Komiks Kultúra & umenie Literatúra

Mikuláš Podprocký a jeho komiksový opus Divočina

Pavel Chodúr

Kedy a ako k vám prišiel nápad, že by ste chceli spraviť komiks?

Hm. Tak na toto asi nie je ľahká odpoveď. Komiksy v podstate čítam od malička. A od malička som si komiksy aj skúšal kresliť. Boli to vždy také nadšené potemkiády, ale stále som to skúšal znova a znova. Kedysi dávno som dokonca skúšal adaptáciu Hobita. Dávno predtým, ako Tolkienovo dielo spopularizoval film. Ale nikdy som u toho nevydržal. Potom prišla vysoká škola (študoval som na Katedre výtvarných umení TU v Košiciach) a moja sochárska ambícia mi komiks úplne vyfúkla z hlavy. Ale podvedome to stále bolo vo mne. Dosť som po škole koketoval s animovaným filmom, ale témy, ktoré ma zaujímali boli kvôli svojej zložitosti a rozsahu takmer nerealizovateľné. Aj v tomto smere som išiel trochu hlavou proti múru. A potom v nejakej chvíľke sebareflexie mi svitlo, že vlastne chodím okolo horúcej kaše. Tak som opäť dal šancu komiksu. Ako médiu, ktoré môže byť výpravné ako máloktoré iné, a pritom vám k tomu stačí pero, tuš a papier. Tak som si sadol ku stolu a začal písať a kresliť.

Divočina má momentálne dva zväzky. Príbeh je zasadený do budúcnosti. Môžeme to nazvať mixom kyberpunku a Knihy Džunglí. Prečo ale práve názov Divočina, a prečo ste sa rozhodli práve pre takýto príbeh a žáner?

Divočina bol jednoznačný názov od začiatku. Je to o divokej šelme, ktorá prichádza z „Divočiny“ do civilizácie. Tam nachádza „Divočinu“ ako spoločenstvo zvierat žijúcich v tieni ľudí. A Čierny, vodca zvieracej ríše chce rozprúdiť „Divočinu“ pomocou svojej Esencie priamo v ľuďoch. Verí, že ak ľudstvo zdivočeje, bude ľahšie proti nemu bojovať, a tak sa pomstiť za krivdy, ktoré páchalo na ostatných tvoroch. Ktorá z týchto Divočín je tá na obálke knihy nechám na čitateľoch.

Čo sa námetu týka, je tam asi viacero inšpiračných zdrojov. V zásade som chcel urobiť komiks, ktorý by bol defacto pre zvieratá. Taká superhrdinská sága z divokej prírody. Preto je to zo začiatku písané akoby z pohľadu divokej šelmy, ako hlavnej postavy. Ľudia sú tam teda logickí antagonisti. A druhý dôležitý inšpiračný zdroj je prejav až nepochopiteľnej a zarážajúcej agresivity v súčasnej spoločnosti. Špeciálne teraz, keď nás komfortne zahalilo rúško anonymity digitálneho priestoru. Vzostup agresívneho Ega a vzhliadanie k tvrdým často iracionálnym vodcom. Akoby sama animálna podstata nás ľudí chytala druhý dych a chcela bojovať voči výdobytkom vlastnej civilizácie. Ak by príroda mala vedomie, asi by sa bokom škodoradostne chechtala nad súčasným vývojom. Presne ako Čierny, ktorý by v našom konaní mohol vzhliadnuť prítomnosť svojej Esencie Divočiny. Takže toto je zhruba to podobenstvo, ktoré som samozrejme v komikse trochu nadsadil. A potom mňa vlastne veľmi láka tá hrana, kedy sa dá povedať, že sme ešte civilizovanými ľuďmi a kedy sa začíname riadiť primárne pudmi. A či sme toho ešte schopní a za akých okolností. No zároveň s týmito myšlienkami som chcel urobiť naratívne zábavný príbeh. A preto sa mi hodil najviac formát sci-fi románu. Nechcel som, aby podobenstvá so súčasnosťou pôsobili rušivo alebo násilne, takpovediac prvoplánovo. Chcel som ale ich latentnú prítomnosť počas celého príbehu.

Práca na druhej časti vám zabrala niečo vyše štyri roky. Bude sa takto dlho čakať aj na tretí diel?

To uvidíme. Práca na treťom diely je na začiatku a je to beh na dlhú trať. Treba si uvedomiť, že Divočina vzniká po večeroch a nociach. Popri dosť náročnej práci, ktorá ma ale oproti komiksu, živí.

Prečo je druhá časť vo farbe, zatiaľ čo prvá je čiernobiela?

Pretože stále v každej novej veci chcem toho urobiť viac a urobiť to lepšie, ako v predošlom diele. To je také moje prekliatie. Nemusím zdôrazňovať, že ma to často dostáva do problémov. Ale jednoducho mňa by tá tvorba asi inak nebavila. Je tiež pravda, že prvý diel som začal robiť bez akejkoľvek naivnej ambície, že sa to raz vydá. Čo bolo v skutočnosti asi prospešné. V druhom diely som si už ale latku nasadil omnoho vyššie.

Bolo pre vás ťažké vydať vôbec komiks? Ako sa tomu stavali Slovenské vydavateľstvá? Či ste rovno oslovili Čechov?

Ku konečnému vydaniu som sa dostal ako slepé kura k zrnu. V dobe, keď som prvý diel dokončoval, tak sa o mojom počine dozvedel môj kolega, ktorý vedel o ľuďoch ktorý práve zakladali crowdfundingový portál Startovač.cz. A tak povedal kamoš kamošovi, že tu je v šuplíku nejaký komiks a či na jeho vydanie cez ten nový portál neskúsiť vybrať nejaké peniaze. Startovači potrebovali na svoj vlastný štart nejaké projekty a ja… ja som nemal čo stratiť. Tak som urobil kampaň, kde som od prispievateľov žiadal 50 000 kč. Reakcie a záujem o komiks ale prekročili moje očakávania a nakoniec som vybral dvojnásobok požadovanej sumy. Čo je ale dôležitejšie, projekt si všimlo české vydavateľstvo Argo. Oslovili ma, ja som im komiks poslal a im sa páčil. Tak sa teda Divočina dostala do naozaj dobrých rúk a komiks vyšiel. Čiže to celé išlo v podstate dosť samospádom.

V čom vidíte vy ako autor silu komiksu a jeho umeleckej výpovede? Hlavne ak uvážime, že Divočina má veľmi veľa paralel so súčasným svetom?

Je to technologicky veľmi nenáročné médium, ako pre tvorbu, tak aj čo sa týka jeho konzumácie. A pritom komunikuje podobnými prostriedkami, ako napr. film s možnosťou hĺbky na úrovni literatúry. Na druhej strane môže byť zámerne povrchný a berie sa to ako charakteristika daného média a nie ako chyba. Čo autorov môže často oslobodzovať a dodávať ich dielam akúsi punkovú drzosť.

Sú nejakí komiksový autori a kresliči, ktorí sú vám blízki a z ktorých ste čerpali aj pri svojej práci?

Mám rád Hergého precíznosť. Vyrastal som na Tintinovi, aj keď som tým komiksom ako chlapec kvôli angličtine nerozumel. Veľmi mám rád vizuál a príbehy nemeckého autora Andreasa Martensa a samozrejme Moebia v kombinácii s Alejandrom Jodorowskym. Tiež mám rád čistotu Mikea Mignolu alebo neskutočnú kresbu taliana Serpieriho. Výtvarne ma tiež silne oslovil Craig Thompson. No dalo by sa ísť takto ešte ďalej a dlho. Čítam strašne veľa komiksov a nadšený som často. To ma silne motivuje k ďalšej práci.

Aká je vaša obľúbená postava z Divočiny? Ktorá sa vám dobre kreslí a na ktorú ste hrdý, že ste vytvorili a prečo?

Čierny. Je to postava ktorá ma sprevádza už veľmi dlho. Objavil sa už v mojej predošlej sochárskej tvorbe, aj keď som o tom, čo je v skutočnosti zač vtedy ešte ani netušil.

Ako vnímajú vaše dielo slovenský diváci a ako český?

Nevidím v tom rozdiel. Buď sa ten komiks páči alebo nie. Chvalabohu som si nevšimol žiadneho názoru, ktorý by bol ovplyvnený občianskou príslušnosťou.

Plánujete spraviť aj nejaké iné príbehy okrem Divočiny?

Áno plánujem. Chcem počas práce na Divočine pripravovať kratšie „jednohubky“, kde si môžem odskúšať rôzne témy, vizuály. Jednoducho oddychovky. Jeden taký kratší príbeh nedávno vyšiel v aktuálnom čísle českého komiksového zborníku Aargh. Takže takýchto vecí pripravujem viac. A okrem toho pripravujem koncept „nemého“ komiksu z dávneho praveku. Opäť je to o mojom osobnom skúmaní hrany medzi človekom a zvieraťom. Tentokrát to ale bude silne naturalistické. Divočina 3 má ale prioritu.

Čo je na práci komiksového autora najťažšie?

No pre mňa je najťažšie to, že to robím po nociach. Človek často zápasí s nesmiernou únavou a z toho prameniacou frustráciou.  Spoločenský život je tiež fuč. Ale jednoducho ak to chcem robiť, tak to jednoducho musím akceptovať. Ale teraz keď už vidím nejaké výsledky na ktoré viem nadviazať, je to trochu ľahšie.

Kedy a za akých okolností najčastejšie tvoríte?

Väčšinou prekvapivo netvorím, keď si sadnem za stôl a vezmem do ruky pero. Ta najkreatívnejšia časť mojej tvorby sa deje mimo domu/ateliéru. Tvorím, keď po práci behám, keď chodím po ulici, keď som na koncerte, keď som v pohybe. Takže, keď sedím za stolom s perom v ruke, už to zo mňa obvykle letí vonku samo. Samozrejme to kreslenie je tá viditeľná tvorba. Ale tá dôležitejšia časť procesu je v tej chvíli už dávno hotová.

Aký je váš vzťah k súčasnému umeniu a kultúre? Uspokoje vás ako diváka to, čo vás obklopuje? Na médiu nezáleží.

Súčasné umenie mám veľmi rád. Veď som ho vyštudoval. A to, čo ma neuspokojuje sa snažím ignorovať. Našťastie je toho naokolo dosť na to, aby si každý s otvorenou hlavou niečo našiel. Čo mi niekedy trochu vadí je akademické elitárstvo, ktoré sa nám tu trochu zahniezdilo. Ale zas aspoň si z toho môžem sem tam urobiť vtip.

Čo môžeme od vás očakávať najbližšie?

Divočinu 3 s podtitulom Kataklizma.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.