Cestopisy Cestovanie

Môj pobyt na Islande 3

14. septembra 2014

Busadagur, busaball, þingvellir a korytnačky

Neverila som, že sa ešte odhodlám písať, ale som späť. 😀

Už si poriadne nepamätám, čo všetko sa mi stalo od minula, ale viem, že som zabudla napísať, že sa mi podarilo stratiť na prvej ceste sama domov autobusom, keď som vystúpila na zlej autobusovej zastávke. Dvakrát. Pochopiteľne, pred a po tej mojej. Ďalej som s týždňovým oneskorením zistila, že máme okrem psa aj škrečka. Do mojej islandskej slovnej zásoby pribudla veta: “Ak budem mať dlho zatvorené oči, zobuď ma.” Hodiny islandčiny v škole si spestrujem písaním denníčka, vyfarbovaním omaľovániek a riešením sudoku. Toľko k môjmu každodennému životu.

10658858_355056261315485_2544826693890926556_o

Minulý týždeň vo štvrtok sme mali v škole niečo ako imatrikulačky, tzv. busadagur alebo teda deň prvákov. Prváčka síce nie som, ale na jeden deň som sa na ňu zahrala. My, prváci, sme museli čakať zavretí vo svojich triedach, kým vonku sa zhromažďovali štvrtáci v tógach so zombie make-upom a ostatní študenti, a po bojovom príhovore plnom dožadovania sa po prváckej krvi nás začali vyťahovať z tried, za neustáleho kriku násilne znejúcich slov (nemôžem si byť ale istá). Najprv nás vtisli do kruhu ostatných študentov a potom nás po pár kusoch odvádzali na druhú stranu trávniku pred školou, kde čakali skupinky chalanov, ktorí každého z nás vyhodili vysoko do vzduchu. To bola dooosť sranda, a podarilo sa mi byť vyhodená dvakrát, keďže môj spolužiak fotil a keď som si už po tom všetkom papkala môj čokoládový koláčik a mliečko (to sme dostali, pekná tradícia), prišiel za mnou, že ma nemá odfotenú, ako ma vyhadzujú, tak že musím ísť ešte raz. Nesťažovala som sa.

1458596_355054004649044_4289478008403489878_n

Anyway, v tú noc sa konal busaball (s troškou jazykovej logiky si už domyslíte, čo by to mohlo byť). Všetci hovorili, aké to je úžasné a asi to naozaj také môže byť, ale nie, ak ste jeden z veľmi veľmi veľmi mála triezvych ľudí. Aj tak to však bol zážitok, téma bola rave, takže všetko a všetci žiarili neónovými farbami. Navyše, opití ľudia sú zväčša omnoho otvorenejší, takže aj spolužiak, čo mi za celé dva týždne povedal dokopy dve vety (celkom presne) bol hneď zhovorčivý. Ak vás náhodou zaujíma, prečo sa to všetko koná vo štvrtok, idea je, že študenti nebudú toľko piť, keď je na druhý deň škola. Reálne je ale v budove zriadená tzv. dead-room, kde nešťastníkom pomáhajú rovno dobrovoľníci Červeného kríža. Teória nie vždy funguje, ale aj tak ma prekvapila účasť na rannom vyučovaní.

Včera som s mamou a sestrami a dvoma ich kamarátmi bola v/na (naozaj neviem) þingvellire, takže som už mala aj trošku prírody! Je to tam naozaj pekné a keď nebudem príliš lenivá, pridám sem zajtra aj fotky. Pár dní ma síce už pobolieva hrdlo, ale cestou domov sme sa, ako inak, zastavili na zmrzline. Najprv sa mi to nezdalo ako dobrý nápad, ale potom som si povedala, že idem vyskúšať islandský lajfstajl, veď tu je prechladnutý každý stále, ale to nie je žiadna prekážka pre zmrzlinu.

20140913_164839

Ešte viac prírody som mala dnes, keďže sme mali možnosť ísť zo školy na túru (áno, v nedeľu) výmenou za vynechanie štyroch týždňov telesnej. Išlo nás sedem autobusov, taká obľúbená je telesná. Vietor o rýchlosti 25m/s a horizontálny dážď mi veľmi nedovoľoval fotiť, ale pár nekvalitných záberov sa mi predsa podarilo.

P1070262

A k tým korytnačkám, pár spolužiakov sa mi podarilo naučiť vetu: “Mám rád korytnačky,” a je to naozaj úžasné, postávať na Islande pred školou a počúvať, ako sa päť Islanďanov prekrikuje vetou: “Mám rád korytnačky.”

P1070230

Teraz mi už nič nenapadá, snáď len toľko, že zajtra mám písomku z matiky, tak to bude celkom vtipné. Fakt dúfam, že zajtra budú fotky a dovtedy, zbohom!

Ivonka

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz