Cestovanie

Mustang

By  | 

Filmy Pavla Barabáša majú svoje špecifiká. Jedným z nich je fakt, že hlavným hrdinom jeho snímkov sa častokrát stáva jeden z jeho priateľov – zväčša ten, vďaka ktorému sa Barabáš na cestu vybral.
Do Mustangu sa Barabáš vydal so svojím kamarátom Lacom Gulikom – profesionálnym fotografom.
Paradoxne ale príbeh o bájnej krajine nie je o Gulikovi. Hrdinom príbehu sa stáva Barabáš skrytý za kamerou. Subjektivizácia toho, čo následne vďaka kamere vidíme, je tak v tomto smere väčšia.
Mustang je krajina odrezaná od zvyšku sveta najväčším pohorím. To sa tiahne po celej šírke cez Nepál, na severe ktorého sa nachádza toto malé kráľovstvo. Už od začiatku filmu je táto krajina prezentovaná ako niečo magické. Ako miesto, na ktorom sa zastavil čas a kde sa ešte stále dá dostať do časov minulých. Jedná sa o pustú krajinu, kde je najväčším protivníkom života silný vietor a suché podnebie. No aj napriek nehostinným podmienkam sa tu nachádza život a civilizácia ľudí riadiacich sa budhistickým učením.
Cesta do tohto kráľovstva podnietila režisérovu zvedavosť aj faktom, že je tam zákaz čokoľvek natáčať, a tak prijal pozvanie od svojho kamaráta Laca Gulika a vydal sa natočiť svedectvo o svojej ceste touto tajomnou krajinou.

flags

Dielo má značne meditatívny charakter. V celom filme prevládajú statické zábery na panorámy krajiny, obklopenej mohutnými, do výšky sa tiahnucimi pohoriami. Jediný zdroj pohybu znova zabezpečuje silný vietor, ženúci mraky po oblohe. Ich tieň následne plynie celou vyschnutou krajinou a dodáva miestu na tajuplnosti a kráse.
Cesta dvoch dobrodruhov začína v Nepále, kde sa po dvojtýždňovom putovaní dostanú karavánou až k hraniciam Mustangu, stráženým mustangskými jazdcami a nepálskou armádou. Tí zabezpečujú Mustangu nezávislosť a zároveň ho ochraňujú pred vonkajším svetom.
Od hraníc je to potom 5 dní k hlavnému mestu Mustangu – Lo Mantang.  To bolo postavené pre 300 ľudí, ktorí v ňom žijú aj v súčasnosti. Je obohnané hradbami. Hlavná brána sa každý večer zamyká kvôli bezpečnosti a ochrane pred neustále útočiacimi lúpežnými nomádskymi kmeňmi.

temple

Počas celého filmu sa dozvedáme niekoľko zaujímavostí o tejto krajine. Spôsob, akým ľudia žijú a pracujú, je nám prezentovaný skrze komentár a v niektorých prípadoch sa dostávame aj do tesnej blízkosti obyvateľov, kedy máme možnosť sledovať obrábanie poľa, tkanie kobercov, alebo prípravu Campi pre budhistických mníchov. Campa (tibetský chlieb) je totiž ich jediný druh potravy.
Pri týchto momentoch kamera prechádza z veľkých záberov do detailov. Sledujeme tváre a ruky ľudí pri ich každodennej činnosti. Sledujeme jednoduchosť a precíznosť týchto obyčajných úkonov a komentár nám počas toho hovorí o duchovnejšom spôsobe života, v ktorom má každý svoje miesto a v ktorom je každý dobrosrdečný a príjemný. Tam sa ukazuje, že rozdiel medzi ich a našou spoločnosťou je naozaj obrovský.
Tým, že sa jedná o krajinu bez výraznejších vplyvov moderného sveta – čo je jedna z vecí, pre ktoré si Barabáš tieto kultúry vyberá – môžeme tu vidieť určitú fascináciu tvorcu nad čistotou a tamojším spôsobom života.
Na povodí rieky Kali Gandaki sa nachádza niekoľko budhistických osád. Dominantné sú pre nich budhistické vlajočky a budhistické zvony. Obidva tieto predmety slúžia na očistenie. Každé nové zavesenie vlajočky, alebo prechod okolo zvonov, ktoré obyvatelia pri prechode otáčajú, im umožňuje priblížiť sa o krok k osvieteniu.

monks

Vo filme vidíme typické červené budovy chrámov a svätýň uprostred pustej krajiny. Môžeme tu nájsť paralelu k ľudskému hľadaniu. Chrám ako symbol niečoho duchovného, niečoho mimo svetský život, uprostred ľudoprázdnej krajiny, kde sa častokrát objavuje silný vietor ako prejav zmeny. To všetko môže znázorňovať hľadanie právd v sebe samom a nie v okolitom svete.
V chrámoch je všetka krása a duchovno. A čo je ľudské telo ak nie chrám, aj keď v budhistickom ponímaní len dočasný?
Všetky pravidlá súvisiace s ľudských telom ale nabádajú k staraniu sa oň.
Tieto chrámy následne lemujú inak bezútešnú a vysušenú krajinu Mustang.
Väčšie mestá a obydlia sú potom v dokonalej harmónii zasadené do prírodného prostredia. Častokrát nám Barabáš ukazuje tieto príbytky, nachádzajúce sa v údoliach alebo na kopcoch, obklopené majestátnou prírodou, pohoriami alebo občasnými poľami.
Celá cesta do Lo Mantangu je smerodajná pre film. Rovnako, ako mnohé iné Barabášove filmy, aj tento začína myšlienkou, pokračuje začiatkom cesty, na ktorej sa dostávame stále hlbšie do príbehu a keď dosiahneme cieľ cesty, začína sa (umocnený hudbou a komentárom) útok na divákove zmysly. Je to snaha prinútiť ho rozmýšľať a vyvolať v ňom po dopozeraní katarziu.

vrchy

Na konci, keď sa Barabáš aj Gulik stretávajú s kráľom Mustangu, je tajomstvo o natáčaní prezradené. Tu rieši Barabáš ako autor jednu z mnohých dôležitých dilem na poli dokumentárneho filmu a to, či zachytený materiál ukázať svetu, alebo nie.
Jeho rozhodnutie ho nakoniec uviesť je ospravedlnené túžbou ukázať spôsob života, akých už na tejto zemi nie je mnoho. Ukázať krásu a poctivosť tohto sveta, pre ktorý sa stali smerodajnými budhistické učenie a snaha o zdokonalenie svojho ducha.
Obyvatelia nezávislého kráľovstva vstúpili hrdo do 3. tisícročia bez elektriny, áut či inej techniky. Mustang sa tak stal jednou z posledných pevností človeka chrániaceho sa proti modernému svetu...(1)
Mustang je tak príbehom o krajine, o ktorej sa veľa nevedelo a ktorá aj dnes stojí tvárou v tvár modernému spôsobu života. Ten ju obklopuje zo všetkých strán a je len otázkou času, kedy sa toto kráľovstvo prispôsobí, alebo zanikne.
Varovanie Pavla Barabáša na konci je pripomienkou toho, že niečo takého existuje dlho, ale nemusí večne.

 (1) Pavol Barabáš, Tajuplný Mustang, 22.04. 2012, článok je možné nájsť na stránke  –http://k2studio.sk/?cube=text&c=108

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.