Film & TV Film 1990-2009 Filmové kritiky a analýzy Kultúra & umenie

Moje čučoriedkové noci (2007) – druhá časť

Pavel Chodúr

V predchádzajúcej časti sme opustili Jeremyho príbeh. Príbeh Elizabeth ale pokračuje:

Elizabeth sa dostáva do Nevady, kde sa zamestná v kasíne. Tu spoznáva ďalšiu dôležitú postavu. Hazardnú hráčku a podvodníčku Leslie.

Tá do príbehu vnáša rebéliu. Nedbá na zákony ani pravidlá. Neobmedzuje sa a naučila sa ťažiť zo svojej situácie. Dokáže nadchnúť pre svoj nápad každého, koho potrebuje. A čo je dôležité, dokáže manipulovať a klamať nielen telom, ale aj slovami.

Jej postava je prezentovaná ako niekto, komu samota vyhovuje. Nemusí sa s nikým deliť, nikto jej neublíži a preto nemá dôvod nikoho si pustiť k telu. Nepotrebuje sa znova sklamať a cítiť bolesť a preto hrá podľa svojich pravidiel.

Vytvorí si okolo seba pomyslenú stenu, cez ktorú nikomu nedovolí prejsť. Lenže stretne Elizabeth a paradoxne jedna druhej pomôžu.

Prejav Natalie Portman v úlohe Leslie je natoľko energický a pritom tajuplný, že ani divák samotný presne nevie, čo si má o nej ako o postave myslieť. Zradí Elizabeth alebo nie?

S touto otázkou sa pohráva film veľmi dlhý čas a necháva v nás pocit nejednoznačnosti.

Čo sa týka Kar-wai Wonga, ako tvorca využíval často noc a umelé svetlá k tomu, aby sa dopracoval k nejakému zobrazeniu bezútešnosti, stiesnenosti a nedôverčivosti okolitého prostredia. Málokedy využíval denné svetlo a čo je podstatnejšie, prostredie ulice za dňa.  V jeho filmoch sa síce nachádzalo aj denné svetlo, ale emotívnosť určoval práve v tme.  Napríklad scéna, kedy sa Leslie vyberie navštíviť svojho otca, sa odohráva za denného svetla. To tu funguje ako nevyhnutný stret s realitou, kedy hrdina musí čeliť predošlým rozhodnutiam a musí za ne niesť zodpovednosť . V čase, kedy väčšina ľudí chodí snívať a pripravovať sa na nový deň, hrdinovia Kar-wai Wongových filmov prechádzajú zmenami.

Dokonca aj v My Blueberry Nights je táto zmena zachovaná. Všetkých ľudí, ktorých Elizabeth na svojej ceste stretne, spoznáva v noci.

Jej vzájomný vzťah s Leslie sa dá pokojne definovať aj ako kamarátstvo. Leslie odovzdáva Elizabeth svoju životnú filozofiu a namiesto toho, aby jej Elizabeth protirečila, snaží sa od nej dozvedieť viac.

Tak máme aj my ako diváci možnosť spoznávať Leslie a to, čomu verí.Tu sa dozvedáme o jej minulosti.  Vo filmoch Wong Kar- Waia hrajú minulosť a spomienky veľmi dôležitú úlohu.

Plynutie okolitého sveta zaznamenávajú električky a vlaky. Jeho anonymná mechanika je paralelou k ľudskému pohybu osamelých bytostí, blúdiacich s nádejou po mestách a ich zákutiach. Víťazstvom je návrat na začiatok cesty, kruh sa uzatvára. Jediným sprievodcom na tejto slobodnej púti za budúcnosťou je pamäť, magnet, ktorý svojou príťažlivosťou núti vracať sa tam, kde už boli a čosi tam po nich zostalo. 


Sue Lynn sa vracia na miesto, kde Arnie zomrel, čo bolo aj miesto, kde sa po prvý raz stretli.Leslie sa vracia k svojmu otcovi. Prelom v príbehu nastane totiž vtedy, keď Leslie dostane správu, že jej otec zomiera. Berie to na ľahkú váhu, lebo týmto sa jej údajne vyhráža vždy, keď ju túži vidieť. Aj napriek tomu, že ju Elizabeth prosí, Leslie ju presviedča, že to nie je pravda. Že otec klame. Rovnako dobre ako klame ona. Nakoniec sa Elizabeth podarí Leslie zlomiť a vydávajú sa navštíviť jej otca do nemocnice.

Ten je ale už mŕtvy. Aj napriek tomu, že sa Leslie snažila vrátiť na miesto, kde sa kedysi cítila bezpečne – do náruče svojho otca – on tam už pre ňu nie je. Kruh sa uzatvára a ona znovu stráca  istotu, ktorú mala a ktorú si nechcela pripustiť. Stáva sa skutočne osamelou. Toto poznanie jej umožní pomôcť Elizabeth tým, že sa prizná ku klamstvám, ktorých sa voči nej dopustila a rozhodne sa jej pomôcť – zohnať auto, po ktorom Elizabeth tak veľmi túži. Pôvodne jej sľúbila svoje, ale bol to jediný darček po otcovi, ktorý jej zostal.

Hodnota predmetov a ľudí sa tu meria v rámci emotívnych väzieb a toho, čo pre hrdinov znamenajú. Môžu to byť rovnako miesta – ako je bar Kľúč alebo v Arnieho prípade bar, kde mu vždy nalejú.

Elizabeth sa vydáva na cestu späť. Celý rok sledovala ľudí a to, ako sa správajú a ako ich vzájomné vzťahy miznú a strácajú sa v nenávratne. Počas sledovania týchto príbehov si sama uvedomuje, že zlomené srdce, ktoré ju spočiatku tak bolelo, sa časom zacelilo.Mala možnosť vidieť viac bolesti a utrpenia, ktoré sa vlieklo v niektorých prípadoch veľmi dlho a uvedomuje si, že ten čas, ktorý má, môže využiť na to, aby bola šťastná.

Sama Jeremymu raz napíše:
Ľudia sú ako obrazy v zrkadle, pomáhajú nám pochopiť, kto sme my“.


Uvedomí si, čo chce, kto je a vracia sa znova na začiatok. Na miesto, kde cesta započala. Do New Yorku a do baru Kľúč k Jeremymu. Sám Jeremy prehodnocuje svoj život. Jeho expriateľka sa zjavuje v jeho bare a poslednýkrát sa spolu rozprávajú. Následne všetky kľúče, ktoré vlastnil, vyhadzuje.

Možno skutočne treba niektoré veci ponechať minulosti. Ako hovorí Elizabeth vo filme : „Zbohom nemusí znamenať vždy koniec. Môže to znamenať aj nový začiatok“.


A My Blueberry Nights je práve o tom. O ceste, o ľuďoch a o čase. Je to o hľadaní cesty. A o tom, či tú cestu nájdeme a či sa po nej rozhodneme kráčať. Kar-wai Wong toto všetko vo svojom filme využil. Snažil sa nám podať obraz ľudí, ktorí lipnú na minulosti a pritom zabudli, že tam za oknami a dverami je svet plný príležitostí a šancí ako byť šťastný. A že jediné, čo potrebujeme k tomu, aby sme to všetko pochopili, je spoznať samého seba cez iných.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.