Film & TV Film 1950-1959 Filmové kritiky a analýzy Kultúra & umenie

Mzda strachu (1953) ako ekvivalent strachu všeobecného

Strach je účinným katalyzátorom nervových vzruchov, ktorý z nás ľudí jednostaj čerpá svoje hormóny existenčných pôžitkov. Pôžitky a ich naplnenie a najmä strach z ich nedosiahnutí nás trímu v neustálej manévrovacej hre taktík a riešení často sa opakujúcich rozporov osobnosti. To, čo nás drží nad vodou viac ako naplnenie spomínaných a krátkodobo trvajúcich slastí, sú odhodené bremená tiaže zvierajúce slobodu v miniatúrnych prežitkoch. Prežitky sú cykly beznádeje, stagnácie, bezmocnosti. Ľudská jedinečnosť nie je stavaná na nekonečné živorenie, akceptáciu takéhoto stavu či jej maximálne nenásilnú zhovievavosť. Vie a uvedomuje si poznanie toho, že za tým nekonečným bahnom prekážok je svet lepší, taký, ktorý by nepolarizoval biedu a luxus v tak markantnom rozsahu. Čím dlhšie však trvá onen stav trenia biedy a vidín nemennej totožnosti jedinca v spoločenskom postavení (zo sociálneho aspektu), tým väčší kompromis zbedačený človek preň (myslené pre krátkodobý úlovok) aj urobí. Charakter je skúšaný, pretože potreba má automatickú prednosť pred cnostnými ideami. Idey máme viaceré, väčšinou ich spájame s našimi úspešnými rozhodnutiami a ich vlastníctvo a cieľ ich dobyvačnosti berieme na vrub našej neskromnej odvahy. Ale keď idea a charakter sa vzďaľujú prostredníctvom nášho otrockého postavenia a nízkosti, niečo v nás trhá. Aj celý svet. A chceme ho nachvíľu vlastniť…

Francúzsky film z 50-tych rokoch Mzda strachu režiséra Henri-Georges Clouzota tieto existenciálne úvahy miesi cez trilerovskú, až dokumentárnu optiku. Uvádza divákov do sveta zaľahnutej chudoby, horkého počasia, narušených sociálnych väzieb a nulovej konformnosti. Tento kraj trpí akútnymi nedostatkami splnených túžob, ktorých nieto ani v možných ponúknutých šanciach na ich túžobnú nápravu. K takémuto schematickému rozčleneniu dopomáhajú sýto svietiace filtre, ktoré evokujú pot ako vonkajší prejav prázdnoty tej vnútornej, ktorá nie je vnemovo hmatateľná. Dynamika kamery preto sníma iba minimálne obrátky. Jediné, čo sleduje (ako laserovské oko) sú možné hybridné prepojenia seba(s)poznávania postáv medzi sebou, pričom ich konečné prejavy sú neporovnateľne opatrnejšie pred tým, čo vo svojom vnútri skutočne prežívajú. Malá „nemenovaná“ dedinka (Las Piedras) v strednej Amerike skrátka neponúka ten materiálny raj na zemi. Iste krásnu panorámu dovolenkového oddychu, ale niet v nej plody úrody, niet v nej prácu ani blahobyt.

Mzda_Strachu_02(Yves Montand a Charles Vanel)

Hlavnými postavami, ktoré nás ako nezaujatých divákov sprevádzajú sú predovšetkým Mario (Yves Montand) a M.Jo – Džo (Charles Vanel). Mario je muž najlepších rokov, ktorý pohŕda kráskou Lindou (Vera Clouzot) a snaží sa postaviť na vlastné nohy všemožnými cestami. Svoj vzor nachádza v Jouovi, ktorý sa sakrifikuje ako rešpektovaný gangster, avšak jeho charizma rapídne opadne po následkoch dopadu jeho ega na zem…

K tomu sa hneď dostaneme, pretože naši protagonisti onú šancu vykúpenia sa z tohto kraja predsa len dostali. Americký koncern po hroznom výbuchu ponúkne najodvážnejším mužom za prenesenie nesmierne nebezpečného nitroglycerínu cez neznámy terén dlhý približne 500km „až“ 2000 dolárov cash. V tých časoch išlo o veľmi slušné privyrobenie, avšak miera rizika, ktorá ponáša toto seba deštruktívne šialenstvo bola vysoká:

  • riziko úmrtia výbuchom
  • doživotné depresívne stavy
  • iné faktory

Spolu s ďalším nákladiakom sa pokúsia splniť si svoj bezprostredný sen. Lenže sen je iný pre človeka majetného, iný pre starca zvierajúceho rakovinou, iný pre deti predstavujúce si tie najfantastickejšie veci a iný pre Maria alebo Joua. Skúsenosť je dar reality, ktorú vám nikto nevezme a lákadlo je jeho motivátor na odysei nádeje. Les, planiny, konkurencia, živly, ako i explozívna látka nevedú s nimi vedomý boj, ale sú to naše postavy, ktoré vedú boj s nimi!

Mzda_Strachu_03

Zatiaľ čo oni brázdia svetom nepoznaným, ich cieľom je svet minulý premeniť v nový, ktorý sa od neho zásadne vymedzuje. Starý je upretý spomienkami výhradne negatívnymi a ten vysnený zase okorenený až zavádzajúcimi pozlátkami dokonalosti, ktoré zahmlievajú jeho možným nástrahám. Jo začína pociťovať svoje stresové reakcie v depresiu najťažšieho kalibru (herectvo vysokej kvality) a zachováva sa viacej krát ako zbabelec, čo Maria sprvoti vyslovene šokovalo. Je odkázaný bojovať i sám a pokračuje pomalou, nervydrásajúcou dobrodružnou jazdou ako pionier na prvej súťaži, pričom prehra znamená v tejto fáze nemilosrdnú smrť. Pred jednou roklinou sa stretávajú s druhou partiou samovrahov, aby odstránili prekážku a po pár kvapkách nitroglycerínu zakrývajúc sa v diaľke pred výbuchom môžu upäť vyraziť o pár stupienkov ďalej. Šok prišiel o chvíľu nato a celá emotívna pasáž o spoločnej súdržnej ceste sa razom v sekunde stala už len minulosťou. Mario a Jo ostali sami a osud im vzal takmer všetko. A to ich neprepadli ani indiáni, ani žiadne nadprirodzené pasce, ale krutá realita.

Mzda_Strachu_04

Poslednou etapou bol výstup bahnitým jazerom, ktorý sa stal konečným pre Joua a sekundové premietnutie života ako daru má rázom pred peniazmi cenu bezcennej rekvizity. Mario pred finišom do stanovišťa prichádza o svojho priateľa, ktorý ho síce zradil, ale bol jeho najbližším priateľom, trýzniteľom bolestí, talizmanom a jediným, kto chápal jeho útrapy, hoci celý svet im vôbec nerozumel. Mzda strachu je teda i veľkou kritikou bahnenia sa za peniazmi a kapitalizmu ako buržoázneho diabla odleskov falošných prianí. Koniec neprežije ani samotný Mario vracajúci sa z misie, keďže poznačený nevyrovnanou psychikou apokalypticky havaruje a jeho tajná láska Linda tesne predtým stovky kilometrov (vzdialená od neho) odpadáva do bezvedomia. Film je silným rozprávačským klenotom myšlienok univerzálnych a vedie naše poznávanie skrz smutný prerozprávaný príbeh shakespearovských tragédií o tom, aký je život sám o sebe konečný a nevyspytateľný.

Mzda_Strachu_05

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.