Kultúra & umenie

PechaKucha Night vol. 36: Periféria

By  | 

Pecha Kucha patrí už k etablovaným kultúrnym podujatiam, ktoré sú rozpoznateľné nielen vďaka svojej špecifickosti, ale aj rozmanitosti. Jej 36. ročník sa konal v A4 – priestore súčasnej kultúry. Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov, bolo novinkou pozvanie dvoch hostí z Nórska, zavedenie novej aplikácie, v ktorej sa účastníci môžu respondentov spýtať na akúkoľvek otázku počas prestávky aj na konci podujatia, a hlavne veľký počet poslucháčov. Priestor A4 sa nesie v komornej atmosfére, takže je pochopiteľné, že láka presne tých ľudí túžiacich po alternatívnych zdrojoch umenia, akých by ste medzi normálnou konzumnou spoločnosťou nehľadali. V podobnom duchu sa niesol aj tento ročník, keďže jeho názov znel „Periféria“. Teda niečo okrajové. Mimo hlavný prúd. Ale stále žijúce a špecifické.

Vďaka tomu sme mali príležitosť nahliadnuť do alternatív k tomu čo normálne vnímame ako komerčné. Byť konfrontovaný s iným pohľadom na umenie a mimo zaužívaných pravidiel, je totiž veľmi oslobodzujúce a v súčasnosti aj potrebné.
Na tomto ročníku PechaKucha Night sme mohli počuť:

Borisa Ondreičku: Umelca, textára, speváka, kurátora, riaditeľa tranzit.sk a mnoho ďalšieho, ktorý vo svojej príbehovo satirickej vložke preniesol niekoľko zaujímavých myšlienok v zoskupení množstva cudzích slov, aby dodal textu na vedeckosti a zábavnosti.

Dáša fon Fľaša: Čo je v zásade taký pohodový chalan, ktorý spieva, tvorí umenie a nepotrebuje k tomu žiadne veľké štúdiá. Stačí mu dobrý pocit a trochu toho dobrodružstva, ktoré je síce trochu punk, ale ja sa radšej prikloním k subkultúre beat generation.

Diera do sveta: Kultúrne centrum v Liptovskom Mikuláši, nedisponuje toľkými akciami ako Bratislava, Bánska Bystrica a Košice, ale aj tak dokáže priniesť do mesta zaujímavých hostí a rôzne kultúrne podujatia, a tým prispievať k neustálemu kultúrnemu rastu jeho obyvateľov.

Dizajn na kolesách: Je zoskupenie mladých študentov VŠVU ktorí cestujú po Slovensku a vylepšujú existujúcu vizuálnu kultúru. Ako študentský projekt ho považujem za obrovský prínos, pretože ľudia, ktorí vedia, učia vedieť aj ostatných. Projekt, pri ktorom by som si naozaj želal, aby nebol len dočasnou záležitosťou.

Espen Tveit: Nór a umelecký fotograf. Jeho záľubou sú momentálne fotografie dedinských futbalových štadiónov a starých lyžiarskych skokanských mostíkov. Fotky sú čiernobiele a ide z nich neuveriteľný pokoj.

Folke Järnbert: Rovnako Nór, tentoraz ale túžiaci po samote. Odísť z modernej spoločnosti. Vrátiť sa k prapodstate. Byť bez elektriny, teplej vody, len s knižkami a so sebou. Rozprávanie o jeho 6 mesačnom experimente je nielen zábavné, ale aj poučné.

Chaloši Zos Spišskej: Skrátka chalani, ktorí robia to, čo ich baví. Sú definíciou takého toho mocného kamarátstva a zároveň sú hlavnými predstaviteľmi nimi vytvoreného životného štýlu Srandizmu. Vtipné a hlavne ukazujúce, že umenie je aj o dobrej nálade. A že vyspať sa dá všade, či už peniaze máte alebo nie.

Kateřina Olivová: Performerka od sudedov. Performance je určitým spôsobom niečo, čo šokuje a núti nahliadať na veci inak. Je to spojenie nespojiteľného. Otvorenosť a umelecká ašpirácia Kateřiny síce môže v niekom vzbudiť pobúrenie, pre ostatných je ale definíciou slobody umenia. A teda toho, prečo sa mu, my umelci, stále venujeme.

Kloaka: Platforma pre experimentálnu a nekonvenčnú tvorbu. Umenie je neustále v stave zmeny. Stále hľadá nové variácie. Mimo naratív, mimo porozumenie. Tento časopis sa snaží tieto zmeny mapovať a robí to, podľa môjho názoru, bravúrne.

Medzihmla: Tentoraz sme navštívili Lučenec. Medzihmla je multižánrový festival, kde sa spája všetko umelecké. Rôzne kultúrne podujatia, happeningy, diskusie podnecujú k záujmu o kultúru a jeho rôzne aspekty. Ďalší príklad toho, že umenie je aj mimo nášho hlavného mesta a častokrát pôsobí otvorenejšie a prirodzenejšie.

Miesta Mesta: Adam Berka sa vyberá do mesta a hľadá v ňom zaujímavé miesta. Možno trochu básnický začiatok, ale jeho fotografie prezentujú čas v jeho stabilnej, nemennej podobe. Mnohé budovy sa rekonštruujú, menia. Ako človek zaujímajúci sa o architektúru, mapuje cez fotografie detailné vrásky nášho mesta, aby ukázal jeho krásu a hlavne nám sprostredkoval pocit, že sa o tom, kde žijeme, ešte máme čo učiť.

RurArtMap: Projekt, vďaka ktorému objavujete kultúru mimo hlavných centier. Verejnosť o nich častokrát nevie, ale to neznamená, že nemajú čo ponúknuť. Ďalší príklad toho, že kultúra je všade. Len ju treba nájsť. A RurArtMap je skvelým prostriedkom ako objaviť niečo, o čom veľa ľudí zatiaľ nevie.

PechaKucha Night sa stáva pre mňa nutnosťou. Prezentuje projekty a ľudí, akých na Slovensku aj vo svete potrebujeme. Ukazuje, že sa to dá aj napriek často nedobrým podmienkam a hlavne spája ľudí. Preto aj touto správou apelujem na všetkých, ktorí tento môj sumár prečítali až do konca. Ďalšia PechaKucha Night je v apríli. Nepremeškajte ju!!

Foto: Dominik Kurina
Úprava fotografií: Martin Katrušák

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.