Hudba

Nany Hudák o duši, hudbe a Khaleesi

By  | 

Aké príbehy máte najradšej?

Jednoznačne život. Ten má naozaj nečakané zápletky. So záujmom sledujem ten môj. Aj tie, ktoré žijú moji priatelia. Aj celé ľudstvo. Som nesmierne zvedavý na ďalšie kapitoly.

Vanda Mesiariková

Myslíte si že za každou správnou piesňou by mal byť nejaký príbeh? Alebo mala by byť každá pieseň príbehová?

Ak hovoríme o obsahu a forme, takéto normy by som asi nenastavoval. Konieckoncov v kontexte toho, čo som odpovedal na predchádzajúcu otázku, nejaký ten príbeh je za každou piesňou. Niekto ju vymyslí, niekto ju hrá, niekto počúva, niekomu je príjemná, niekomu nepríjemná. Každá pieseň má veľa príbehov.

Vaše piesne spadajú pod žáner alternatívny folk. Pre mňa v sebe ale majú až baladický charakter. Ako keby ste rozprávali na nejakom hrade niekoľko príbehov a celé osadenstvo hradu počúvalo. Je tento feeling vo vašich piesňach úmyselne?

Tiež máte ten pocit? Zaujímavé. Nie ste prvý 🙂 V mladosti som miloval metalové balady. Tiež na mňa podobne pôsobili. Zdá sa teda, že ma aj formovali. A možno to bude do určitej miery aj dedičstvo z mojich minulých životov.

Používate vo svojich piesňach rôzne nástroje. Nejdete konvenčným štýlom. Aké má pre vás, ako pre autora výhody používať hudobné nástroje ako klarinet alebo violončelo?

Tieto dva nástroje spolu vytvárajú krásny svet. Nazval som si ho Kláročel. Majú schopnosť niekedy znieť navzájom  neuveriteľne podobne a niekedy úplne odlišne. Dokážu byť melancholickou bublinou aj divokou riekou. Avšak najväčšou výhodou pre mňa je to, že na violončelo hrá u nás Lienka (Magdaléna Boráková Hianiková) a na klarinet Fykes (Miloš Mokrý). A to už sme zase pri príbehu, pretože nie je čelo ako čelo a nie je kláro ako kláro. Dôležité je, aká duša na ňom hrá.

Vanda Mesiariková

Kde najlepšie píšete svoje texty a kedy viete že je pieseň hotová?

Doma vo svojej izbe. Tam mám potrebný kľud. Energický vír na bode nula. Nič sa tam nedeje. Nič neponúka nové lákavé inšpirácie. Vtedy sa dokážem sústrediť. Akonáhle vytiahnem päty z domu, vonkajšie vplyvy sú príliš pútavé. Vonku sa rodia inšpirácie a doma potom piesne.

A kedy je pieseň hotová? To by som prirovnal k úvahe, kedy je už človek definitívne dospelý :). Popravde presne neviem. Viem len to, že kým ma baví na nej pracovať, hotová ešte nie je.

Jazyk duší je vašim piatym albumom. Nahrávali ste si ho vo vlastnom štúdiu. Aká bola vaša cesta od prvého albumu po teraz. Čo sa výrazne zmenilo a kam ste sa ako tvorca posunuli?

Cesta kľukatá a krásna. Vnímam to tak, že naše albumy sú z jedného uhla pohľadu podobné. Že sú kontinuálne a máme svoj rukopis. Zároveň je ale každý úplne iný. Každý má inú atmosféru, zvuk a najmä inú výpoveď. Prvý znie ako zrodenie plné ideálov a sviežej túžby. V druhom prišiel smútok po strate tých ideálov, no s nádejou na konci tunela. Ďalší je cestou po neznámych miestach, keď už je človek z najhoršieho vonku, ale svoj smer ešte nenašiel. Zatiaľ len vníma krásu navôkol. Vo štvrtom albume nastupuje viera. Človek poznáva sám seba. Prichádza eufória či šťastie a cesta sa mení na cestu za slobodou. Piaty album je návrat k ideálom. Novým ideálom. Pretože aj ten človek je už vlastne nový.

Vanda Mesiariková

Jazyk duší vám vyšiel pod hudobným nakladateľstvom Slnko records. Kde by sa dala zohnať vaša predchádzajúca tvorba?

Keďže CD predchádzajúcich albumov sú už vypredané, pracujeme so Slnko records na možnosti zakúpiť ich cez internet v digitálnej forme. Zatiaľ bude najlepšie napísať mi mail a dohodneme sa. Mail priamo na mňa nájdete na našej webovke www.nany.sk v kolónke kontakty.

Aké má výhody mať domáce štúdio, kde sa nemusíte na nikoho spoliehať? Má to aj nejaké nevýhody?

Výhodou je, ako vravíte, že sa nemusíte na nikoho spoliehať. Nevýhodou, že sa nemôžete na nikoho spoliehať 🙂

Super je, že môžete využívať pri nahrávaní svoje silné dni. Hudba je už raz taká. Niekedy na vás pôsobí viac, inokedy menej. Najlepšie je nahrávať, keď vás unáša. Skúsim zaspievať a do 10 minút viem, či dnes áno alebo nie. Navyše som zistil, že ma baví aj tá hra so zvukom. Čiže produkcia ako taká. Len pozor, pri mixovaní si treba dávať povinné pauzy, inak vás bude basgitara budiť zo sna.

Pieseň Khaleesi je inšpirovaná Game of Thrones. Prečo práve táto inšpirácia?

Keď sme s partiou niekedy v lete medzi piatou a šiestou sériou pomáhali kamarátovi zvážať seno z lúk, najčastejším slovom bolo Hodor. Kto seriál pozná, vie, čo to znamená. Preberali sme Tróny zo všetkých strán a robilo nám to radosť. A s tým istým zámerom – potešiť seba, priateľov, ale i ostatných infikovaných – vznikla aj pieseň Khaleesi.

Vaše klipy majú vizuálny charakter. S kým ste na nich spolupracovali? Dohliadate na vizuálnu koncepciu? A čo podľa vás musí mať hudobný klip, aby zaujal?

Hudobný klip musí dokázať to, aby v konečnom dôsledku zaujala hudba. Do akej miery sa mi to darí neviem, ale snažím sa. Väčšinu našich klipov som režíroval aj strihal sám. Vždy potrebujem kameramana, nakoľko nemožno zároveň aj hrať aj snímať. Spolupracoval som teda s rôznymi kameramanmi. Martin Valenta, Peo Sihelský, Vanda Mesiariková. Dva klipy som nerobil. Iba v nich vystupujem. Prvý k piesni Hodiny zrežíroval a postrihal Tomáš Telepák a o druhý k piesni Netopier sa zase kompletne postarala moja duchovná sestra Agnes Dimun. So všetkými menovanými bola radosť spolupracovať a verím, že ešte spolu čo to natočíme.

Čo chystáte najbližšie?

Nahrávam pozvoľne a v podstate nepretržite. Ďalšia výhoda domáceho štúdia. S kapelou začneme pracovať na šiestom albume a rozmýšľam aj nad sólovým. Len gitara a spev. Niektoré skladby tak znejú najlepšie. Ale odskočím si aj k divadlu. Píšem nové predstavenie. Budem v ňom aj hrať a to nielen pesničky. Držte palce 🙂

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.