Picasso a kubizmus

Svetové umenie v 20-tom storočí a najmä (!) v jeho počiatkoch prerástlo do rôznych druhov nových estetických foriem a prezentácií podvedomého vnemu a priestorových hraníc. S príchodom avantgárd sa ich abstraktné znaky už ohýbali a krížili diverzifikačne, čím aj boli neskôr predurčené k postupnému zániku. Lenže kubizmus a surrealistické optiky nepracovali len s motívmi bizardností a karikatúr vecí a predmetov, ale i s vedeckým pokrokom (Teória relativity, rýchlosť svetla, hranice nekonečna), či k prehlbovaniu emócií nikdy nepoznaných.

O to viac je tento kontrast ostrejší, o čo dôležitejšie je vedieť, čo ho ako smer fascinovalo (pokrok a nové dimenzie zvrátenosti) a čím sa inšpiroval prvotne (domorodé maľby). Čiže na tomto historickom rozkole minulosti a budúcnosti je vidieť, že jeho parametre odrážajú skôr disonantný rozmer fantázie smerom navonok či dovnútra. Impulzy a inšpiračné zdroje kubizmu siahajú niekedy do roku 1906 a primárne k tvorbe Francúza Georges Braquea a Španiela Pabla Picassa.

Český maliar Bohumil Kubišta a jeho dielo (1912)

Zo Slovákov sa k avantgardným prvkom a insitnej frontality prostredia inšpiroval Ľudovít Fulla.

Kubizmus podľa tvorby:

1. Samotný kubizmus (1906 – 1909), toto obdobie zahájili spomínaní európski umelci Georges Braque a Pablo Picasso. V období, kedy kubizmus vznikal, sú jeho diela ovplyvnené predchádzajúcimi maliarskymi trendmi, dochádza k objavovaniu podstaty kubistickej perspektívy. (napr. Picassov Ženský akt). Postupne sa zobrazované predmety obmedzujú a komplikujú na geometrické tvary, z farieb sa spočiatku používali iba odtiene sivej a hnedej.
2. Analytický kubizmus (1909 – 1912), v týchto rokoch kubizmus nebol len abstraktným umením, farba sa však stále takmer používala len výnimočne. Dochádza k čiastočnej priestorovej abstrakcii, čiže zobrazované predmety sú nahradzované inými podobnými predmetmi. Zobrazovaný predmet je rozložený na jednotlivé geometrické tvary, ktoré sú potom zobrazené neperspektívne vedľa seba.
3. Syntetický kubizmus (tiež vrcholný) (1912 – 1914), v tejto fáze sa kubizmus priblížil k abstrakcii, napriek tomu je pre neho stále dôležitý zobrazovaný predmet, ktorý sa skladá z línií a plôch. Objavuje sa koláž a s ňou aj farba. Tá priniesla novú paletu možností a širokých kontrastov.
4. Orfizmus – toto obdobie dospelo k úplnej abstrakcii, využíva farby. Umelci už nenapodobňujú ani sa nijakým spôsobom nesnažia rozkladať či znovu skladať reálny predmet, tým sa vlastne jednotlivé maliarske prvky stali celkom nezávislé od reality.
5. Po roku 1923 došlo k jeho ďalšiemu rozvoju, no už to nebol kubizmus krištáľovo čistý, ale kubizmus niečím ovplyvnený napr. imaginatívny kubizmus je ovplyvnený vetvami surrealizmu.

Picassov portrét Juana Grisa (1912)

Picasso a jeho vplyv

Pablo Ruiz Picasso pracoval rovnakou so zručnosťou s olejom, vodovými farbami, pastelom, uhlíkom, ceruzkou ako i atramentom. Bol preslávený tým, že komplexné scény modeloval len pomocou niekoľkých geometrických tvarov v jeho kubistických prácach so zmiešaným médiom, ale aj tým, že produkoval po celý svoj život majstrovské portréty. Jeho skice perom a atramentom z kubistického a neskoršieho obdobia sú cenené pre ich dovtedy nedoceňovanú vierohodnosť a stali sa príkladom jeho majstrovských schopností. Picasso sa v sfére umenia vskutku pohyboval s ľahkosťou, aj napriek obmedzenému akademickému cviku (dokončil iba prvý ročník Kráľovskej akadémie v Madride). Jeho prirodzený talent bol znásobený divou pracovnou etikou, ktorá prežila do posledných rokov jeho dlhého života.

Pozn. autora: Picasso napriek svojmu talentu nikdy nepatril k humanistom svojej doby, hoci jeho diela boli v mnohom inšpiratívne v doslova boji proti antagonistickým živlom a nástrahám vonkajších vplyvov. Fantasticky a v priestore dokázal spracovať pomocou jednoduchých geometrických tvarov a plných farieb tieto nástrahy a asymetricky nimi manipuloval. Kubizmus a najmä jeho diela mi evokujú podobne revolučné tendencie ako v populárno-hudobnom priemysle 60-te roky a odkaz a vynímanie k osobným slobodám jednotlivca. Takisto i metaforické a metonymické podobenstvá v nich badať, ako aj číry emocionálny rozlet nad neplnosťou objektov a tvarov, ktoré o mnohom vypovedajú a nesmierne štylistickou precíznosťou svojho pozorovateľa v pozitívnom slova zmysle stigmatizujú. Aby mal o čom premýšľať a umelecky tieto skvosty dokázať patrične precítiť.

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pablo_Picasso

https://sk.wikipedia.org/wiki/Kubizmus