Film & TV Kultúra & umenie

Palo Buday: Hry generujú viac peňazí ako filmy.

Pavel Chodúr

Game Days patria už k neodmysliteľnej súčasti festivalu Fest Anča. Skúste nám ich pár slovami priblížiť. V čom sú špecifické a čo divákovi ponúkajú?

Pôvodná idea vychádzala z prepájania dvoch na prvý pohľad nezlúčiteľných svetov – animovaného filmu a digitálnych hier. Oba sú si však veľmi blízke, či už ide o techniky alebo používané nástroje. Už prvý ročník jasne definoval štruktúru, ktorá nemá v okolitých krajinách obdoby, a kombinuje dokumentárne filmy pre laikov ako aj inšpiratívne prednášky pre profesionálov a začínajúcich tvorcov. A mnohé hry, o ktorých sa hovorí, si návštevníci môžu aj vyskúšať spolu s rôznymi vychytávkami, aké ešte nie sú na trhu ako napríklad okuliare rozšírenej reality či nové modely okuliarov virtuálnej reality.

V čom vidíte výrazný posun oproti iným ročníkom? Čo pribudlo, a kam ďaleko by sa mal tento projekt vyvíjať?

Program pre Game Days 2017 sa začal pripravovať ešte predtým, než predošlý ročník vôbec začal. Vedel som, že Fest Anča bude mať okrúhle výročie a tak sa zrodilo kódové označenie Indie Stars (= Hviezdy nezávislého neba), ktoré sa pretavilo do unikátnej skladby hostí, od vychádzajúcich talentov  po svetoznáme špičky v obore, ktorí na Slovensko prichádzajú so svojimi projektami po prvýkrát.

Osobne ma teší, že sa spolu so Slovenským múzeom dizajnu podarilo zorganizovať výstavu ranej československej tvorby a takisto dávame priestor aj tým, ktorí majú problém so spánkom, a môžu si netradične a uletené hry zahrať po polnoci.

Štruktúrou sú si jednotlivé ročníky Game Days veľmi blízke, avšak plány do budúcna spočívajú v zameraní sa na konkrétne témy, ktoré rezonujú herným odvetvím, a ak priestory dovolia, nebránime sa ani interaktívnym inštaláciám a vysoko experimentálnym projektom. To je však hudba budúcnosti.

Na Game Days bude prítomná aj nezávislá scéna a to najlepšie z nej. V čom sa nezávislá scéna odlišuje od tej etablovanej v rámci tvorby hier? Vidíte v nej viac výhod a potenciálu?

S termínom „nezávislá tvorba (= indie)“ sa v dnešnej dobe narába pomerne často, avšak aj medzi takýmito tvorcami nájdete kreatívne dielne či tímy s obrovskou marketingovou podporou ako ustwo gamese s hrami Monument Valley. Sami o sebe vravia, že už nie sú indie, aj keď majú absolútnu kreatívnu slobodu a vlastnia práva na svoje diela.

Špecifikom tejto scény sú nápady, akými malé a vysoko flexibilné tímy prichádzajú. Sú hnaní vášňou a nie peniazmi, vďaka tomu sa môžete stretnúť s často odvážnymi projektami, ktoré z komerčného hľadiska nemôžu konkurovať obrovským vydavateľským domom. Na druhej strane ich nápady sú tak svieže, že posúvajú vpred celé odvetvie, otvárajú (niekedy nepríjemné) témy a dialógy a v neposlednom rade sú aj inšpiráciou pre kasové trháky (blockbustery).

Game Days budú zamerané aj na slovenské hry, na jej históriu a vývin- Na Slovensku zatiaľ nemáme nejakú veľkú počítačovú hru. Čím si myslíte, že je to zapríčinené?

Ak vám poviem, že hry generujú viac peňazí ako filmy, uveríte mi? Nielen na svete, ale aj na Slovensku.

Herné odvetvie je veľmi mladé, neustále sa vyvíja aj vďaka tomu, že je poháňané technológiami. Veľkých československých a slovenských hier máme dosť, možno ste niektorú aj hrali a neviete o tom. Mnoho slovenských tvorcov pracuje na zahraničných projektoch a mnohí z nich pracujú na hrách v Čechách. Pravdou je, že o hrách sa toľko neinformuje, pretože sú často považované na kratochvíľu i keď sú súčasťou popkultúry a v US aj chránené prvým článkom ústavy. Percepcia je rozhodne iná ako u filmu, ale aj vďaka asociácii herných vývojárov na Slovensku, ako sa hovorí, sa ľady pohli.

Počítačové hry v súčasnosti ( ak teda pristúpime na medzinárodný trh) sú viacej príbehové, majú dramaturgiu podobnú filmu a posúvajú hranice virtuálnej reality a charakterov ( ktoré v zásade vypĺňame my ako hráč) stále ďalej. Sú podľa vás počítačové hry v súčasnosti dôležité? Hlavne ak vezmeme do úvahy, že ešte pred 10 rokmi všetci rodičia vyháňali decká von, nech nesedia za počítačom?

Postupy sú naozaj podobné a prienikov je u vysoko nákladových projektov nájdete ďaleko viac. Hry majú casting, režiséra, hercov, herecké výkony dablérov, často na virtuálnych svetoch spolupracujú architekti a neraz aj psychológovia. Hry vznikajú v spolupráci s doktormi a neraz sú prizvaní ekonómovia, aby vytvorili hernú ekonomiku v hrách.

Hry nás menia od narodenia, učíme sa hraním tzv. Technikou všetko na všetko, čo je aj metóda používaná v hrách. Sú takí, čo vďaka hraniu teraz testujú automobilové prototypy, pretekajú v prestížnej súťaži 24 Le Mans, vďaka hrám sú lepší manažéri a mňa napríklad naučili perfektne po anglicky.

Aká je vaša obľúbená hra a čo musí podľa vás správna hra obsahovať?

Vyrastal som na arkádach v 80-tych rokoch. V maringotkách boli hry postavené na tom, aby ste ich kŕmili dvojkorunami, boli tak ťažké, ale zase vyzývavé a nútili vás prekonávať samého seba. Aj preto som sa musel učiť naspamäť vzory, správanie nepriateľov a musel som mať na sekundu presne načasované pohyby. Obľubujem predovšetkým také, ktoré sú postavené na systéme „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“ ako napr. Geometry Wars, Super Stardust, Lumines. Hra v prvom rade musí rešpektovať môj voľný čas, ak ho márni, strácam záujem.

Počítačové hry a virtuálna realita je už etablovaná časť umeleckého vyjadrenia. Podobne ako v literatúre komiks. Posúvame hranice možností pri rozprávaní príbehu ďalej a toto médium ovplyvňuje iné média. V čom je podľa vás sila počítačových hier v kontraste, alebo v spolupráci s inými umeleckými druhmi?

Jednou z najväčších prekážok, akým čelí herný priemysel, je vysvetliť verejnosti, čo všetko môže v hrách zažiť. Ak poviete, dráma alebo romcom, viete, čo na plátne dostanete. U hier žánrové škatuľkovanie nestačí, pretože v rolovej hre odohrávajúcej sa v otvorenom svete môžete zabíjať drakov, zaži romancu alebo pomáhať chudobným. Kocky sú hodené, ale akú hru v hre nájdete, je často na jednotlivcovi. Hry posúvajú nielen vlastné odvetvie, ale aj zábavný priemysel celkovo, stále sa však hovorí o hrách, čo je niečo, čo je prisudzované nevinnej zábave, resp. detskej kratochvíli.

Ak hovoríme o hrách, hovoríme o interaktívnom médiu. Táto unikátnosť nie je replikovateľná na papieri alebo plátne alebo v inom pasívnom médiu. Vy ste súčasne režisérom aj hercom a často aj scenáristom.

Čo je presne Fest Anča Game Jam? Kto sa tam môže prihlásiť?

Myšlienka vytvoriť hru na základe priradenej témy za obmedzený čas s úplne cudzími ľuďmi znie jednoducho. V skutočnosti game jam testuje skúsenosti s manažovaním tímu, produkciou, znalosťou nástrojov a v neposlednom rade aj fantáziu.

Veľké firmy takisto využívajú interné jamy na overenie nápadov, stmelenie tímu, odbúraniu stresu (ak sa pracuje dlhodobo na veľkom projekte) aj na otestovanie nových herných mechaník. Z mnohých takýchto jamov potom môžu vzniknúť celosvetové hity ako Chameleon Run od Jána Ilavského (mimochodom Slováka žijúceho v Prahe), za ktorý dostal minulý rok od Apple ocenenie za najlepší dizajn.

Aj tento rok je na Game Days Pitching session, kde môžu tvorcovia predstaviť svoje projekty. Má možnosť zahlásiť sa úplne každý, alebo sa prechádza nejakým výberovým konaním?

Game Days Pitching Session je pilotný program pre začínajúcich tvorcov a študentov. Prekvapil nás pomerne silný záujem o tento formát a do budúcna s ním v rozšírenej podobe počítame. Prihlásiť sa môže každý, ale prezentovať sa bude pred publikom a porotou iba vybraný počet prihlásených projektov. Tento rok to bude symbolických 10 projektov. A je sa rozhodne na čo tešiť.

Prečo by mal účastník festivalu určite navštíviť Game Days?

Keď rozprávam o festivale, spomínam tri veci: uvoľnenú letnú atmosféru, dobré pivo so skvelými hosťami a absolútne skvelé hry. A keď už nie pre túto trojicu, tak minimálne pre výtvarný post mortem nedávno vydanej fantastickej hry Monument Valley 2 v celosvetovej premiére od hlavného výtvarníka.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.