Cestopisy Cestovanie

Môj pobyt na Islande 6

26. novembra 2014

Ice-cold ocean and… November, v podstate

Hello, hello!

Už je to viac ako mesiac, čo som sa vám spovedala, takže opäť nastal čas na veľmi neobsiahle zhrnutie môjho života.

Začnem odzadu, a to hneď dneškom. Zaplávala som si v oceáne!!! Išli sme s niekoľkými skitinemar a AFS dobrovoľníkmi, v jednom zálive v Reykjavíku je miesto, kde je hot tub a sauna pod holým nebom pre tých so zdravým rozumom, potom mini zálivček, do ktorého vylievajú prebytočnú teplú vodu (takže woohoo dámy a páni, voda tu má luxusných 8°C), a nakoniec nefalšovaný oceán, dnes s teplotou 4°C. Po psychických prípravách vo vírivke sme sa šialene rozbehli (podaktorým sa aj šmyknúť na ľade podarilo) do toho “teplého” oceánu a na chvíľu som si myslela, že dostanem infarkt, ale keď sme vyliezli, vzduch teplý 1°C bol odrazu naozaj teplý. Po chvíli sme sa vrátili späť do vody a keď som si trošku zaplávala, bola som už sama so sebou spokojná a išla som si zachrániť chodidlá pred odmrznutím do sauny. Ale aby sme si z bucket listov mohli naozaj vyškrtnúť plávanie v oceáne na Islande, neskôr sme vliezli aj do tej studenej studenej vody. Bola to paráda, určite si to zopakujeme a ak sa niekedy ocitnete na Islande, rozhodne odporúčam!

1513746_816774031694148_3048952486419520660_n

Rodina ma zobrala do modrej lagúny, čo bola celkom parádička, nemám veľmi dobré fotky, ale voda je, no modro-modrá a bahno prospešné pre pleť. Po ceste sme sa zastavili aj pri sušiarni rýb a mieste, kde vyviera termálna voda a rozvoniava vajcovina. (Áno, viem, síra.)Na Halloween som si vyrezala môj prvý melón (raz to možno upgrade-nem na tekvicu). Bola som s ním nesmierne spokojná, niekto mi dokonca povedal, že sa podobá na Jacka Skellingtona, a to považujem za najvyššiu pochvalu v ríši Halloweenu. A v duchu tradície výmenných študentov, potom sme konzumovali. Veľa. A popri tom pozerali horory, takže taký pohodičkový večer, ak z duchov vo filmoch nenadskakujete tak ako ja.

20141031_220728

V jeden víkend sme so sestrami išli so starými rodičmi do ich letného domu. Mali sme ísť večer v piatok, všetko bolo nachystané a mali už len vyzdvihnúť mňa zo školy (kde som bola na konkurze do školského muzikálu, ale o tom potom), keď zavolám. Tak som zavolala a čakala. Malo to byť asi dvadsať minút a po štyridsiatich som začala byť celkom nervózna a ani zavolať som nemohla, keďže mi došiel kredit. V škole už nikto nebol, vonku fučalo a ja už som sa začala pohrávať s myšlienkou, že niekoho poprosím, či si môžem zavolať, keď tu zrazu mi volá sestra, že dedko ma šiel vyzdvihnúť a vraj som mu volala, že mám odvoz domov, tak sa vrátil a teraz sú pred dverami dve Poľky a chcú vidieť šatník. Neskôr sa všetko vysvetlilo, ale doteraz sa smejem, keď si na to spomeniem. Anyway, v ten víkend som sa celkom úspešne učila štrikovať, všetko bolo úžasne cozy. A videla som rozprávkovú polárnu žiaru! Dom je hodinu od mesta, takže svetelný smog tam takmer nie je. Farbila sa až do fialova a tancovala na oblohe, výskala som od radosti. (A nie, nemám fotky, nie je také ľahké odfotiť to.)

20141025_140001

K tomu konkurzu, kto ma pozná, vie ako spievam. A smutné je, že spev bol, z môjho pohľadu, lepšia časť celej srandy. A viete čo? Dostala som rolu!!! Keď som sa to dozvedela, doslova mi padla sánka tak, ako to býva v kreslených rozprávkach. Z asi 70 ľudí vyberali 21, takže som na chvíľočku o pár centimetrov vyrástla.

Niekde medzitým bolo finále paintballového turnaja, ktorý sme, žiaľ, nevyhrali, ale zato som utŕžila majestátnu modrinu, z ktorej som bola úprime a masochisticky šťastná, konečne som mala hmatateľný dôkaz môjho utrpenia.

K športovým aktivitám som pridala pole dance a aerial hoop, takže tieto týždne mám o zábavu postarané. Naozaj, naozaj je to náročné.

A na záver už len nápis z dvier jedného podniku. Asi sa inšpirujem a keď raz budem veľká a s vlastnými vchodovými dverami, vyvesím si to na ne tiež:

20141101_172102

Dobrú noc!

Ivonka

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz