Historické okienko Zaujímavosti

Ota Benga: Príbeh pygmeja, ktorého vystavovali v Zoo

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Životný príbeh pygmeja Ota Bengu, ktorý ho zaviedol z Afriky na svetovú výstavu v St. Louis (1904) a potom do zoo, kde sa stal „chýbajúcim článkom“, sa odohral iba 40 rokov po zakázaní otroctva trinástym dodatkom k ústave USA. V krajine bolo v tom čase populárne aj eugenické hnutie.

Dnes je Benga pre jeho obeť vnímaný ako mučeník a symbol, ktorý je dôvodom skončiť s rasizmom. Ota vysoký necelých 150cm, bol Mbuti, teda pygmej z okolia rieky Kasai, ktorá je prítokom rieky Kongo. Jeho charakteristické zašpicatené zuby boli v jeho kmeni tradíciou. Jeho život v džungli v Belgickom Kongu bol divoký a násilný. Ota mal manželku a dve deti, ktoré ale zabili príslušníci Force Publique, jednotiek belgického kráľa Leopolda II., ktoré dohliadali na pracujúcich afrických domorodcov. Príslušníci Force Publique napadli Bengovu rodnú osadu a on sám prežil iba pre to, že sa vtedy nachádzal na love.

Po smrti rodiny sa Ota dostal do kontaktu so Samuelom Phillipsom Vernerom, americkým misionárom a podnikateľom, ktorý mal za úlohu získať v Afrike pygmeja pre expozíciu „kultúrnej evolúcie“ na svetovej výstave v St.Louis. Ako Verner „získal“ Ota Bengu, nie je presne jasné. Sám tvrdil, že Ota zachránil pred kmeňom kanibalov, ktorý ho uniesol a chystal sa ho zjesť. Isté ale je, že mladého pygmeja využil, aby si získal dôveru ďalších domácich obyvateľov, ktorí bielemu mužovi (muzungu) po práve moc neverili.  Verner „naverboval“ do svojej družiny ešte 5 mužov z kmeňa Batwa a potom sa s nimi a Bengom vrátil do USA. Tu boli všetci použití ako živá súčasť expozície, ktorej súčasťou boli vybraní ľudia podobne ako Benga pochádzajúcich z exotických miest na svete. Vystavení boli vo svojom originálnom odeve v priestore, ktorý bol rekonštrukciou ich domovov.

Ota_Benga_1Ota Benga je druhý z ľava

Po výstave sa Ota vrátil do Afriky, kde sa druhýkrát oženil. Manželka mu ale opäť nešťastne zomrela, keď ju uštipol had. Benga sa teda  odcestoval do USA. Tu mu Verner vybavil, aby mohol bývať v Americkom múzeu prírodnej histórie v New Yorku. V múzeu sa mohol aj voľne pohybovať až do incidentu pri ktorom hodil stoličku po Florence Guggenheim.

Následne bol Ota premiestnený do zoo v Bronxe, kde ho označili za „chýbajúci článok“ ľudskej evolúcie a vystavili v klietke s orangutanom Dohongom. Do zoo sa začali hrnúť davy, ktoré ho chceli vidieť. Pohľad na Bengu ich bavil a zároveň pohoršoval.  V tom čase bol tajomníkom zoo eugenik Madison Grant, ktorý loboval za to, aby bol Benga použitý ako exponát. Madison napísal knihu Passing of the Great Race (1916), ktorá je považovaná za manifest novodobého „vedeckého rasizmu“.  Za túto knižku, v ktorej poukazuje na nebezpečenstvá podradných rás a vzájomného párenia sa mu napísal pochvalný dopis aj Adolf Hitler, ktorý ju nazval svojou Bibliou.  Ota Benga bol spočiatku „vystavený“ iba niekoľko hodín denne a v zoo dokonca tvrdili, že je tu zamestnaný. Za svoju práce ale nedostával žiadne peniaze. Pre veľký úspech a popularitu ho vedenie postupne nabádalo k tomu, aby sa natrvalo presťahoval do klietky, kde ho vystavovali. Tak sa aj stalo a Benga sa stal najväčšou atrakciou zoo v Bronxe.

Text z informačnej tabule na klietke: 

The African Pigmy, „Ota Benga.“

Age, 23 years. Height, 4 feet 11 inches.
Weight, 103 pounds. Brought from the
Kasai River, Congo Free State, South Cen-
tral Africa, by Dr. Samuel P. Verner. Ex-
hibited each afternoon during September.

The New York Times v tej dobe písal, že Ota sa baví pravdepodobne rovnako dobre ako by sa mohol kdekoľvek vo svojej krajine, a je teda absurdné stonať nad jeho domnelým ponížením a utrpením.

Jeden z návštevníkov zoo sa vyjadril nasledovne: „I lived in the south several years, and consequently am not overfond of the negro, but believe him human. I think it a shame that the authorities of this great city should allow such a sight as that witnessed at the Bronx Park — a negro boy on exhibition in a monkey cage.”

Škandál nenechal na seba dlho čakať a po námietkach a protestoch pracovníci zoo Bengu prepustili.  Benga sa znovu mohol voľne pohybovať po zoo. Problém bol ale v tom, že bol už príliš známi a zo zlých dôvodov. Stále ho sledovali davy návštevníkov zoo, ktorí na neho pokrikovali a robili grimasy.  Benga sa teda presťahoval do Lynchburgu, v štáte Virginia. Dal si spraviť protézu na zašpicatené zuby a zmenil si meno na Otto Bingo. Dokonca začal chodiť do školy, ale iba dovtedy, kým sa nenaučil po anglicky dostatočne dobre na to, aby sa mohol zamestnať vo fabrike na tabak.

Crest Smile Cannibal Ota Benga, Pygmy. Gerhard Sisters Collection. 1904. Missouri Historical Society.Ota Benga, Pygmy. Gerhard Sisters Collection. 1904. Missouri Historical Society.

Benga si šetril peniaze a chystal sa vrátiť späť domov do rodnej Afriky. Plán mu ale prekazil začiatok prvej svetovej vojny, čo znamenalo obmedzenie premávky cestovných lodí. Dňa 20. marca 1916 si Ota odstránil zo zubov protézu, ktorá mu skrývala špicaté zuby. Založil obradný oheň a s ukradnutou pištoľou si strelil do svojho strápeného srdca.

Pochovaný bol v neoznačenom hrobe v Lynchburgu. Jeho odkaz ale žije ďalej a pripomína nám, aký krutý vie byť človek k človeku.

Zdroje:

https://en.wikipedia.org/wiki/Ota_Benga

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pygmejovia_(stredn%C3%A1_Afrika)

https://www.nyu.edu/about/news-publications/nyu-stories/pamela-newkirk-on-ota-benga-at-the-bronx-zoo.html

http://www.nytimes.com/2006/08/06/nyregion/thecity/06zoo.html

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.