Cestopisy Cestovanie

Môj pobyt na Islande 8

Medzičasom

11. februára 2015

To, čo sa na Islande páči mne, je, že na stretnutí školského feministického klubu tvorili polovicu prítomných chlapci, že počas týždňa dobročinnosti (kedy naša škola zbierala peniaze pre letný tábor pre hendikepovaných) si jeden študent nechal vytetovať logo školy – keď sa vyzbierala určená suma, že keď som sa s pár ľuďmi rozprávala o našom nedávno uskutočnenom referende (a povedala, že na Slovensku nie sú manželstvá homosexuálov a adopcie detí nimi povolené), iba sa na mňa pozerali s padnutou sánkou. Nechcem tu teraz vyťahovať kontroverzné témy, len sa snažím povedať, že vyspelosť krajiny sa podľa mňa začína otvorenosťou myslenia ľudí. A myslím, že sa zhodneme, že Island medzi vyspelé krajiny rozhodne patrí. Mám to tu rada.

island_8aa

Neozvala som sa od Vianoc, zrejme preto, že sa tu cítim ako doma, takže už nemám potrebu referovať ľuďom o každom mojom kroku. Ale keďže som príliš lenivá písať si denník, toto je jediná forma mojich zápiskov a myšlienkových výlevov. Takže píšem.

Medzičasom sa môj čas tu prehupol do druhej polovice, čo ma mierne desí, ale zároveň je to pocit, že už tu nejakú tú chvíľku som a to je super. Takže o čo také by som sa chcela podeliť? Ešte cez vianočné prázdniny sme sa raz boli lyžovať, iba tuto neďaleko. Kopce tu nie sú práve najvyššie a keď to skombinujeme s vypnutými lanovkami, ostane nám niekoľko malých vlekov, ktoré sa na KAŽDEJ ceste hore zastavili minimálne raz. Lyžovačka to nebola výdatná, ale každopádne to bolo celkom zaujímavé.

Island8b

A potom prišiel Silvester! Poviem to takto, toľko ohňostrojov, čo tu vystrielali, bolo u nás možno dokopy od vzniku republiky. Keď ide o ohňostroje, ľudia sú blázniví. Na druhej strane, predávajú ich záchranári a peniaze z predaja idú im. (Každé dieťa navyše dostane bezpečnostné okuliare. Keď sme boli kupovať my – ja, dve sestry a otec – dostali sme troje, a potom otec hovoril, že sa mu zdá, že ich dávajú každému dieťaťu pod 15 rokov. Takže juchú, stále vyzerám mlado.) Prvé rakety začalii búchať asi týždeň pred Silvestrom, ale skutočná show sa rozpútala asi o pol desiatej na Silvestra. Vtedy som si nedokázala predstaviť, že o polnoci toho bude ešte viac. Rovnako ako pred, trvalo ešte asi týždeň, kým prestali búchať posledné petardy.

Zrušený vianočný ples sa zmenil na novoročný, konal sa v Harpe, celkom fancy, ako vždy. Ale pre fajnšmekrov by boli skôr labáky z biológie, kde sme pitvali kalmárov aj červov, skrátka žúžo.

Island8c

Ďalšia vtipná vec, tentoraz v labákoch z fyziky, po tom, ako som odovzdala zošit so slovenským textom, lebo sa mi nechcelo písať v angličtine. Učiteľ zjavne rozumel, čo píšem, našla som si poznámky k napísanému a islandské slovo preložené do slovenčiny. Buď má tajné znalosti slovenčiny alebo pevné nervy.

Ozaj, po pol roku som zistila, že slovenčina po islandsky nie je ‘slóvenska’, ako som celý čas hovorila, ale ‚slóvakíska’. Takže s hrdosťou (maďarskej) Slovenky som pol roka tvrdila, že hovoríme po slovinsky. Do čarov nášho jazyka som ale zasvätila aj ďalšiu spolužiačku, takže o chvíľku pridám druhý príspevok s videom. (Dúfam, že mi to odpustí. Alebo nikdy nezistí. Ale spolužiaci si prekladajú moje posty Google translatorom, takže… pozdravujem, ak toto čítate! 😀 )

Island8d

Od začiatku januára nacvičujeme muzikál. Je to zábava, ale celkom fuška. Skúšky máme prakticky každý deň, od 1,5 po 6 hodín. Najväčšie obavy mám zo spevu do mikrofónu (áno, predstavte si, dali mi do rúk mikrofón). Áno, Bianka, ja viem, 3,33. Každopádne, vyzerá to super (Spring Awakening, ak som to náhodou ešte nespomenula, broadwayský muzikál) a ak máte niekedy v priebehu marca cestu na Island, srdečne vás pozývam. Premiéra je 27. februára.

island_8bb

Funny tourist moment: vybrali sme sa s dvoma Američankami a Belgičankou do múzea penisov, lenže keď sme sa na autobusovej stanici stretli, zistili sme, že žiadna z nás presne nevie, kde to je. Tak teda, že sa opýtame. Ayla, s profesionálne serióznou tvárou prišla k okienku a pýta sa tety:

“Excuse me, do you know where is the phallological museum?”

“What?!”

“The penis museum.”

“Ooooh!”

Okej, teraz, keď si to čítam, neznie to až tak vtipne, ale bolo. Naozaj bolo.

island_10cc

Napokon sa už len pochválim, že v pondelok som odovzdala esej na islandčinu, ktorú som napísala celkom sama (tak to potom aj vyzeralo, keď sa ju čítali v škole spolužiaci a nesmierne sa zabávali), síce gramaticky veľmi zle, ale pointa sa vraj pochopiť dala. Čo viac by som chcela?

S láskou a prísľubom častejších príspevkov,

Ivonka

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz