Film & TV

Naratívna analýza filmu Xaviera Dolana: Mami! (2014)

By  | 

,,Keď divák sleduje film, snaží sa rozpoznať ponúkané vodítka, pamätať si informácie a predvídať budúce dianie. (…) Film  tvaruje konkrétne očakávania tým, že vzbudzuje zvedavosť, napätie a prekvapenie. Koniec filmu má uspokojiť alebo vyvrátiť očakávania, ku ktorým nás film ako celok nabádal. Podobne môže záver apelovať na divákovu pamäť a podnietiť ho k tomu, aby predchádzajúce udalosti revidoval, prípadne o nich uvažoval v nových súvislostiach.“[1] Takýmto spôsobom sa dá uvažovať o tom, že divák sám sa podieľa na vytváraní filmovej formy.

Sujet a fabula

 Sujet predstavuje sled udalostí fabuly explicitne daných vo filmovej diegéze. Sujet filmu Mami! sa začína úvodným titulkom a končí pokusom Steva o útek z psychiatrickej kliniky. Ide teda o všetky udalosti, situácie, predmety, teda všetko, čo vidíme a počujeme, všetko zobrazené na plátne. Sujet ale obsahuje aj hudbu, ktorá nie je súčasťou diegézy – Wonderwall od kapely Oasis či skladba Experience Ludovica Einaudiho v predstave Diane. Hovoríme o hudbe nediegetickej, pretože pochádza zo sveta mimo fabuly – postavy túto hudbu nepočujú.

,,Rozprávanie je kauzálno-konsekventne prepojený reťazec udalostí odohrávajúci sa v čase a priestore. Divák si z filmov odvodzuje aj udalosti, ktoré snímky explicitne nezobrazujú a nepatria do sveta príbehu. Vodítka na začiatku snímky Mami! – stromy, nízke budovy, domová zástavba, dvory, málo ľudí, nám napovedajú, že sa nachádzame na periférii Quebecu. Vidíme Die ako cestuje v aute, má autonehodu a prichádza si pre syna do polepšovne. Už z týchto záberov, kostýmov, slangu vyvodzujeme, že ide o matku – rebelku a príbeh jej problematického vzťahu k synovi.

Do príbehu vstupujeme uprostred diania a predpokladáme, že tým, čo uvidíme si matka so synom už niekoľkokrát prešla. Žiadna z týchto informácií (príčiny, časové vzťahy, lokalita) nie je vo filme explicitne daná. Snímka Mami! nie je filmom o nenávisti matky a syna. Práve naopak, majú sa radi natoľko, až je ich láska zničujúca. Autor zároveň vyjadruje myšlienku žitia amerického sna a toho, akým spôsobom dokáže sociálny status plniť, resp. v prípade Steva a Diane nesplniť ideu tohto dokonalého sveta, pretože ten jednoducho nebol vyrobený pre nich. A systém im to dáva najavo. Napriek tomu, že sú plní nádeje, ich vlastné životy (a vzdelanie) sú pre nich niekedy záhubou a veľa vecí nehrá v ich prospech. Z toho vyplýva, že súbor všetkých udalostí – či už explicitne zobrazených alebo vyvodených sa nazýva fabula.

Obe tieto zložky (fabula a sujet) sa vzájomne prekrývajú. Súčasťou oboch sú explicitne zobrazené udalosti – krátke obdobie, počas ktorého sa Diane a Steve (a Kyle) snažia žiť spoločný život. Fabula ale zahŕňa i udalosti, ktoré v sujete nikdy neuvidíme – minulý život Stevea, Diane a otca, alebo minulý život Kyle a jej rodiny. Tieto udalosti si odvodzujeme z fotografií a spomínania postáv. Sujet zase môže obsahovať niektoré obrazy či zvuky ovplyvňujúce na naše chápanie deja. Do fabuly ale nepatria.

Príčina a následok

Rozprávanie do značnej miery závisí od príčinno-následkových vzťahov. Nositeľmi týchto vzťahov sú väčšinou postavy, ktoré ich podnecujú a reagujú na ne. Postavy udalosti zapríčiňujú, uvedomujú si ich následky a pôsobia ako akcelerátory deja. Zároveň sú nositeľmi charakteristických vlastností – postoje, vkus, temperament. Komplexná postava by mala mať niekoľko vlastností, pričom niektoré z nich by si mali odporovať a iné zase prevyšovať ostatné.

Scenárista – Dolan vytvoril tri výrazné (ambivalentné) typy postáv. Diane. Extravagantne oblečenú, nalíčenú a neustále rebelujúcu ženu, matku a vdovu v stredných rokoch. Diane sa snaží sociálny status, aký kedysi mala, t.j. žena so sociálnym statusom vyššej spoločnosti. Avšak jej snaha je márna. Ostáva ,,iba“ človekom. Nedokonalým a komplikovaným. Na jednej strane tvrdá ako skala a vždy upokojuje Steveove agresívne správanie, no na strane druhej, je len oduševnene milujúcou matkou, ktorá má z jeho výbušnosti strach. Napriek tomu, že sa snaží byť najlepším rodičom na svete, častokrát zlyháva a zbavuje sa zodpovednosti za syna. Diane je matkou lipnúcou na svojom synovi, avšak túži po istej miere voľnosti – flirtuje so susedom, ale váha, pretože ho nechce zaťahovať do jej chaotického vzťahu so Steveom. Vzťah matky a syna je tak dôveryhodný, ako dramatický. V otázkach lásky, frustrácie a manipulácie sú si rovnakí. Ich vzťah by sa dal označiť pojmom Oidipovský, teda tvorený súhrnom zážitkov a citov vzťahujúcim sa na priam telesne milostné postoje Stevea voči Die (tanec v kuchyni, bozk na pery), pričom v postave právnika neprestajne vidí konkurenta. Aj keď sa ho snaží tolerovať, jeho prítomnosť pri matke mu prekáža a za každú cenu sa ho snaží zbaviť.

Steve. Naposlušný syn vyhodený z mládežníckeho zariadenia. Trpí neurovývojovou poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Násilnícke sklony sa u neho prejavili po smrti otca. Jeho ,,zlé JA“, vie byť poriadne kruté (scéna, kedy škrtí matku). Avšak, keď je v pokoji, je šarmantný tínedžer nadšený pre optimistické myšlienky týkajúce sa jeho budúcnosti, ktorá sa ale nejaví ružovo. Steve koná inštinktívne a pohybuje sa na hrane chlapčenského šibalstva a nepredvídateľného sociopata. Skýva v sebe viac ako dve či tri osobnosti a každá z nich má potrebu naplno prejaviť svoj nepokoj a chaos. Medzi fyzicky krásnym a nespútaným mladým chlapcom a treťou z hlavných postáv Kyle perfektne funguje chémia. Ich fyzický jazyk prekračuje hranice obyčajného vzťahu a v jemných náznakoch smeruje k sexuálnemu napätiu medzi nimi. Steve s Kyle flirtuje, pretože vie, že sa bude rozplývať a Kyle zase vie, že Steve to robí z láskavosti.

Kyle. Žena žijúca navonok usporiadaný život s manželom a svojou dcérou. Netrvá dlho, kým si divák uvedomí jej neschopnosť komunikovať s rodinou a okolím snažiacim vytvoriť určitú predstavu reálneho života, ktorá je ale umelá a nie pravdivá. Je neustále zväzovaná konvenciami spoločnosti. Je uväznená v domácej normálnosti. Nepociťuje potrebnú slobodu, ani možnosť prejaviť osobnosť, akou v skutočnosti je. Je postavou, ktorá do vzťahu Stevea a Diane prinesie mnohé zmeny, no žiadnu do svojho vlastného života. Kyle je veľmi nežná žena v strednom veku. Nechá sa vtiahnuť do hektického života matky a syna, ale nie preto, že by chcela napraviť vzťah tejto rozpadavajúcej sa rodiny. Ona sama si takýmto spôsobom potrebuje pomôcť. Vo svojom svete sa cíti spútaná a Steve a Die jej ponúkajú možnosť prežiť čosi iné a akosi zvláštne reálne. Dvojica rodič-dieťa svoj rozporuplný vzťah vôbec netaja a neprikrášľujú. Ich prirodzenosť a otvorenosť vo frustrovanom vzťahu dávajú Kyle možnosť slobody a sebaprejavenia.

Čas a priestor

 Podľa toho, čo nám sujet predkladá, konštruujeme aj čas fabuly. Sujet nám udalosti nemusí prezentovať v chronologickom poradí. Pri vytváraní fabuly sa divák aktívne podieľa na zoraďovaní udalosti v určitom poriadku, trvaní aj frekvencii. Sujet v snímke Mami! trvá 139 minút a je zasadená do blízkej budúcnosti, kedy návrh zákona o možnosti umiestniť problematické dieťa bez riadneho procesu na psychiatrickú kliniku už prešiel a rodičia ho začali využívať.

Dej je rámcovaný Dianinou predstavou v poetických záberoch na začiatku, kedy Diane zbiera jablká zo stromu a flashforwardovou rapidmontážou v závere snímky, kedy si Diane predstavuje, aký by mohol byť jej život keby… Tieto predstavy sú zmotivované momentom, v ktorom sa definitívne rozhodne, že syna umiestni do psychiatrickej liečebne. Flahsforward v nej vyvolá predstavy o budúcnosti takej, akú si ju vysnívala – Steve zmaturuje, je prijatý na vysokú školu, nájde si priateľku, ožení sa, má dieťa atď.

Časová kontinuálnosť vo filme je prerušovaná flashbackami vo forme rozprávania o minulosti, kedy sa vizuálne síce nachádzame v prítomnosti, ale vypovedané udalosti sú časťou minulosti postáv – Diane vyrozpráva svoj životný osud Kyle, ako žila usporiadaný život na predmestí Québecu, o nič sa nemusela starať, ako jej manžel po smrti okrem dlhov nič nezanechal, ako musela predať dom, aby dlhy vyrovnala a mohla začať od znova. O Kylinej minulosti sa dozvedáme iba toľko, že bola učiteľkou na strednej škole a prostredníctvom krátkeho záberu na fotografie v jej izbe (podobná je aj sekvencia, kedy Steve prichádza do domu a izbu si zariaďuje spomienkovými fotografiami so zosnulým otcom).

Sujet filmu trvá dlhší časový úsek, kedy sa matka so synom snažia usporiadať svoj vzťah a nájsť spoločnú cestu, pričom Kyle sa snaží nájsť samú seba. Fabula sa ale rozpína ďaleko pred toto obdobie – do minulosti, kedy ešte rodina Die bola kompletná, žila na inom mieste, mala iný sociálny status a menej problémov, do minulosti, kedy Kylina rodina mala o jedného člena viac a Kyle netrpela poruchou vyjadrovania, ktorá jej znemožnila komunikovať s okolitým svetom a prinútila ju uzavrieť sa do seba.

Niektoré udalosti vo filme sú zobrazované iba jedenkrát, no objavujú sa aj také, ktoré sa v meniacich sa frekvenciách opakujú. Repetitívne sú vzostupy a pády rodiny. Film sa začína práve vtedy, keď má Die autonehodu a volajú jej z polepšovne. Prichádza pre syna, odchádzajú domov. Všetko sa zdá byť v poriadku. Nasledujúce ráno prichádza prvá hádka. Po nej je všetko opäť v poriadku. Ráno má Die pohovor, na ktorý pravdepodobne nestíha prísť. Prichádza hádka s taxikárom i hádka medzi matkou a synom. Prácu nezíska, no Steve je jej oporou. ich vzťah znova naberá na vzostupnej tendencii. Steve odchádza nakupovať, no s jeho príchodom a nakúpenými vecami, prichádza i pochybnosť matky, že veci neukradol. V tomto momente dochádza k najväčšej hádke – Steve fyzicky napadá matku, na čo Die odpovedá rovnako. Našťastie, stretávajú Kyle a pozývajú ju na večeru. Takáto sínusoida vzostupov a pádov pokračuje celou metrážou filmu stále v kratšom intervale s nabaľujúcimi sa problémami i intenzitou ich závažnosti – rozhodnutie súdu o treste a vine, čoho dôsledkom je aj Steveov nevydarený pokus o samovraždu.

Sujet nám prezentuje, že priestorovo sa nachádzame v periférnej štvrti Québecu. Vo fabuly sa ale vyskytujú lokácie, ktoré sme priamo nikdy nevideli, ale môžeme ich vyvodzovať na základe vodítok v sujete. Nikdy sme explicitne nenahliadli do domu, v ktorom žila Die predtým, ako prišla do nového domu. Na základe záberov z návštevy starej priateľky a v nasledujúcich sekvenciách, kedy sledujeme Die, ako si našla prácu upratovačky domov bohatých štvrtí, si vieme predstaviť, ako asi dané prostredie vyzeralo.

Informácie

Sujet prezentuje a naznačuje informácie o fabule. V snímke sa zoznamujeme s excentrickou Die a jej synom Steveom. Úvod filmu takisto naznačuje minulé konflikty i kolízie, ktorými prechádzali. Režisér nám postupne dávkuje informácie, čím provokuje divákov záujem a manipuluje s ním. Na začiatku filmu vieme o fabule veľmi málo, no postupným sledovaním sa naše informácie o udalostiach z fabuly a informácie o postavách nahromaďujú – smrť otca Stevea a manžela Die, pravdepodobne smrť Kylinho syna a pod. Zámerným manipulovaním a usporiadaním vodítok v sujete je Dolan schopný zatajiť určité informácie, čím zvyšuje divákov záujem o to, čo sa stane, kedy sa stane, ako sa stane, prečo sa stane

Takýmto spôsobom autor vytvára naráciu. Tú ovplyvňuje niekoľko faktorov. Snímka nám ponúka príbeh odohrávajúci sa v Québecu v súčasnosti. Prezentuje postavy z nižšej (Diane, Steve), strednej (Kyle) i vysokej vrstvy (Dianina priateľka). Nachádzame sa vo štvrti na okraji mesta. Dolan v snímke reflektuje prostredie, v ktorom sám vyrastal a ktoré ho formovalo. Reflektuje stret dvoch kultúr, anglickej a francúzskej, ich modernitu i mestskú atmosféru s celou škálou multietnicity. Tá je v kontraste s rasizmom, anglofóbiou a frankofóbiou tohoto prostredia. Ľudia hovoria zmiešaným anglicko-francúzskym dialektom.

Rozsah informácií je obmedzený na hlavné postavy. Všetky informácie týkajúce sa postáv sa divák dozvedá prostredníctvom toho, či mu ich daná postava prezradí alebo nie. Otvorenosť vo vzťahu Diane a Steva nám umožňuje v kontinuálnych dávkach prijímať informácie o nich, o tom, čo sa stalo v minulosti, o tom, kedy a v dôsledku čoho stratili otca, ako sa museli presťahovať, atď. Postavy napokon nič neskrývajú ani pred Kyle, ani pred divákom. S informáciami súvisiacimi s Kyle režisér pracuje inak. Jej plachá povaha nedovoľuje divákovi preniknúť do jej sveta. V sekvencii rozhovoru Diane a Kyle, prvá zo žien otvorene rozpráva o minulosti, o situácii, v ktorej sa so synom nachádzajú. Vysvetľuje, že ho nebije, ako sa častokrát domnievajú nezainteresované osoby a pod. Keď sa opýta na Kyle a to, čo trápi ju, jej uzavretosť do seba jej nedovoľuje otvoriť sa voči susedke a v tomto prípade ani voči divákovi. V rýchlosti zahovorí a zvrtne rozhovor späť k Diane. Iba z už spomínaných fotografií sa dozvedáme čosi viac o jej živote.

Opakom je záverečná sekvencia, kedy Kyle formálne oznamuje Diane, že odchádza. Kyle ale prejavuje to, že jej kamarátka bude chýbať, no nezabudne. Jej skutočné pocity ľútosti a nostalgie strieda Dianina rýchla, ale umelá reakcia. Jej monológ toho, aké je Toronto skvelé mesto, akí skvelí ľudia v ňom žijú, že jej ponúkne nejaké kontaktné osoby a pod. zaskočila Kyle a pravdepodobne aj diváka. Diane potlačila v sebe bezútešnosť tejto situácie a faktu, že opäť ostane sama. Bez Steva i bez kamarátskej opory a pomoci. Pravdivou je ale Dianina reakcia po tom, čo Kyle odíde a ona potláča panické pocity.

Rozsah, v ktorom sujet prezentuje informácie o fabule vytvára určitú hierarchiu vedenia a v ktoromkoľvek momente sa môžeme pýtať, či vie divák viac, menej alebo rovnaké množstvo informácií ako samotné postavy. Informácie ponúkané postavami teda nie sú neobmedzené. V deji sa vždy nachádza niečo, o čom sa nič nedozvieme, napr. nevieme, prečo Kyle prestala chodiť do práce, čo sa stalo v jej minulom živote, prečo má taký neosobný vzťah s rodinou. Môžeme si len domyslieť, čo sa asi v jej živote odohralo, čo ju prinútilo uzavrieť sa do seba až do takej miery. Informácie zo suejtu sú obmedzené na každú jednu postavu. Buď sa v záberoch nachádzajú všetky tri postavy spolu, po dvojiciach, alebo osamote. Diane sa nenachádza v scéne hádky Stevea a Kyle, ani v nasledujúcej sekvencii v Kylinom dome, kedy sa Steve svojským spôsobom ospravedlňuje za svoje správanie. V tomto momente vie teda divák viac, než ona. Takáto manipulácia má sklon vyvolávať v divákovi zvedavosť i prekvapenie. Kyle sa tiež nenachádza vo všetkých scénach s Diane a Stevom. A podobne je to tak i s postavou Stevea. Vo filme sa nachádzajú scény, v ktorých nevystupuje. Divák vie teda viac ako on.

Filmová narácia manipuluje okrem rozsahu informácií aj s hĺbkou nášho vedenia, t.j. ako hlboko sa sujet ponára do psychologických stavov postáv. Sujet diváka do veľkej miery obmedzuje na to, čo postavy vidia alebo počujú, čím vytvára objektivnú naráciu. Okrem toho je sujet obohatený o situácie, scény, ktoré sú audiovizuálnym vyjadrením vnútorného stavu postáv. Tie sú väčšinou späté so zvukovou zložkou klipových sekvencií, napr. v scéne, kedy Steve jazdí longboardom po ulici zneje piseň skupiny Oasis Wonderwall, teda pieseň o voľnosti a o tom, ako mu, v tomto prípade Diane (aj Kyle) dopomohla k jeho slobode. Tieto informácie sú značne subjektivizované postavou Stevea a jeho pohľadom na svet. Subjektívnou je najmä sekvencia, kedy si v závere snímky Diane predstavuje, ako by jej život mohol vyzerať, keby bol jej syn psychicky zdravý a naozaj okázal ovládať svoje vášne. Prostredníctvom flashforwardu sledujeme Steva, ako skončil strednú i vysokú školu, založil si vlastnú rodinu, aj to, že z Kyle a Diane sa stala nerozlučná dvojica. Tieto Dianine fantazijné vízie sveta, aký by mohla mať bez problémov prenikáme hlboko do jej vnútra. Takýto ponor do jej mentálnej subjektivity prispieva k porozumeniu postave a podnecuje opodstatnené očakávania toho, čo postavy urobia alebo povedia.

[1] THOMPSON, K., BORDWELL, D. Umění filmu. Praha : Akademie múzických umění, 2012. s.111.

Mária Demečková

Študuje na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia, to jej ale nebráni aby sa venovala aj iným umeleckým smerom. Má rada architektúru, maliarstvo, divadlo, hudbu, módu a samozrejme film. Momentálne sa venuje analýze tvorby kanadského režiséra Xaviera Dolana a intermediality v jeho tvorbe. Aktívne sa podieľa aj na filmových festivaloch (Áčko, Artfilm Fest, Visegrad Film Forum) kde píše recenzie, alebo robí rozhovory s hosťami. A ako správny filmový vedec má aj množstvo skúseností s tvorbou študentských filmov.