Cestopisy Cestovanie

Môj pobyt na Islande 2

28. augusta 2014

Tak predsa zas píšem a ani to netrvalo. Som tu týždeň, ale mám pocit, že je to už oveľa viac. Včera aj dnes, keď som ráno videla na oblohe vzlietajúce lietadlo, až mi prišlo smutno pri pomyslení, že už o pár mesiacov budem musieť odísť aj ja.

No, ale teraz k veci, nikoho nezaujímajú moje sentimentality, na to mám denníček. Úžasné veci na mojej škole:

1.) V najstaršej budove je normálny zvon, na ktorý jedna študentka vždy načas musí zvoniť. (A potom sa to elektronicky rozšíri do ostatných budov, ale aj tak.)

2.) Telocvičňa je taká maličká, že tie trojbodové basketbalové čiary sa v strede križujú. Naozaj, neklamem. (Keď nám to v pondelok hovorili, myslela som si, že žartujú, ale potom som to videla na vlastné oči.) A vraj sa v nej hral prvý zápas hádzanej národných mužstiev Islandu a Dánska. Nepýtajte sa ma ako.

P1070666

V škole je to celkom sranda, kto by bol povedal, že môj obľúbený predmet raz bude fyzika. Všetci sú zlatí, ale ujalo sa ma najmä dievča, čo vedľa mňa v utorok sedelo. Je úplne podarená, prekladá mi, učí ma nové slová a vety po islandsky a v stredu na obed, keď sme mali dve hodiny voľna, ma ona a tri ďalšie spolužiačky vzali na prechádzku Reykjavíkom, vypichli všetky dobré miesta na jedenie a išli sme aj do Harpy. Je to tam fakt krásne! Môžte si aj sadnúť do jedného z tých divných okien (teda aspoň mňa nikto nevyhnal). A konečne som si v ten deň dala čaj! Všetci tu pijú kopu kávy, ani som si neuvedomila, ako som závislá na čaji.

20140827_110309

Anyway, dnes sme boli na labáky z biológie v parku a odtiaľ ma spolužiaci rovno zobrali na obed, na tradičné islandské jedlo – hotdog. Ale nie hocijaký, ten pravý je s cibuľou, kečupom, horčicou a majonézou naraz. Kto ma pozná, vie, že jedlo je jedna z mála vecí, s ktorými neexperimentujem. Ale povedala som si, whatever, som na Islande, tak som si dala. A bolo to výborné! (Alebo som už bola taká hladná, že som to nevedela objektívne posúdiť, prípúšťam obe možnosti.) Nejako sme sa dostali aj do Hallgrímskirkja (to je ten známy čudný kostol), takže som skonštatovala, že za prvý týždeň školy sa z mojich obedov stal sightseeing. Nesťažujem sa.

Poobede sme šli s mamou a sestrou do knižnice, aby som si mohla vybrať nejaké detské knižky. (A cestou späť povinná zastávka v candy shope, ako inak.) Takže najnovšia literatúra obohacujúca moju hlavu bude táto:

20140828_192635

Oh, a na záver mi ešte napadla jedna vec, ktorá je naozaj divná a zatiaľ asi jediná mi komplikuje život. Na Islande sa nevysmrkáte, namiesto toho každý len poťahuje nosom. Nemyslím také to jemné potiahnutie, čo každý občas robí, ale hlasné chrchlavé zvuky, ktoré su najmä v rannom autobuse dosť frekventované. Ale to mi ne v podstate jedno, ide o to, že vraj práve vysmrkať sa je neslušné, takže keď mi v zimných mesiacoch začne kvapkať z nosa, budem musieť niečo vymyslieť.

Góđa nótt!

Ivonka

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz