Cestovanie Fotografie Kultúra & umenie Pamiatky

Oravský Podzámok

História

Jednou z najväčších turistických atrakcií severného Slovenska je Oravský hrad, vybudovaný na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku ako „orlie hniezdo“. Hrad začali budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241. Z pôvodne malej pevnosti z 13.storočia vznikol v priebehu nasledujúcich storočí rozsiahly hradný areál, ktorý má dnes 154 miestností. V minulosti bol župným hradom a sídlom Oravského hradného panstva. Patrila mu takmer celá Orava. Budovy a interiér hradu nesú črty románskeho slohu, gotiky, renesancie, baroka i moderných slohov. Hrad je totiž stále živý komplex, ktorého vývoj sa dodnes nezastavil.

Oravský hrad tvorí rad budov sledujúcich tvar hradného vrchu a brala. V roku 1556 sa dostal do rúk Thurzovcom, ktorí uskutočnili jeho najrozsiahlejšiu prestavbu. Svoju dnešnú podobu dostal Oravský hrad v roku 1611.

Po vymretí Thurzovcov mal viacerých majiteľov, ktorí sa oň veľmi nestarali. Najväčšia katastrofa hrad postihla v roku 1800, keď vyhorel a pre svojich správcov sa stal nepotrebným. K rozsiahlejším rekonštrukčným prácam na záchranu hradu sa pristúpilo až po druhej svetovej vojne[1].

Šľachtické povstania, najmä Tökölyho, zasiahli aj tento kraj, ktorý roku 1672 obsadila skupina povstalcov vedená zemplínskym zemanom Gašparom Pikom. Proti obsadenému zámku poslal cisár generála Sporka s vojskom, ktoré obsadilo zámok, keď ho časť posádky zradila. Na podnet odborných pracovníkov vznikli na zámku roku 1868 muzeálne zbierky, v ktorých mali prevahu predmety so vzťahom k lesnému bohatstvu Oravy a jeho ťažbe. Do roku 1918 sa vykonali na zámku aj niektoré opravné práce. Najväčšia stavebná oprava a reštaurovanie zámku od roku 1800 sa začala až po roku 1953, keď Oravský zámok prešiel medzi objekty štátneho kultúrneho majetku. Do roku 1968, keď Oravské múzeum v jeho obnovených priestoroch oslávilo sté výročie založenia svojich zbierok, vykonala sa väčšina opravných prác. Expozície Oravského múzea ukazujú život a kultúru oravského ľudu aj desaťtisícom návštevníkov. Vzhľadom na hodnotu a špecifickosť hradnej architektúry i pôsobivosť vyhlásili Oravský zámok už v 1. skupine za národnú kultúrnu pamiatku[2].

Dnes

Oravský hrad je jednou z najmalebnejších a najzaujímavejších hradných stavieb na Slovensku. Jeho poloha a podoba v úzkom údolí Oravy na strmom skalnatom brale nad riekou Oravou sa zapisujú nezmazateľne do pamäti. Každý, kto prechádza cestou alebo železnicou pozdĺž Oravy si musí všimnúť jeho meniaci sa obraz. Návštevníkov privíta zámok s niekoľkými nádvoriami, opravenými múrmi, strechami. Zámok sa skladá z 3 zreteľných častí: horného, stredného a dolného zámku. Najvyššia časť citadela je na strmom vápencovom skalnatom brale 112 m nad hladinou rieky Oravy. Strednú časť tvoria stredoveké stavby Korvínovho paláca a paláca Jána z Dubovej. V tomto priestore doplnili po roku 1800 aj ďalšie budovy, najmä Pálffyho palác. Dolný zámok tvorí predovšetkým Thurzov palác, hradný kostol, v ktorom sú pochovaný niektorí príslušníci thurzovskej rodiny a kde je pekný epitaf Imricha Thurzu, staršia, tzv. archívna veža a terasa s glorietou. Na tejto terase sa niekoľko rokov uskutočňovali divadelné letné predstavenia. Historické údaje sa 1. raz zmieňujú o Oravskom zámku okolo roku 1267, keď sa spomína ako kráľovský majetok.

Hradná veža

Naša návšteva

(31.8.2018) Z Oravského hradu a okolia dýcha dávna história. Je to úžasný komplex hradných stavieb a citadel, ktoré sú vyhľadávaným turistickým rajónom. Prekvapí obrovská koncentrácia miestností župného charakteru, väzenských ciel a opevnenia na zložitom kopcovitom teréne, unikátnych pamiatok a skvostných výhľadov. V priloženej fotodokumentácii si môžete prezrieť viac…

 

Foto: Martin Hladký

« 1 z 2 »

 

Zdroje:

[1] https://www.oravskemuzeum.sk/expozicie/oravsky-hrad/

[2] https://www.sorger.sk/oravsky-hrad

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.