Kultúra & umenie

Pecha Kucha Night ukázala, že aj sociálne vedy môžu byť zaujímavé

By  | 

V Kine Mladosť sa v stredu 9.11.2016 konalo 35 pokračovanie úspešnej akcie Pecha Kucha Night Bratislava. Tentokrát podujatie vzniklo v spolupráci s Pecha Kucha Night Oslo a témou boli sociálne vedy a umenie.

Večer otvoril trailer a prezentácia filmu Hotel Úsvit, ktorý pripravuje režisérka Mária Rumanová, absolventka štúdia v Ateliéri dokumentárnej tvorby FTF VŠMU .  Film sa zameriava na mesto Čierna nad Tisou  a sleduje životné príbehy vybraných obyvateľov, ktorí sa každodenne musia vysporiadať s krutou realitou, ktorú predstavuje nemožnosť zamestnať sa.

Druhým prezentujúcim bol nórsky žurnalista, spisovateľ a skladateľ Olav Brekke Mathisen. Na Pecha Kucha Night Bratislava prišiel ukázať svoju novú knihu Den Jævla Naboen, čo v doslovnom preklade znamená (Skur…ý sused). Tento silný názov dokonale vystihuje zameranie knihy. V nej sa Olav sústredil na prostriedky a metódy, ktorými si strpčujú nahnevaní susedia v Nórsku život. Pre lepšiu predstavu o čo ide, tak napríklad jeden sused natiahol hadicu zo svojej žumpy k susedovmu plotu kde pristavil ventilátor a takýmto spôsobom rozprašoval jej obsah na jeho pozemok.

Ivan Brezina, ktorý pôsobí na Inštitúte experimentálnej psychológie SAV, nás cez prezentáciu uviedol do problematiky svojho výskum o pojme múdrosť a jej vnímaní vo svete východnej civilizácie, z pohľadu rodovej otázky, dedičnosti, veku a jej náboženských a filozofických tradícií. Ivan Brezina na tému múdrosti publikoval niekoľko štúdií. Napríklad: Postoje k múdrosti vo vyrabných kultúrach Ázie (2007), Kontúry východnej múdrosti (2008), Amazonský šamanizmus: Osoby považované za múdre a ich koncept múdrosti (2010), Neurofyziologický kontext múdrosti (2011).

pecha_kucha35_15

Absolvent sociológie a doktorand Masarykovej university v Brne Martin Boroš sa venuje vo svojom výskume digitálnej sociológii a tomu, ako možno využiť dáta získané v digitálnom prostredí v sociálnovednom výskume. To ako tento proces prebieha sa pokúsil priblížiť na príklade dát získaných zo sociálnych sietí a dát súvisiacich s vyhľadávaním, ktoré následne vizualizalova rôznymi spôsobmi. Viac o tejto téme sa dočítate v jeho diplomovej práci Dáta nad zlato? Využitie digitálnych dát v sociálnovednom výskume (2014).

pecha_kucha35_18

Soňa G. Lutherová, ktorá pôsobí na Ústave etnológie SAV prišla predstaviť svoj dokumentárny debut Zatopené. Film sleduje príbeh kaštieľa z Parížoviec, ktorý bol po postavení vodného diela Liptovská Mara presunutý do skanzeu v obci Pribylina. Zároveň tento príbeh dáva do kontextu s pohnutým osudom židovskej rodiny Steinových, ktorá kaštieľ vlastnila od začiatku 20. storočia.

pecha_kucha35_19

Absolvent katedry textilu Matej Rabada nám cez svoju prezentáciu umožnil nahliadnuť do zaujímavého sveta modrotlače. Táto unikátna remeselná technika má korene na Slovensku v 18. storočí a používala sa na farbenie a zdobenia látok, z ktorých sa šili kroje. Matej Rabada túto techniku úspešne priviedol späť k životu, o čom svedčia aj jeho spolupráce s rôznymi módnymi značkami. Napríklad slovenská NEHERA pripravila kolekciu, v ktorej sú aj modely z látok Mateja Rabadu. Tie boli prezentované aj na tohtoročnom Paris Fashion week. Mateja Rabadu a jeho tvorbu môžete sledovať na jeho oficiálnom facebooku.

pecha_kucha35_22

Vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV Vladimír Bahna sa vo svojom výstupe zameral na jednu zo základných ľudských emócií, hnus. Konkrétne sa zameriava na hnus vo vzťahu k rôznym náboženským rituálom a jeho súvislosť s emóciou strachu. Vo prezentácii sa túto tému snažil priblížiť publiku na príkladoch upírov, zombie, či voodoo.

pecha_kucha35_26

Architekt Martin Zaička a fotografka Andrea Kalinová uviedli svoj projekt Abandoned (Re)creation. Cieľom tohto projektu je vzbudiť záujem verejnosti o architektúru rekreačných zariadení, ktoré boli postavené počas komunistického režimu. Prezentácia tejto dvojice bola zameraná na slovenskú kúpeľnú architektúru a tiež gruzínsku architektúru. Projekt Abandoned (Re)creation a ich prácu môžete sledovať na oficiálnom facebooku.

pecha_kucha35_27

Nasledovala prednáška Barbary Lášticovej z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, ktorá sa venuje témam národnej identity, migrácie a novým médiam. Momentálne sa jej pozornoť sústreďuje hlavne na to, ako merať a zmierňovať stereotypy a predsudky voči stigmatizovaným skupinám ľudí v spoločnoti.

pecha_kucha35_31

Hanna von Bergen bola druhou zástupkyňou z Nórska a na Pecha Kucha Night Bratislava predstavila projekt Oslo’s most generous market, ktorého ideov je vytvorenie „zóny bez peňazí“ kde participanti poskytujú svoje služby, výrobky, talent atď. za inú protihodnotu, ktorou ale nesmú byť peniaze. Hanna sa okrem toho venuje organízacií Pecha Kucha Night Oslo a tiež je talentovanou speváčkou a hudbníčkou.

Absolventka Katedry intermédií na VŠVU Ľudmila Horňáková odprezentovala svoje projekty, v ktorých sa zaoberá budovaním spolupráce s komunitami, témami participácie, dôvery, aktivizmom, sociálnom akcie a udržateľným verejným priestorom. Taktiež rozprávala o svojich zážitkoch zo zahraničných pobytov a ako vnímajú dôveru k cudzím ľudom tam. Ďalej napríklad pracovala s bezdomovcami, ktorým ponúkla, že im bude servírovať ich obľúbené jedlo a popri tom sledovala ako sa zachovajú.

Tatiana Bužeková z Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského sa venuje antropológii náboženstva a medicínskej antropológii Na Pecha Kucha Night Bratislava predniesla prezentáciu na tému pamäť a emócie. Publikum sa do tejto problematiky snažila zasvätiť cez príklad vnímania znovuzavedenia pravoslávnych bohoslužieb v dvoch slovenských dedinkách.

pecha_kucha35_38

Večer zakončil Martin Kleibl. Rezident bratislavskej Petržalky, v ktorej býva od narodenia poukázal na problematiku záchrany obnovy  petržalských monumentálnych malieb, ktoré sa nachádzajú na budovách panelákov. Žiaľ zachrániť a obnoviť sa mu podarilo iba jednu maľbu, čo zároveň poukazuje na istý, nie príliš pozitívny vzťah verejnosti k určitým druhom umenia.

pecha_kucha35_42

Pecha Kucha Night Bratislava priniesla opäť zaujímavé a inšpiratívne prednášky nielen z oblasti umenia, či kultúry, ale aj z oblasti vedy. Práve možnosť verejnosti dozvedieť sa cez prezentácie o aktuálnych výskumoch a trendoch v oblasti sociálnych vied hodnotím ako veľké pozitívum akcie. Hlavne vo svetle v súčasnoti postupne sa  rozbiehajúcej diskusie o dôležitosti a postavení spoločenských humanitných vedných odborov je táto aktivita chvályhodnou. Z reakcií publika bolo badať, že tieto témy dokážu zaujať a preto dúfam, že organizátorov to podnieti niekedy v budúcnosti pripraviť tematický večer s podobným zameraním, tentokrát na iné vedné odbory. Zároveň si dovolím touto cestou poďakovať za príjemnú akciu, ktorá dala mnohé podnety aj mne osobne a popriať organizátorom do budúcnosti ďalšie úspešné Pecha Kucha Nights Bratislava.

foto: Dagmar Kolačkovská

« 1 z 2 »
Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.