Názory a komentáre Zaujímavosti

Nová hodvábna cesta a jej vysoké ambície

“V duchu pradávnej hodvábnej cesty chceme vybudovať novú, ktorá bude výhodná pre všetkých. Chceme komunikovať so všetkými zainteresovanými stranami a pozorne počúvať ich požiadavky a potreby. Nadviažeme na históriu a budeme úspešní,” hovorí o ambicióznych plánoch generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Xi Jinping.

Novodobá zmena rétoriky, pokiaľ ide o čínske záujmy sa výrazne zmenila od čias Mao Ce Tunga.  Súčasné vedenie sa čoraz viacej otvára svetu a deklaruje, že pre spoločné „dobro“ je ochotná investovať do Novej hodvábnej cesty stovky miliárd dolárov. Tieto neurčité frázy vyvolávajú veľké množstvo otáznikov. Čo však môžeme chápať pod týmito indíciami, ktoré sprevádzajú informácie, ktoré sme doposiaľ zachytili?

Čoraz častejšie registrujem, aké množstvo ohlasu vyvoláva tento staronový čínsky obchodný model s výrazným globalizačným rozmerom. Kedysi viedla pôvodná trasa „cez Čínu pozdĺž priesmyk Gan-Su, kotlinu Tarima a vysočinu Pamír a územie Tie-Shan až do Centrálnej Ázie, Afganistanu, Iránu, východné pobrežie Stredozemného mora a ďalej smerom do obchodných centier Blízkeho východu a Európy. A mala vyše 7000 kilometrov obchodnej trasy!“ Predstavovala tak obdivuhodný dopravný uzol umožňujúci presunu veľkého množstva nielen hodvábneho materiálu a určovala celosvetové trendy.

Zatiaľ, ako každá jedna neurčito deklarovaná vízia s honosným rozhľadom dopredu je formulovaná vo veľmi všeobecnej rovine: „Jeden pás, jedna cesta, mnoho príležitostí a potenciálne aj mnoho komplikácií. Tak by sa dal v stručnosti charakterizovať strategický plán čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a tamojšej komunistickej strany na prepojenie Číny s Euráziou, ktoré má Pekingu zároveň umožniť hrať väčšiu rolu v regióne i na globálnom poli.“ Jan Bejkovský z Centra ázijských štúdií Vysokej školy ekonomickej v Prahe ďalej dodáva: „Je prirodzené, že sa Čína snaží o zvýšenie svojho vplyvu v prvom rade najmä v rámci regiónu, kde môže získať nové odbytištia pre svoje výrobky, nové zdroje surovín či partnerov pre svoju regionálnu politiku…“ Je ale evidentné, že táto koncepcia sa stále považuje viac za víziu do budúcnosti, ktorej chýba potrebná infraštruktúra a prostriedky, ktoré by toto strategické úsilie malo naplniť.

„Chrbticou ambiciózneho projektu Jeden pás, jedna cesta (oficiálne One Belt, One Road – OBOR) je vytvorenie hlavného námorného uzla s novými prístavmi a pozemného uzla, ktorý počíta s výstavbou ciest a železníc. Navyše sa špekuluje o tom, že Číňania majú záujem o kúpu vlakového závodu Škoda Transportation. Aj to stojí v pozadí plánu, o ktorom sa začalo uvažovať v roku 2013. Okrem plánovanej pozemnej infraštruktúry je súčasťou čínskej stratégie i energetická sieť ropovodov, plynovodov a elektrární. V budúcnosti sa dá očakávať, že pri obchodných cestách vyrastú aj čínske banky, ktoré dostanú do obehu vo väčšej miere jüan. Len nedávno sa oficiálne stal jednou zo svetových rezervných mien.“

Južná trasa smeruje z Iránu cez Turecko, grécky prístav Pireus, Belehrad až do Budapešti. Severná trasa nadväzuje na Transsibírsku magistrálu a cez Moskvu, Poľsko pokračuje až do nemeckých prístavov a odtiaľ do Veľkej Británie.

Dopĺňa ich námorná vetva, kde sa počíta, že sa vplyvom klimatických zmien splavní severná trasa okolo Ruska do Baltského mora, Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska. Starodávna Hodvábna cesta spájala Čínu s Blízkym Východom a mediteránskou oblasťou. (prebraté z TASR zo stránky aktualne.centrum)

Pozícia Číny

Čína mi v tejto súvislosti veľmi pripomína staré kolonializačné snahy mocnejšieho, ktorý sa pokúša obsadiť potenciálne trhy menej rozvíjajúcejších sa spojenectiev s okolitými štátmi. Rozdiel ale vidím v relatívne kultivovanom spôsobe, ako sa tieto snahy snaží učiniť. Predkladá prakticky férovú spoluprácu, ktorú bude však treba čítať mimoriadne dôsledne a krok po kroku. Práve v tých najväčších byrokratických úskaliach možno pobadať tie najvlezlejšie motívy, kde sa na povrch bude tlačiť kultúrny globalizačný aspekt čínskeho modelu, ktorý je civilizačne a politicky veľmi vzdialený európskemu občanovi a v neposlednom rade i podmanenie si krajín súkromným medzinárodným kapitálom. Aj v Zimbabwe, kde momentálne prerastá armádny prevrat by si krajina nikdy nemohla dovoliť vymaniť sa z pod vplyvu čínskych investícií a dovážaní strategických komodít.

Táto komunistická mocnosť za posledné desaťročia skrátka pochopila, že izolacionizmus a obchodná cenzúra by jej ekonomiku výrazne zabrzdila a mohla by viesť k výraznej hospodársko-ekonomickej nespokojnosti jej občanov, ktorých už doteraz dobiedzajú prísne občianske doktríny a nariadenia. Lenže doteraz nevieme, v akom rozsahu budú do „obchodných spoluprác“ prirátané i personálne otázky a možnosť migrácie pracovnej sily z východu na západ…

Čína sa veľmi šikovne infiltruje do medzinárodných ekonomických vzťahov. Má na to finančné páky, kapitál, technológie. Pochopila, že zvyšovaním ponúkaných úverov a budovaniu infraštruktúry si rozširuje zdanlivo nekooperatívne rozmiestnené, ale zato nesmierne dynamické a vplyvné impérium po celom svete.

Čo sa týka ekonomickej globalizácie vo všeobecnosti, iba reaguje na koncepcie rôznych medzinárodných obchodných združení a preto podáva aj svoje snahy za iniciáciu nápadu Hodvábnej cesty ako oprávnenú a realizovateľnú požiadavku a nevybočujúcu nijakým spôsobom z celosvetového rámca. Na politickej mape však vyvoláva otázniky. Mnohí vrcholní predstavitelia Európy sú skeptickí a doterajší trend, kde hlavnú úlohu v medzinárodnom ekonomickom systéme zohrávalo Nemecko, Francúzsko, poprípade Veľká Británia a Spojené štáty im v novom príliš vyhovovať nebude.

Nová hodvábna cesta nie je teda žiadny nový element na poli finančných a medzinárodných vzťahov, ktorý by mal zarezonovať do kontextu náhlych zmien v stále viac utužovanej globálnej ekonomike. Čínska správa sa snaží z hľadiska relevantnej pozície a kultivovaného prejavu aktualizovať už raz uskutočnený obchodný pakt, ale takýto monštruózny projekt zo sebou prináša vždy množstvo protikladných paradoxov. Vládne vedenie a najmä teda ekonomická prosperita sa v momentálnej situácii nachádza na takej úrovni, že čoraz viacej presadzuje multilaterálne zmeny v oblastí medzinárodnej spolupráce nehľadiac na dôsledky občianskej cenzúry a neslobody vo vlastnej krajine.

Medzinárodné spoločenstvo nateraz bude čeliť siahodlhým diskusiám o celistvom formáte Novej hodvábnej cesty (pretože sa jej skôr či neskôr nedokáže vyhnúť) a v nasledujúcich niekoľkých rokoch nás táto téma skutočne neminie. Pretože existuje aj taká možnosť, že niektoré susedné krajiny (ako napr. Maďarsko) budú o reálnych operatívnych kontúrach tohto procesu diskutovať a iné (ako zatiaľ naša, slovenská pozícia) ani veľmi nie. Aby sa potom nestalo, že premrháme osudnú príležitosť, ktorá zmení globálnu ekonomiku tak, ako ju ešte doposiaľ nepoznáme a staneme sa ekonomicky odrezanou a závislou krajinou, nech si ideovo o tomto pakte a v tejto chvíli myslíme čo chceme.

Ekonomická sila

Čína sa v ostatnom čase pripojila k iniciatíve vytvorenia zoskupenia krajín BRICS, ktorá chce v budúcnosti ašpirovať na ukončenie obchodovateľnosti v rámci medzinárodných transakcií výlučne v dolárovej mene. Projekt Novej Hodvábnej cesty im podľa mojej mienky umožní rozložiť svoj obrovský exportný potenciál, infiltrovať metodiku a postupy, ktoré budú pomalými krokmi smerovať k ovládnutiu toho širokého ambiciózneho priestoru (európskeho, ázijského, blízko východného…) a po prvotnom pohltení čínskymi výrobkami príde na rad kultúrna a spoločenská infiltrácia.

Podľa analytika Steena Jakobsena (Saxo Bank) sa Čína viditeľne približuje k postu svetového hegemóna:

„Čína má viac ako štyri bilióny dolárov devízových rezerv, ktoré dnes v ekonomickom prostredí charakterizovanom slabým ekonomickým rastom, sociálnymi nepokojmi a únikmi kapitálu nezarábajú takmer nič. Krajina aktuálne vystupuje z exportných trhov, no nová hodvábna cesta zabezpečí Pekingu nie len obchod, ale aj vplyv v rozvíjajúcich sa ekonomikách naprieč Áziou a v Európe. Okrem toho program ponúkne reálnu alternatívu Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu, ktorý je ovládaný USA a Európou.

Jej vplyv bol v ostatných pár dekádach väčšinou motorom rastu ekonomík a investícií. Dnes však chce mať región i politické slovo. Čína tiež chce vstúpiť do prázdnoty vytvorenej finančnou krízou a politickou agendou západu. Ten je, ako sa zdá, spokojný s politikou kupovania si času a s vyhýbaním sa reformám.

„Podstatou plánu je plniť zámery Číny: urobiť z juanu medzinárodnú menu a získať viac geopolitickej sily. Odpoveď ostatných globálnych hráčov je predpovedateľná. USA to budú vidieť ako eskaláciu geopolitického vzrastu Činy a priamu odpoveď na zvýšené zameranie sa na Áziu.“

Steen Jakobsen zdôrazňuje, že Čína v tomto roku dosiahla koniec vrcholnej fázy výroby a infraštruktúry a prostredníctvom masívnych stimulov z fiškálnej a menovej politiky otvára kapitálové trhy s cieľom úspešne riadiť prechod na rast orientovaný na spotrebu. 

Slovenské a európske postoje

Podľa mojej mienky, alebo to, ako situáciu evidujem, pokladám expanziu čínskej mocnosti na naše trhy stále z akejsi úrovne zabehnutých stereotypov. Čínske i vietnamské výrobky sa medzi bežnými ľuďmi častovali nepeknými označeniami, ale túto expanziu sme možno aj podvedome niekedy vo vzdialenejšej budúcnosti očakávali.

Hodvábnu cestu vo veľkej miere (alebo jej významu) ignorujú slovenské média a viac sa preberá v zahraničí. Samozrejme, tento globalizačný koncept sa čiastočne referuje ako ďalší medzník liberalizácie a prepojeniu vzájomných väzieb smerom na východ. V minulosti dosiahla veľký úspech a v tomto prípade iba reaguje na nedostatok nových príležitostí vo vlastnej krajine vzhľadom k výrobnému potenciálu, ktorý predstavuje.

Peking už dnes vlastní štátne dlhopisy Spojených štátov vo výške väčšej než 1,15 bilióna dolárov a je najväčším veriteľom na svete. So svojim enormným potenciálom zdá sa, určuje nový medzinárodný poriadok bez toho, aby nato iné mocnosti našli relevantnú protihodnotu. Navyše, postoj Číny sa za posledné roky výrazne umiernil a otvorene hovorí o priateľskom spôsobe vyjednávania v rámci novej Hodvábnej cesty a vraj si aj rada vypočuje stanoviská (alebo lepšie povedané požiadavky) iných vlád na jej vizionársku koncepciu.

Napriek tomu, že slovenský postoj do tejto problematiky nepredniesol žiaden vyšší štátny predstaviteľ, ani naša diplomacia vo verejnom diškurze, už dnes sa šepká, ako na túto iniciatívu zareagujeme. Aj keď prezident sa týmito dôležitými otázkami akiste vyhýba, vôbec to neznamená, že sa už dnes dôležité stretnutia na rôznych úrovniach medzinárodných nadácií a obchodných komôr neuskutočňujú: „O obchodných a investičných možnostiach využitia Hodvábnej cesty diskutovali 24. októbra 2016 v Bratislave čínski a slovenskí podnikatelia v rámci pracovnej cesty skupiny čínskych predstaviteľov firiem na čele s viceprezidentom Čínskej komory medzinárodného obchodu a prezidentom Komory Hodvábnej cesty pre medzinárodný obchod Lu Jianzhongom.“ (Úrad SOPK, Daniela Knapiková)

Vrcholní čínski predstavitelia si v prípade uskutočnenia vyjednávaní o spolupráci medzi krajinami umožnia kontrolovať nielen celý tranzitný chod tohto projektu, ale i čiastočnú legitimáciu politického systému v očiach jeho partnerov smerom k Číne samotnej. Zo slovenského a európskeho pohľadu by bolo podľa mojej mienky vysokou zmarenou príležitosťou, aby sme tento projekt ideologicky zavrhli a nesnažili sa hľadať prieniky, ktoré by vyhovovali obom stranám. Samotnú ignoráciu Hodvábnej cesty z našej strany by mohli využiť susedné štáty, kde by tranzitné pásmo smerovalo južnejšou trasou niekam až po Turecko a odstavili by náš možný priamy prístup k týmto obchodným príležitostiam. Tento príklon (k potenciálnej dohode) je samozrejme podmienený širokej diskusii a zanalyzovaniu dopadov a dôsledkov, ktoré by z nej plynuli. Aby sa nestalo, že šliapneme vedľa a pripneme si len ďalšieho giganta okolo krku.

Iný pohľad na túto rozporuplnú koncepciu hovorí ako o druhom Marshallovom pláne. Rozsahom je (technicky) asi tak 12-násobne väčší a je diskutabilné, ako si ekonomickí experti „záchranný plán“ chcú spájať s dlhodobou expanziou. Bez akýchkoľvek okolkov však ide o významný ekonomický projekt, ktorého diskusií a plánov by sme sa mali aktívne zúčastňovať, aby sme mali na dosah jeho konečné sfunkčnenie, pravidlá a kompetencie v prípade, ktoré  by väčšina z radov Medzinárodného spoločenstva (a špeciálne nám kultúrne a historicky najpríbuznejší spojenci) prebralo ako výrazne výhodnú spoluprácu a predstavila by najrizikovejšie a problematické segmenty, ktoré treba prediskutovať. Je preto dôležité, aby sme neprespali potenciál, ktorý Hodvábna cesta prináša, ale zároveň si výrazne hľadeli na vlastné záujmy a aby sme ich aj vedeli identifikovať a konštruktívne prezentovať. Toto je veľkou úlohou našej diplomacie do budúcna. V rámci Európskej únie, ale aj samostatne, v rámci národno-štátnych záujmov.

 

Zoznam zdrojov:

https://aktualne.centrum.sk/ekonomika/trhy/hodvabna-cesta-ako-sanca-ukazat-cina-si-chce-profitovat-ziskat-respekt.html

http://scjbc.eu/aktuality/slovenski-podnikatelia-sa-mozu-podielat-na-obnove-hodvabnej-cesty

http://www.uzbekistan.szm.com/3_hc.html

http://finweb.hnonline.sk/financie-a-burzy/848531-velky-cinsky-projekt-cesta-k-novej-risi

http://ako-investovat.sk/clanok/1088/cina-a-jej-hodvabna-cesta

https://www.prnewswire.com/news-releases/saxo-banks-10-outrageous-predictions-for-2017-605153916.html

 

 

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.