastočnej priestorovej abstrakcii, čiže zobrazované predmety sú nahradzované inými podobnými predmetmi. Zobrazovaný predmet je rozložený na jednotlivé geometrické tvary, ktoré sú potom zobrazené neperspektívne vedľa seba.
- Syntetický kubizmus (tiež vrcholný) (1912 – 1914), v tejto fáze sa kubizmus priblížil k abstrakcii, napriek tomu je pre neho stále dôležitý zobrazovaný predmet, ktorý sa skladá z línií a plôch. Objavuje sa koláž a s ňou aj farba. Tá priniesla novú paletu možností a širokých kontrastov.
- Orfizmus – toto obdobie dospelo k úplnej abstrakcii, využíva farby. Umelci už nenapodobňujú ani sa nijakým spôsobom nesnažia rozkladať či znovu skladať reálny predmet, tým sa vlastne jednotlivé maliarske prvky stali celkom nezávislé od reality.
- Po roku 1923 došlo k jeho ďalšiemu rozvoju, no už to nebol kubizmus krištáľovo čistý, ale kubizmus niečím ovplyvnený napr. imaginatívny kubizmus je ovplyvnený vetvami surrealizmu.
Picassov portrét Juana Grisa (1912)
Picasso a jeho vplyv
Pablo Ruiz Picasso pracoval rovnako so zručnosťou s olejom, vodovými farbami, pastelom, uhlíkom, ceruzkou ako i atramentom. Bol preslávený tým, že komplexné scény modeloval len pomocou niekoľkých geometrických tvarov v jeho kubistických prácach so zmiešaným médiom, ale aj tým, že produkoval po celý svoj život majstrovské portréty. Jeho skice perom a atramentom z kubistického a neskoršieho obdobia sú cenené pre ich dovtedy nedoceňovanú vierohodnosť a stali sa príkladom jeho majstrovských schopností. Picasso sa v sfére umenia vskutku pohyboval s ľahkosťou, aj napriek obmedzenému akademickému cviku (dokončil iba prvý ročník Kráľovskej akadémie v Madride). Jeho prirodzený talent bol znásobený divou pracovnou etikou, ktorá prežila do posledných rokov jeho dlhého života.
Pozn. autora: Picasso napriek svojmu talentu nikdy nepatril k humanistom svojej doby, hoci jeho diela boli v mnohom inšpiratívne v doslova boji proti antagonistickým živlom a nástrahám vonkajších vplyvov. Fantasticky a v priestore dokázal spracovať pomocou jednoduchých geometrických tvarov a plných farieb tieto nástrahy a asymetricky nimi manipuloval. Kubizmus a najmä jeho diela mi evokujú podobne revolučné tendencie ako v populárno-hudobnom priemysle 60-te roky a odkaz a vynímanie k osobným slobodám jednotlivca. Takisto i metaforické a metonymické podobenstvá v nich badať, ako aj číry emocionálny rozlet nad neplnosťou objektov a tvarov, ktoré o mnohom vypovedajú a nesmierne štylistickou precíznosťou svojho pozorovateľa v pozitívnom slova zmysle stigmatizujú. Aby mal o čom premýšľať a umelecky tieto skvosty dokázať patrične precítiť.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Pablo_Picasso
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kubizmus
