Kultúra & umenie

Nastaran A. Motlagh about stand-up comedy and tradition/ Nastaran A. Motlagh o stand-up comedy a tradíciach

By  | 

Nastaran A. Motlagh vystúpila ako hosť na 37. ročníku PechaKucha night Bratislava, v Café Berlinka, ktorý sa konal 26.4.2017

English version/Anglická verzia

You came to Slovakia from Iran. You have experienced two different cultures and mentalities. What’s the difference between Iranian culture and Slovak culture in your opinion?

There are some major differences between Iranian and Slovak culture, both have been influenced by a different history and geography, but I suppose what can be considered as a major difference between Iranians and Slovaks is that Iranians are a bit more warm-hearted and welcoming, Slovaks can be a bit more careful and distant.

You have chosen to make people laugh. So we can say that you are a stand-up comedian. Is it hard to do stand-up comedy? Is it hard for you to stand in front of an audience and speak about you and your experiences?

It’s not a big problem for me to stand in front of an audience and speak, I love attention! But in all honesty, the harder part of stand-up comedy is talking about your experiences and making sure the audience understands you and can relate to you. I don’t mind making people laugh, it makes me happy to know that I can make people smile and laugh.

Who was the most influential person for you in relation to culture when you were growing up and why?

The most influential, in terms of culture, was my family. My father in particular showed me the beauty of Iranian classical and folklore music and made me fall in love with my culture from a young age.

Do you have any role models from the comedy world?

Yes, of course, mostly those who can take a concept from everyday life and present it from a completely different perspective, I also love absurd humour. Those who inspire me are Chris D’elia, Donald Glover, Louis C.K., Michele Wolf.

What do you think is the main role of any kind of art? Do you try to apply it to your work?

I firmly believe in hard work, dedication and being able to accept criticism, that’s essential in stand-up comedy and it can be very helpful if you’re doing any form of art.

What is your aspiration for the future? Do you want to stay in the comedy world or do you want to do anything else?

I would love to stay in the comedy world and will try my best to stay for as long as possible. I would like to work for an international organization later on, maybe the UN or the EU and, if possible, maybe give the youth some inspiration and motivation, because I know how hard it can be to chase your dreams. 😊

What about tradition? What traditions from your country do you still keep? What was the hardest part when you were adapting to Slovak traditions and mentality?

I think as a migrant it is vital to remain faithful to the traditions of your culture, not necessarily related to religion, but to your country and its history. The tradition that I would like to keep alive while living in Slovakia is the celebration of New Year and the beginning of spring, in Iran, we celebrate the New Year with the arrival of spring. I love this tradition in particular because I have so many wonderful memories and the beginning of spring always automatically brings me joy, even if I am allergic to spring 😊 The hardest part is celebrating the Iranian New Year here in Slovakia. I have to either study or work and I can‘t spend as much time with my family as I would like to.

You are a very good proof that racism is stupid. You are a woman who can define her position in this world… and it doesn’t matter if you are a woman or from Iran. We, as a nation, are just starting to explore the positive effect of multicultural aspects. What’s your opinion on this? Do Slovak people accept you right away? Do you find some of them narrow-minded?

Slovak people as I said earlier are a bit distant in general, and can be careful, but they have always shown some curiosity and once they can see that I understand Slovak and can speak Slovak, they are much more open and caring 😊 Narrow-minded people are everywhere, and it’s important to address them with a bit more attention and to be a bit more patient while talking to them, sometimes narrow-minded people are simply people that didn’t have much exposure to other cultures, but you can always try and maybe change their perspective at least a little bit.

What do you do in your free time? What are your hobbies?

I like to spend as much time as I can with my friends, if not, then with my family, and when I want to be antisocial, music and movies on my own is the best therapy.

Do you have any favourite book? Or a movie?

One of my favourite books is from the Persian poet called: Hasht Ketab (Eight Books) 1976, and a favourite movie is Grand Hotel Budapest, I have seen it 5 times already 😊

What do you imagine when you hear the word “beautiful”?

I see someone who is attractive, not based on appearance, but someone with a lot of charm, with a big smile and a great character, someone whom you can have absolutely nothing to talk about but still enjoy their company.

Where can we see you next? What are your plans for the near future?

I simply plan on graduating with a bachelor’s degree and having a gap year or two so I can work a little bit and have my masters in either in the Netherlands or Belgium.

And my last question. What makes you laugh? What is the funniest thing that has ever happened to you or someone you know? And if it’s possible can you tell us?

Absurd and weird things make me laugh, I try not to take myself too seriously, and make fun of stuff as much as I can. A lot of funny things happened to me, but one of my favourite memories from my early years in Slovakia is when we were having chicken meat for lunch in school and I was learning very basic Slovak, but I also learned some swearwords of course, so I mixed up the word „kura” and „kurva“ so I asked the ladies who gave lunch: “Toto je kurva?“ and they all laughed but did not answer me. Turned out it wasn’t kurva. 😊 Your language can be very difficult sometimes.

Slovenská verzia

Prišla si na Slovensko z Iránu. Zažila si dve rozdielne kultúry a mentality. Aký je podľa tvojho teba rozdiel medzi Iránskou a Slovenskou kultúrou?

Existuje veľa rozdielov medzi iránskou a slovenskou kultúrou. Obidve boli ovplyvnené rozdielnou históriou a geografickou polohou, ale ak by som mala poukázať na aspoň jeden, tak ten najväčší rozdiel bude v tom, že Iránčania sú viac srdeční a prívetiví. Slováci sú často veľmi opatrní a odťažití.

Rozhodla si sa, že budeš ľudí rozosmievať. Takže môžeme povedať, že si stand-up komička. Je ťažké robiť stand-up comedy? Je pre teba ťažké stáť pred davom ľudí a rozprávať o sebe a svojich zážitkoch?

Pre mňa to nikdy nebol problém. Postaviť sa pred ľudí a hovoriť. Zbožňujem pozornosť! Ale ak mám byť naozaj úprimná, najťažšia časť stand-up comedy je rozprávať o svojich zážitkoch a uistiť sa, že mi diváci rozumejú a vedia sa so mnou stotožniť. Nevadí mi ak ľudí rozosmejem. Robí ma to šťastnou.

Keď si dospievala, kto bol pre teba najvplyvnejšou osobou v oblasti kultúry a prečo?

Najviac vplyvu ohľadom kultúry som dostala od mojej rodiny. Môj otec mi ukázal krásu Iránskej klasickej a folklórnej hudby, čo malo za následok, že som sa do mojej iránskej kultúry zamilovala, už ako veľmi malá.

Kto sú tvoje komediálne vzory?

Väčšinou sú to tí, ktorí dokážu zobrať koncept každodenného života a prezentovať ho v úplne inej perspektíve. A samozrejme zbožňujem absurdný humor. V tom ma najviac inšpiruje Chris D´elia, Donald Glover, Louis C.K, Michele Wolf.

Čo si myslíš, že je najdôležitejšou úlohou umenia vo všeobecnosti? Snažíš sa to aplikovať aj na to, čo robíš ty?

Som pevne presvedčená, že je to všetko o tom byť pracovitý , zapálený pre vec a tiež byť schopný prijať kritiku. Toto je esenciálne pre každého stand- up komika a rovnako to môže byť prospešné, ak robíte akýkoľvek druh umenia.

Aké sú tvoje ciele do budúcnosti? Chceš zostať v komediálnom svete, alebo by si rada robila niečo iné?

Veľmi by som chcela byť súčasťou komediálneho sveta a vydržať tam čo najdlhšie. Rovnako by som chcela pracovať pre nejakú medzinárodnú organizáciu možno OSN, alebo EU a ak to bude možné, dať svojim počínaním nejakú inšpiráciu a motiváciu pre mladých, pretože sama viem ,aké ťažké môže byť nasledovať svoje sny.

Čo bola najťažšia časť adaptácie na slovenskú mentalitu a tradície?

Myslím si, že ako migrant je dôležité, aby som sa prispôsobila vašim tradíciám a kultúre. Neviem či by som to vzťahovala aj na náboženstvo. Ak ale hovoríme o kultúre a histórií tak sa prispôsobiť treba.
Tradíciu, ktorú udržiavam nažive aj počas toho, ako žijem na Slovensku je oslava nového roka na začiatku jari. V Iráne oslavujeme nový rok s jej príchodom. Milujem túto tradíciu pretože mám toľko úžasných spomienok na toto obdobie a začiatok jari mi vždy automaticky prinesie radosť, hoci mám alergiu 😀 Najťažšia časť oslavovania iránskeho nového roku tu na Slovensku je, že musím buď pracovať, alebo sa pripravujem do školy a tak nemôžem tráviť toľko času s rodinou, ako by som si želala.

Si veľmi dobrým príkladom toho, aký je rasizmus hlúpy. Si žena, ktorá si vie zadefinovať svoje miesto na tomto svete. A vôbec nezáleží na tom, že si žena z Iránu. My, ako národ, len začíname objavovať pozitívne efekty multikulturality. Aký je tvoj názor na toto? Prijali ťa Slováci okamžite? Alebo si našla aj takých čo majú predsudky?

Slovenskí ľudia ako som povedala už vyššie sú celkovo odťažitejší. A dokážu byť veľmi opatrní. Ale vždy ukázali nejakú zvedavosť a ako náhle pochopia, že rozumiem po  slovensky a rozprávam po slovensky, začnú byť viac otvorení a starostlivejší. 🙂
Ľudí s predsudkami nájdete všade a je dôležité s nimi komunikovať trošku obozretnejšie a rovnako byť pri komunikácií viac trpezlivý. Niekedy sú ľudia s predsudkami obyčajní ľudia, ktorí nikdy neboli vystavení iným kultúram. Ale na vás je, aby ste sa im snažili tento pohľad zmeniť aspoň minimálne .

Ako tráviš svoj voľný čas? Aké máš hobby?

Snažím sa tráviť najviac času ak sa dá so svojimi kamošmi, ak sa nedá, tak so svojou rodinou. A ak chcem byť úplne asociál tak hudba a filmy sú pre mňa tou najlepšou terapiou.

Máš nejakú obľúbenú knihu, alebo film?

Jeden z mojich obľúbených spisovateľov je perzský poet Hasht Ketab ( Osem kníh) 1976, a môj obľúbený film je Grand Hotel Budapešť. Videla som ho asi 5 krát 😀

Čo si predstavíš, keď počuješ slovo „ krásny“?

Vidím niekoho, kto je atraktívny, ale nie na základe toho, ako vyzerá, ale niekto s množstvom šarmu, s obrovským úsmevom a dobrým charakterom. Niekto s kým nemusíte mať vôbec nič o čom by ste mohli rozprávať, ale stále si užívate vzájomnú spoločnosť.

Kde ťa môžeme vidieť najbližšie? Aké sú tvoje najbližšie plány?

Môj plán je ukončiť úspešne bakalárske štúdium a mať rok, možno dva voľno a potom ukončiť magistra buď v Holandsku, alebo v Belgicku.

A moja posledná otázka. Čo ťa rozosmeje? Aká je najvtipnejšia vec, ktorá sa ti stala, alebo niekomu , koho poznáš?

Vedia ma rozosmiať absurdné a divné veci. Snažím sa seba nebrať príliš vážne a snažím sa neustále robiť bláznivé veci. Stalo sa mi veľa vtipných vecí, ale jedna z mojich obľúbených spomienok z mojich ranných rokov na Slovensku je: Bola som v škole a mali sme na obed kura , a v rovnakom čase som sa učila základy slovenčiny, ale samozrejme, že som vedela už aj nejaké nadávky. A samozrejme som si pomýlila slová kura a kurva, takže som sa spýtala dievčat s ktorými som obedovala. „ Toto je kurva?“ a oni sa začali smiať a neodpovedali mi. Nakoniec sa ukázalo že to kurva nebola 😀 Váš jazyk je dakedy veľmi ťažký.

foto: Dagmar Kolačkovská

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.