Cestopisy Cestovanie

Môj pobyt na Islande 10

2. júna 2015

(Možno) posledný príspevok

Prajem pekný večer/noc/ráno/akúkoľvek časť dňa, počas ktorej toto čítate!

Nenapísala som žiadny príspevok už dva a pol mesiaca, prevažne z lenivosti. Vlastne iba z lenivosti, udialo sa toho naozaj veľa. Zároveň je toto pravdepodobne aj môj posledný príspevok, keďže z mojich 10-tich mesiacov zostáva už len dva a pol týždňa, mierne strašidelná skutočnosť. Možno sa ale rozhodnem tento blog využiť ako psychologický kútik na vyrovnanie sa s návrotom na Slovensko, takže buďte v pozore!

Island_10_1

Začnem od konca, tak ako napokon vždy, a pochválim sa mojím dnešným osobným rekordom – zabehla som 5km v kuse, bez prestávky či chôdze. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že behanie je moja smrť (takže ste teraz na mňa určite hrdí), a tí ostatní, ani neviem, prečo by ste čítali môj blog.

Minulý týždeň som 4 dni strávila v Akureyri, druhom najväčšom meste (rozumej asi 18 000 obyvateľov), nachádzajúcom sa na severe ostrova. Aj takmer 7-hodinová cesta autobusom ubehla rýchlo pri diskusiách s mojimi spoluvýmennoštudentskýmicestovateľkami. Vtipná (s odstupom času) časť nastala na druhý deň, keď sme sa vybrali na výlet na ostrov Grímsey, na ktorom sa dá prejsť za polárny kruh. No aby sme tento vznešene znejúci počin mohli vykonať, museli sme najprv zvládnuť 3-hodinovú plavbu. Počasie bolo také, no, islandské, vlny celkom veľké a žalúdočné problémy mnohých pasažierov ešte väčšie. Ja som síce prvú hodinu a pol zvládala hrdinsky a myslela si, že toto by som mohla robiť celý život (naozaj som na pár sekúnd zvažovala kariéru námorníčky), ale neskôr som si začala uvedomovať, že ani mne už nie je najlepšie a zrejme budem predsa len lepšie prispôsobená na život na pevnine. Každopádne, papierové sáčky na palube tejto lode boli využité oveľa lepšie ako tie v lietadlách. Keď sme konečne stáli nohami pevne na zemi, naše prvé kroky viedli do jediného podniku na ostrove. Jedna kaviarňo-reštaurácia je na 70 obyvateľov viac než dosť. (Ďalší postreh z miniatúrnej komunity – pošta znamená poličku s niekoľkými priehradkami za pultom v potravinách.) Po tom, ako sa každému vrátila pôvodná farba, sme sa vydali na sever, popozerať si útesy, prekročiť polárny kruh a konečne vidieť puffinov! Predstavovala som si ich trošku väčších, ale to len znamená, že sú ešte zlatší, než som si myslela. (Hlavne keď letia, júúúj.) Toto všetko stálo za tú strastiplnú cestu. Navyše na ceste späť nás čakal ešte bonus v podobe zahliadnutia veľrybieho chvostu a skupiny delfínov. Okrem toho som tu stretla aj troch Slovákov a precvičila si materinskú reč. Tento deň bol asi hajlajt celého výletu, takže vám nebudem hovoriť o tom, ako sme sa v ďalší deň hrali v parku na hojdačkách a radšej sa presuniem k iným udalostiam posledných dvoch mesiacov.

Island_10_4

V jeden deň, tiež celkom nedávno, ma tri moje spolužiačky zobrali na roadtrip na polostrov Snæfellsnes (kde sa okrem iného odohráva aj dej románu Cesta do stredu Zeme od Julesa Verneho), ktorí mnohí pokladajú za najkrajšiu časť krajiny. Ja žiadne finálne vyhlásenia v tomto smere robiť nebudem, keďže som všetko ani zďaleka nevidela, ale s pokojným svedomím môžem povedať, že škaredo tam veru nie je. Okrem nádherných scenérií a near-death-experience pri objavovaní jedného úžasného kaňonu som v tento deň ochutnala aj jeden z najlepších čokoládových koláčov, aké som kedy jedla, a prekvapivo lahodný sendvič s nejakou údenou rybou, syrom Brie a hruškami so škoricou.

Island_9_7

Toto všetko sa samozrejme udialo už cez letné prázdniny, ktoré som oficiálne začala ukončením posledného testu 18. mája (muahahaa, pozdravujem spolužiakov doma). Počas dvoch týždňov ‘‘skúškového’‘ som si dokázala, že za jednu noc sa dá naučiť skutočne veľa, ako to neskôr potvrdili aj výsledky testov. Na papieri, čo sme dostali, bolo niekoľko známok, ale čo sa týka tých posledných zo všetkého, neprepadla som ani len z islandčiny – aspoň myslím. (Áno, opäť sa tu nenápadne chválim.) Rok sme ukončili záverečným plesom, ktorí som si užila asi najviac zo všetkých, a začala som byť mierne emocionálna, keďže mne sa tu naozaj celkom páči.

Okrem tohto všetkého som sa pred pár týždňami s AFS zúčastnila na multikultúrnom dni v Reykjavíku a tu stretla prvých Slovákov, odkedy som tu, a hneď asi 10-tich. Vyskúšala som si hidžáb, dala si spraviť henové tetovanie, ochutnala jedlá z rôznych krajín a podobne.

Island_10_2

S ďalšími dvoma dievčatami a našimi kontaktnými osobami sme boli na túre pri Hveragerði a kúpali sa v prírodne horúcej rieke, to by som zaradila na zoznam super zážitkov, ktoré sú navyše zadarmo.

Ak sa načiahnem ešte ďalej do minulosti, cez Veľkú noc som bola s mojou rodinou na chalupe a konečne videla Geysir, Strokkur a Gullfoss (aj keď ledva-ledva, počasie robilo všetko pre to, aby sa tak nestalo). Za zmienku stoja aj islandské veľkonočné vajcia, ktoré v obchodoch nájdete od malých až po gigantické, všetky samozrejme naplnené všetkými možnými sladkosťami.

Island_10_6

Aj keď sa škola už skončila, musím vám ešte povedať o voľbách do študentských rád a spolkov. Toto bolo pre mňa niečo neuveriteľné – v predvolebný týždeň prebiehali kampane na plné obrátky. A myslím to doslova, na každom voľnom mieste v škole vyseli plagáty kandidátov, cez obednú prestávku boli rozostavené stánky, kde rozdávali jedlo zadarmo (lebo veď čo je lepší spôsob byť zvolený, než podplatiť ľudí jedlom?) – okrem iného mali traja ľudia aj stroj na výrobu cukrovej vaty. Samozrejmosťou boli odznaky, samolepky, náramky a niekedy aj tričká s menom a tvárou kandidáta. Jednoducho, skutočné voľby.

Čo také by som vám ešte povedala? Snáď len, že mi odpustíte dlhú odmlku a aspoň trošku oceníte tento príspevok. Ja už pomaly pôjdem spať, lebo aj keď vonku je stále – alebo už zase – svetlo, hodiny mi ukazujú takmer 2 hodiny ráno a vtáčiky vonku už štebotajú.

Ak ste toto všetko prečítali, ďakujem a snáď to nie je naposledy!

S láskou,

Ivonka

 Island_10_12

Island_9_9

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz