Hudba Kultúra & umenie

Mikuláš Schneider Trnavský: Pribinov sľub

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Mikuláš Schneider-Trnavský ( 24. máj 1881, Trnava – 28. máj 1958, Bratislava) sa ako skladateľ vyznačoval hlavne tvorbou umelej piesne. Medzi jeho zbierky piesní patria Drobné kvety, Slzy a úsmevy, Zo srdca, Piesne o matke, či Nad kolískou. Mnohé z jeho piesní zľudoveli. Napríklad, Keby som bol vtáčkom. Trnavský je tiež zostavovateľom Jednotného katolíckeho spevníka (1937), ktorý sa používa dodnes a zaslúžil sa aj o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave. Priezviskom Trnavský ho pokrstil slovenský básnik Svetozár Hurban-Vajanský.

 

Názov: Pribinov sľub, op. 68;

Vznik: 1933;

Dĺžka: 16 min. 25 sek.

Dielo Pribinov sľub (1933) vzniklo na objednávku, pri príležitosti pripomenutia si 1100. výročia vzniku Pribinovho kniežatstva. Ide o symfonickú báseň, teda dielo programovej hudby, ktoré  zhudobňuje príbeh duchovného prerodu starých pohanských Slovenov a prijatie kresťanstva.

Inšpiráciu pre skladbu možno hľadať v príbehu o Pribinovi, ktorý je prvým historicky známym kniežaťom predkov dnešných Slovákov a posledným kniežaťom samostatného Nitrianskeho kniežatstva. Po sobáši s členkou Wilhelmského rodu z bavorského Regensburgu dal Pribina svojej kresťanskej manželke a jej sprievodu vystavať kostol v Nitre (pravdepodobne v mieste dnešného hradu). Patrónom kostola, ktorý v roku 828 vysvätil salzburgský arcibiskup Adalram, sa stal svätý Emmerám Regensburgský. Kostol v Nitre je prvý, písomne doložený, kresťanský chrám starých Slovenov v stredovýchodnej Európe. Predpokladá sa, že v tomto období začalo na naše územie intenzívnejšie prenikať kresťanstvo, ktoré začalo vplývať na spôsob života dovtedy pohanskej spoločnosti, ktorá sa začala meniť.

Mikuláš Schneider Trnavský, ktorý sa preslávil ako skladateľ umelých piesní, dokázal symfonickou básňou Pribinov sľub svoju schopnosť pracovať s orchestrom. Z kompozičného hľadiska tu možno badať skladateľovu snahu o prepájanie slovenských prvkov s európskou hudobnou tradíciou.

Skladba začína krásnou farebnou impresionistickou pasážou, v ktorej sa ukazuje Trnavského skladateľská zručnosť. Pomalé spevavé melódie, ktoré reflektujú jeho romantické cítenie a obľubu piesní sa striedajú s dramatickými pasážami. Odkaz na ľudovú tradíciu nachádzame v kontrastnej, rytmicky dynamickej pasáži, v ktorej sa inšpiruje ľudovou piesňou a tancom. Tu možno hľadať pohanskú kultúru Slovenov žijúcich v spojení s prírodou. Nasledujú pasáže, kde sa príbeh dostáva do kresťanského prostredia. Tu Trnavský vychádza z tradície liturgického chorálu a barokovej fúgy, ktorú obľuboval aj Bach (v niektorých jeho fúgach možno nájsť náboženskú symboliku).

Vychádzajúc z epického historického námetu o Pribinovi smeruje dielo postupne k monumentálnemu orchestrálnemu vrcholu, ktorý ale neprichádza, keďže Trnavský sa v tom najposlednejšom momente rozhoduje pre umocnenie emócie použiť odvážnu pauzu, za ktorou nasleduje krátka kóda.

Štruktúra a prevedenie kompozície, ktoré si Trnavský zvolil, môžu pri počúvaní pôsobiť nesúrodým dojmom a do určitej miery oslabovať celkovú dynamiku skladby. Zároveň ale vidno jeho snahu popísať predkladaný námet čo najpresnejšie a najzrozumiteľnejšie.

foto: Vlado Král

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.