Hudba

Peter Uher: Hudba je pre mňa životná filozofia

By  | 

Ahoj Peter. Čo ťa viedlo práve k hudbe kde sa spája jazz s rockom a k založeniu kapely Inside Group? Aký je váš príbeh?

Možno je to preto, že som si vo svojom hudobnom živote prešiel rôznymi žánrami. Začínal som ako metalista, potom som bol rocker, neskôr som sa rozhodol, že pôjdem hudbu študovať. Začal som navštevovať štátne konzervatórium v Košiciach kde som makal na klasickej gitare, vysokú školu počas ktorej som začal chodiť na jazzové oddelenie na Zuš Mikuláša Moyzesa v Prešove. Tam som sa venoval jazzovým štandardom, čo ma celkom bavilo. Avšak postupne som našiel záľubu v groovovej muzike, jazzrocku a rôznej psychodelickej hudbe a tak som z vlastného presvedčenia začal robiť niečo podobné.  Fungoval som a stále fungujem v rôznych projektoch, kde veľakrát hrám ako sideman, ale mať svoju kapelu som túžil odjakživa. Za čias puberty a dospievania som mal svoju metalovú kapelu Daybreak, potom bolo dlho ticho a až po rozpade zostavy Andy Belej quartet kde sme s chlapcami spolu hrávali  prišlo definitívne rozhodnutie a tak vznikol Inside Group s Vilom Stanekom a Vilom Cicoňom.

Ty si kapelníkom Inside Group a zároveň prichádzaš aj s hudobnými nápadmi. Ako u vás prebieha proces kompzície?

Úplne na začiatku je to téma, ktorá ma napadne v hlave počas napr. jazdy autom. Niekedy si ju zahmkám a nahrám do mobilu. Keď sa dostanem ku gitare snažím sa túto tému alebo nápad podkladať rôznymi akordami, v rôznych veľakrát nediatonických súvislostiach, tento proces niekedy trvá rýchlo, ale niekedy sa proste zamotám, nechám to odležať v hlave a púšťam sa do toho znova a znova až kým nie som spokojný s tým ako to znie. Potom to s chlapcami Vilom Stanekom a Vilom Cicoňom riešime na skúške kde sa snažíme vymyslieť dobrý groove, polohu, farbu jednotlivých nástrojov a tak postupne táto myšlienka dostáva nejakú podobu.

Nakoľko je vo vašej hudbe silný jazzový vplyv? Tým myslím do akej miery je v nej prítomný element improvizácie? Keď skladbu dokončíte stane sa z nej uzavretý komplex alebo napríklad na koncertoch, niektoré pasáže aj improvizujete?

Ako som písal témy su dané, improvizácia prichádza v miestach pre to určených, čize sólach, keď mám sólo, vtedy vačšinou improvizujem a chlapci až na moje znamenie začnú hrať zasa tému. Vo vačšine jazzových kapiel to funguje podobne. Improvizácia je to čo máme radi, preto veľakrát na koncertoch sú improvizácie dlhšie než na CD-čku.

Nedávno vám vyšiel druhý album, na ktorom máte aj vzácneho hosťa, amerického trubkára Michaela „Patches“ Stewarta. Ako sa zrodila táto spolupráca?

Už dávnejšie som sa pohrával s myšlienkou zobrať do kapely ešte jedného sólistu, najmä aby prišla nová farba a nové myslenie do kapely. Hľadal som do One and Zero niekoho zo Slovenska, sú tu rôzni výborní muzikanti. Michaela Stewarta mi odporučil Peťo Adamkovič z AMC trio. Sme dlhoroční kamaráti s Petrom a ich trio s Michaelom spolupracovalo. Tak s malou dušičkou som Michaelovi poslal náš track s tým, že sa ani neozve. Ale on sa ozval. 🙂 Povedal svoju predstavu, že niečo nahrá vo Varšave kde prechodne žije a niečo v štúdiu v New Yorku. Poslal nám viac verzií. Vybrali sme dve. Obidve sú v podstate totožné, rozdiel je akurát v improvizácii. V hlavnom tracku hrá na efektovej trúbke viac podľa mňa moderne s moderným soundom. V songu One and Zero bonus sme nechali improvizáciu na čistej trúbke, lebo tá je zasa viac melodická. Obidve majú ale rozdielny charakter.

inside_group2

Skladatelia sú zaujímavé osobnosti, ktoré nechávajú hovoriť za seba hudbu. Tým, že vaša hudba je inštrumentálna tak to ešte umocňuje túto jej úlohu. Čo bolo tvojou inšpiráciou za albumom One and Zero a ako sa tento album rodil?

Inšpiráciou je v prvom rade život, životné situácie. Keď hráme koncert, snažím sa ľudom priblížiť o čom sú skladby, ktoré hráme.  Každá skladba na albume One and Zero niečo predstavuje. One and Zero predstavuje pokrývku jednotiek a núl pod ktorými žijeme a ako sme už na tom v podstate závislí. Joy and Fear je o radosti a strachu o dieťa, všetci sme čerství tatovia a kedže každý ma prvé dieťa, stretol sa s novým pocitom v interakcii k dieťaťu. Cítime radosť, veľkú radosť ale zároveň aj strach. White drug je najsilnejšia biela droga na svete, je to cukor. Cicinka je skladba venovaná nášmu basgitaristovi Cicimu. Random Flight je o lietaní a pocitoch z lietania, sú krásne, záhadné ale aj nepredvídateľné… Night Sky pozná asi každý, ľahneš si v lete na zem a pozeráš na nočnú oblohu a rozmýšlaš o čom to celé tuto na zemi je.  The Running Man, muž bežiaci stále za niečím, za šťastím, láskou, peniazmi? Možno vedľa seba má najvačšie šťastie ibaže on  to nevídí a preto stále beží. The Glacier trilogy je príbeh opusteného ľadovca.

inside_group8

Ktorú skladbu z nového albumu máš najradšej a prečo?

Myslím, že je to The Glacier Trilogy. Je to skladba, ktorú som zložil úplne prvú v Inside Group a mám k nej citový vzťah. Najmä preto, lebo vtedy to všetko začalo.

Čo konkrétne pre teba znamená hudba?

Hudba je pre mňa životná filozofia a zároveň vyjadrovací  prostriedok. Úplne ma pohlcuje. Sústavne som v procese počúvania, tvorenia, improvizácie atď… Okrem toho som aj učiteľ na konzervatóriu, čiže je to pre mňa aj práca na plný úväzok. 🙂

inside_group3

Aké kapely alebo hudobníci ťa najviac ovplyvnili v tvojom hudobnom vývoji alebo ťa aj dnes inšpirujú?

Dávnejšie to boli skôr fusion kapely a gitaristi ako Scott Henderson, Pat Metheny, Robben Ford, John Mclaughlin, Dean Brown… Teraz počúvam prevažne  hudbu akú robí trebárs Alex Machacek, Eivind Aarset, Nir Felder, kapely St. Vincent atď…

Máš nejaký hudobný sen, ktorý by si si chcel splniť? Zahrať si s nejakou kapelou, hudobníkom, prípadne nejaký koncert?

Konkrétne hudobné sny nemám. Chcem najmä aby sme s kapelou hrali veľa dobrých koncertov a robili ľuďom radosť  a ukázali že sa to dá aj takto. 🙂

Ďakujem za rozhovor 🙂

 inside_group_top1

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.