Film & TV Názory a komentáre Ostatné

Myšlienky Jána Špátu o živote vo filme aj mimo neho

 „Doprial som si vtedy v šesťdesiatich piatich toho sebectva a prestal sa na život pozerať tak obživne a prestížne.“(Ján Špáta)

Dokumentarista, ktorý už dávno dokázal veci, ktoré by niektorí nedokázali za niekoľko životov. Nie je to pritom prestíž, na ktorej by si zakladal.

Z režiséra Špátu vyžarovala akási aura múdrosti, skúseností. Múdrosť cítim v spôsobe, ako sa prezentoval, ako originálne tvoril počas svojho pracovného života. Skúsenosť je naopak sprostredkovaním, že prežil toho toľko, že si v nejakom veku povedal, že môže rady života prenášať k mladým, aby prípadne mnohé chyby, ktoré ich budú sprevádzať, minimalizovali čo možno najviac.

Je markantným rozdielom, keď vám utrápený človek povie o svojich dennodenných problémoch, ale cítite od neho neustále sťažovanie sa na všetko navôkol, ako keď k vám prehovorí úspešný umelec, od ktorého by ste čakali možno povýšenecký nadhľad.

A zrazu cítite, že je súčasťou vášho mikrosveta. Že sa vie napojiť a „naprogramovať“ na vašu líniu uvažovania o hocijakých témach a hocijakých pálčivých problémoch, ktoré dokážu človeka trápiť.

Väčšinou ľudia, ktorí žiadnu takúto „slávu“ nepoznali, tak si v domnení myslia, že úspešní a kreatívni ľudia vždy rozmýšľajú, ako narábať so slávou a uznaním.

„Dostať sa na svoje psychické, fyzické a citové maximum… pracovný orgazmus“

Najviac ma oslovila neutíchajúca sila tohto pána a jeho vyspelosť. Dokáže hovoriť o bežných veciach, ktoré sú v mnohých chvíľach pre nás rutinami,  a možno aj pre neho nespočetne veľa krát, ale hovorí o nich s takým záujmom, akokeby nám mnoho unikalo spopod prstov.

Režisér svojráznych dokumentov hovorí, ako v rámci svojho povolania musel meniť svoje povahové črty. Ako z introverta sa stáva v dôsledku vyťaženia extrovert, ktorý musí delegovať a viesť ľudí. Čiže naznačuje, že svoje najosobnejšie ja nie je tým, čo by možno každý jednotlivec rád vo všetkých oblastiach života používal, ale že pre mnohé je treba aj sa obetovať.

Že nič nepríde len tak a že sa pre svoj cieľ treba veľa prejsť, spoznať a pochopiť. A práve poznanie spojené s bezprostrednými skúsenosťami je to, čo má nenahraditeľný punc, pretože sú to lekcie života, ktoré majú svoj neobyčajný lesk.

Možno pred každou prekážkou zlyhať a stále môžeme na konci dobehnúť svoju trať. Všetko je len v nás.

Nemôžem jednoznačne so Špátom súhlasiť, že sú to východné filozofie, ktoré sa na život pozerajú z iného uhla pohľadu a či západný kariérizmus hľadí iba na majetkový a osobnostný rast. Určite ho svojrázne názory formovali ako človeka a určite v tom je zrnko pravdy, ale stále si myslím, že človek si je sám strojcom svojho šťastia.

Že je to on, kto si určí harmonogram priorít, ktoré sa ho bezprostredne týkajú, aj keď skoro tretinu života pracuje a tretinu života spí. Či pauza a zmena určitých krokov vedie k lepšiemu a odosobnenému pohľadu na veci, ktoré predtým robil tak, že ho to neuspokojovalo. Ale len zriedkavo tieto veci vyhodnocuje a vie byť na seba skutočne kritický.

Z čítania viacerých rozhovorov režiséra Špátu vo mne evokuje pohľad, že môžem robiť čokoľvek, ale nie čokoľvek prináša istotu a zadosťučinenie. Že budem slobodným a budem si vedieť vážiť veci, na ktorých by sme sa v rýchlom slede udalostí mohli len tak pozastaviť. Že lepšie je chvíľu nerobiť to, čo ma prestávalo baviť, až pokiaľ opätovne nenájdem iskru, vďaka ktorej ma práca, ktorú som robil tak kedysi aj robila šťastným.

Šťastie je relatívny pojem, ale žiadna poučka ho presne nevystihne. Možno neviem tak presne popísať svoje pocity, ako keď niekto podobné povie za mňa. Možno len vtedy cítim, že nie som sám a existuje veľa ľudí, ktorí podobne ako ja vidia (v niektorých veciach a oblastiach) tento svet rovnakou optikou. Pán Špáta medzi nich patril, hoci som nikdy nepatril k jeho veľkým filmovým obdivovateľom a príliš som nepoznal jeho diela.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.