Kultúra & umenie

Nedolovali sme rudu ale dolovali sme zaujímavých ľudí: Banská Štiavnica

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Banská Štiavnica je mesto s bohatou históriou, ktorá bola úzko spätá s jeho prírodným bohatstvom. O historickom význame Banskej Štiavnice hovorí aj to, že je najstarším banským mestom na Slovensku a je zapísaná na zozname chránených pamiatok UNESCO.

Osídlenie dnešného územia mesta siaha až do neolitu. Na prelome 3. a 2. storočia pnl. tu zas Kelti ťažili zlato. Dnes je táto lokalita archeologickým náleziskom známa pod názvom Glanzenberg, teda Ligotavá hora, a nachádzajú sa tu zvyšky hradu, ktorí tu bol postavený v 13. storočí.

Najstaršia písomná zmienka o Banskej Štiavnici sa spája s listinou ostrihomského arcibiskupa Maritria z roku 1156, kde sa spomína terra banensium – zem baníkov. Výskum ale ukázal, že táto listina bola sfalšovaná a tak sa za prvý hodnoverný prameň pokladá listina z roku 1217.

V 12. storočí sa tu začínajú usídľovať Nemci, ktorí priniesli vyspelejšiu banskú techniku, najmä čo sa týka hlbinného dolovania. Nemci postupne prevýšili slovenské obyvateľstvo a mali veľký vplyv na rozvoj mesta, pre ktoré sa dolovanie stalo hlavným zdrojom bohatstva. V roku 1238 dostala Štiavnica mestské privilégia a z roku 1275 pochádza prvá listina s mestskou pečaťou.

Rozvoj a prosperitu narušili v 15. storočí mocenské boje o uhorský trón a následné zemetrasenie v rokoch 1442 – 1443.

Od druhej polovice 16. storočia do začiatku 18. storočia na život v Štiavnici nepriaznivo vplývalo turecké nebezpečenstvo a stavovské povstania. Preto sa v roku 1541 začalo s budovaním opevnenia. Prestavaním kostola vznikla v rokoch 1546 – 1549 pevnosť Starý Zámok a v rokoch 1564 – 1571 bola vybudovaná pevnosť Nový Zámok. Turci sa do mesta ale nikdy nedostali.

Ani tieto udalosti však nedokázali zastaviť vzrastajúce bohatstvo a význam Banskej Štiavnice v Uhorsku. V 16. a 17. storočí sa stala sídlom Zväzu stredoslovenských banských miest, čím si upevnila vedúce postavenie v streslovenskom baníctve. V tomto období prežíva svoje zlaté obdobie. Spolu s hospodárskym rozvojom nastáva aj kultúrny. V meste sa uskutočňujú viaceré prestavby a stáva sa centrom spoločensko-kultúrneho diania.

Zaujímavosťou je, že v roku 1627 použili v Banskej Štiavnici v štôlni Bieber na rozpojovanie hornín po prvýkrát na svete strelný prach.

Mesto je významné aj tým, že v roku 1735 tu založili prvú banskú školu v Uhorsku. Tá bola v roku 1762 povýšená na Banskú akadémiu, prvú v Európe, a stala sa vzorom pre budovanie škôl podobného typu v iných krajinách. Banícka akadémia sa neskôr zlúčila s Lesníckym inštitútom a vznikla Banícka a Lesnícka akadémia. Vďaka jej študentom sa zachovala tradícia Salamandrového sprievodu, počas ktorého účastníci napodobňujú pohyb salamandry škvrnitej a prechádzajú z jednej strany ulice na druhú.

Začiatkom 18. storočia začal Jozef Karol Hell budovať v okolí Banskej Štiavnice jedinečný banský vodohospodársky systém pozostávajúci zo 60 umelých jazier, tzv. tajchov. Jeho prácu dokončil Samuel Mikovíni. Takýmto spôsobom sa vyriešil problém s nedostatokom energie na poháňanie čerpacích strojov a problém so zatápaním baní.

Koncom 18. storočia patrila Banská Štiavnica k najväčším mestám v Uhorsku. Počtom obyvateľov 23 192, zaujala tretiu pozíciu po Bratislave a Debrecíne.

Dnes patrí Banská Štiavnica k najkrajším mestám na Slovensku. Návštevníkom ponúka historické centrum, ktorého pamiatky pochádzajú hlavne z obdobia gotiky a baroka. Po architektonickej stránke je prakticky nedotknuté, čo umocňuje jeho dobovú atmosféru. K významným pamiatkam patrí napríklad Kalvária, ktorá sa nachádza na kopci Scharfenberg. Ďalej je to mestská radnica, Námestie svätej trojice, Klopačka, či synagóga.

Okrem historických pamiatok ponúka mesto po celý rok bohatý kultúrny program. Akcie ako Salamandrový sprievod, či Živý šach dokážu očariť každého návštevníka. Na svoje si tu prídu aj fanúšikovia klasickej hudby, ktorým mesto ponúka viacero festivalov. Napríklad Medzinárodné interpretační dni klasickej gitarovej hry alebo Festival peknej hudby.

Tento mesiac sme pre Vás pripravili sériu rozhovor s umelcami a členmi kultúrnej obce z Banskej Štiavnice. Naším cieľom bolo upriamiť pozornosť na toto krásne mesto s bohatou kultúrou a priblížiť Vám ľudí, ktorí sú jej súčasťou. Tešiť sa môžete na rozhovor s umelkyňou Qtincou, s Rasťom Markom z Kultúrneho centra mesta, spisovateľom Jurajom Červenákom  a Luciou Gašparovou z pivovaru Erb.

Program kultúrnych akcií mesta Banská Štiavnica si môžete pozrieť po kliknutí sem.

Foto: Full Spectrum

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.