Film & TV Kultúra & umenie

Maroš Brojo o 10. ročníku festivalu Fest Anča. Čo nás čaká a neminie.

Pavel Chodúr

Jedná sa o 10. ročník tohto festivalu. V čom bude odlišný od predchádzajúcich ročníkov a budete vy ako tím oslavovať tieto krásne okrúhle narodeniny?

U nás je každý ročník jednou veľkou oslavou a vždy sa usilujeme o čo najväčšiu programovú pestrosť a rozmanitosť. Čakajú nás významní hostia ako Barry Purves, Robert Morgan, Paul Bush, art director hry Monument Valley 2 David Fernandéz Huerta a desiatky ďalších. Na desiate narodeniny sa teda okrem klasicky nabitého programu snažíme upozorniť hlavne našim tohtoročným vizuálom, na ktorom sa nachádza zmrzlinový pohár alebo ďalšie narodeninové a párty motívy. Pre nás bude najväčším úspechom zdarilý priebeh a spokojnosť našich návštevníkov. Robíme pre to všetko, čo je v našich silách.

Fest Anča 2017 – výber z programu from Fest Anca on Vimeo.

Budete tu mať celodenný workshop s Barrym Purvesom ohľadom stop-motion animácie. Prečo by mal na neho účastník Fest Anči zavítať a aké sú podľa vás výhody a významová sila stop-motion animácie?

Workshop je primárne určený animátorom a filmovým profesionálom. Barry má na účte desiatky ocenení, nominácie na Oscara alebo cenu BAFTA, prednášal v štúdiách ako Pixar alebo Dreamworks a pôsobí tiež ako pedagóg. Má vyše 30 ročné skúsenosti s animáciou, réžiou a herectvom. Tým pádom má čo každému záujemcovi, čo do vedomostí a cenných postrehov, odovzdať. Cieľom celodenného workshopu je poskytnúť jeho účastníkom informácie, ku ktorým sa na Slovensku inými kanálmi nedostanú. Barry tiež bude ochotne konzultovať scenáre, storyboardy alebo dokonca aj bábky, ktoré si so sebou prinesú. Takáto odozva je podľa mňa neoceniteľná. Stop-motion animácia v sebe nesie najmä čaro hmatateľných, fyzicky existujúcich objektov, vyžaduje obrovskú zdatnosť a trpezlivosť a taktiež veľké výtvarné nadanie pri tvorbe bábok. Jej mierne nedokonalý, no precízny pohyb vytvorený sekvenčným snímaním je pre mňa jednou z tých chvíľ, pri ktorých má človek pocit, že skutočne ožívajú veci neživé. Stop-motion animácia je krásna vo svojej nedokonalosti a takmer dokonalá v prípade veľkého talentu jej tvorcu. Umožňuje tvorbu naratívne ladených charakterovo orientovaných filmov, ale i nenaratívnych a abstraktných experimentov, ktoré dokážu ohúriť svojou technickou náročnosťou a komplexnosťou výtvarnej stránky.

A čo slovenské animované filmy? Ako by si zhodnotil súčasný výber oproti minuloročným filmom? Čo by sme si rozhodne so slovenskej animovanej tvorby nemali nechať ujsť?

Už tradične budeme na festivale prezentovať to najlepšie zo súčasnej slovenskej animovanej tvorby. Vždy si dávame záležať, aby sme toho divákom predstavili v rámci našej sekcie orientovanej na slovenský film čo najviac. Okrem najnovších snímok premietneme všetky doposiaľ dokončené časti seriálu Drobci, reštaurovanú verziu Zbojníka Jurka za sprievodu živej hudby Mareka Piačeka a v špeciálnom premietaní pri príležitosti 80. narodenín Rudolfa Urca filmy, ktoré sú jeho srdcu najbližšie. Pán Urc príde aj osobne, na čo sa nesmierne tešíme. Tento rok sme sa rozhodli dočasne prerušiť súťaž slovenských animovaných filmov, nakoľko ich celková kvalita nezodpovedala štandardom súťažných sekcií, no pevne veríme, že o rok už bude opäť otvorená. Premietanie so živou hudbou a zoznámenie s Rudolfom Urcom, jednou z najkľúčovejších osobností slovenskej animácie, by som odporúčal absolvovať každému divákovi, ktorý sa chce dozvedieť o našej tvorbe čo najviac alebo si nechce nechať ujsť jedinečný hudobno-filmový zážitok. Okrem filmov sa však venujeme aj slovenským tvorcom digitálnych hier. Pre tých sme tento rok opäť pripravili Game Jam, na ktorom v priebehu 30 hodín vznikajú jedinečné interaktívne diela a budeme mať po prvý raz aj videoherný pitching. Predstaví sa na ňom až 10 domácich herných projektov vo vývoji a všetky teda stoja za to. Určite sa oplatí pozrieť si čo naši vývojári kuchtia a aké výnimočné hry sa o pár mesiacov alebo rokov budeme hrať.

Keď sa povie animovaný dokument, tak mám pocit, že väčšina ľudí ani poriadne nevie čo to znamená. Mne samému napadne len Valčík s Bašírom. Aké ma postavenie v celom vývine animovaného filmu dokument a čím je spojenie týchto dvoch filmových druhov zaujímavé?

Osobne mám pocit, že funkcia a význam animovaného dokumentu v súčasnej animácii je značne precenená a často mu nerozumejú ani samotní tvorcovia. Cez náš predvýber prejdú (alebo neprejdú) každoročne desiatky animovaných dokumentov a zdá sa mi, že najzaužívanejšia podoba animovaného dokumentu je autentická audio výpoveď vo voice-overi doplnená zbytočnými animovanými ilustračnými zábermi. Ide to však aj úplne inak, dôkazom čoho je napríklad film How Long, Not Long od Uriho Kranota v našej medzinárodnej súťaži alebo časť tvorby nášho hosťa Paula Busha. Títo tvorcovia skutočne využívajú výrazové prostriedky špecifické takmer výhradne pre animovaný film, a tým pádom dokument ako filmový druh aj inovujú a obohacujú. Bush v jednom zo svojich filmov napríklad nafotil stovky objektov v múzeu, ktoré typovo spája do jedného neprestajne sa morfujúceho archetypu (meč, džbán, hodiny, foťák). Ilustruje tým pádom nie len vývoj civilizácie, ale aj jeho sociologické aspekty, ako napríklad posun od zabezpečenia základných životných potrieb k teritoriálnej výbojnosti, vojnovým konfliktom, pacifizmu až po globalizáciu, rapídny nástup technológií alebo trhovej konzumne orientovanej spoločnosti. A to všetko v sebe dokáže obsiahnuť jeden 5 minútový animovaný dokumentárny film bez slov a jedinej postavy.

A ešte sa skúsim spýtať na animovaný horor. Tohto roku bude prítomný aj tvorca Robert Morgan. Je animovaný horor naozaj hrôzostrašný? Morgan sa pritom ale nesnaží len strašiť. V čom je jeho výpovedná sila?

Morganove filmy nie sú tradičnými horormi v tom zmysle, že na vás niečo niekde vyskočí a vy sa strhnete. Sú to nočné mory vychádzajúce zo snov, nevedomia alebo toho, čo je nám vplyvom evolúcie prirodzene nepríjemné. Morgan zobrazuje veci, aké sa nám hnusia alebo v nás vzbudzujú odpor. Jeho výtvarná stránka pracuje s telovými deformáciami, pľuzgiermi, spálenou pokožkou, hnisom, slizom a pod. Teda s vecami, ktoré sa týkajú nášho tela a za žiadnych okolnosti nechceme, aby sa na našom tele nachádzali. Pri jeho filmoch možno ani tak nie je divák vystrašený, ako skôr znechutený pri predstave, že by sa jeho animovaných postáv a tvorov musel dotýkať alebo, že by sa vôbec musel ocitnúť v ich prítomnosti. Je to taký ten pocit, ako keď ste v jednej miestnosti s rozkladajúcou sa mršinou neidentifikovateľného zvieraťa, ktorá vás sleduje a vy neviete zniesť jej prítomnosť. V tomto zmysle nie je jeho tvorba v žiadnom prípade prvoplánová, skôr naopak.

Čakajú nás tohto roku aj nejaké bizarnosti, prekvapenia a zaujímavosti okrem hlavného programu?

Ako každý rok, i tento sme si dali záležať na polnočnom programe, z ktorého máme sami veľkú radosť. Okrem tradičných sekcií ako Anička v krajine zázrakov, Anička v Mordore alebo Extrémne krátka sekcia extrémne krátkych filmov divákov čaká aj sekcia filmov Vapourvawe, čo sú snímky nostalgicky sa obracajúce na gýčovú estetiku digitálnej a internetovej komunity 80. a 90. rokov. Aby sme Game Days prepojili s filmom ešte viac, pripravili sme aj polnočné hranie. Jeho cieľom je prinavrátiť zašlú slávu lokálnemu multiplayeru a zároveň predstaviť hry, ktoré sú buď nesmierne zábavné alebo v istom smere kontroverzné. Napríklad v hre Genital Jousting môžu proti sebe hrať až štyria hráči, pričom každý z nich hrá ako penis. Ďalším audiovizuálnym šialenstvom bude aj performance tvorkyne Heidi Hörsturz s názvom Sexuálny trashart útočí! Kybermačacia masturbácia! Dekonštrukcia jednorožca!. Heidi sa v ňom snaží naplniť túžbu súčasnej spoločnosti po extrémnych dávkach stimulov. Jedná sa o jedinečný hudobno-vizuálny noise performance, v ktorom performeri tancujú v dvojmetrových kostýmoch Hello Kitty.

Tohtoročný Focus je zameraný na Maďarský animovaný film. V čom vidíš špecifiká tejto kinematografie a myslíš si že sú tam veľké rozdielu v rámci podpory, tvorby a umeleckej diverzity oproti nám a našim animátorom?

Maďarská animácia opisovala v minulosti podobnú vývojovú krivku ako tá československá. Až na pár výnimiek, ako napríklad medzinárodne populárni Miazgovci sa sústreďovala na večerníčkovú tvorbu, no mala aj zopár vedúcich autorských osobností. Mená ako Kovásznai, Reisenbüchler, Szoboszlay alebo Jankovics rezonujú vo svete dodnes. Najmä Marcell Jankovics je tvorca medzinárodného významu, jeho snímka Sizyfos bola v 70. rokoch nominovaná na Oscara a jeho celovečerné animované filmy Féherlófia a Tragédia človeka sú považované za veľdiela autorskej celovečernej animácie v celosvetovom kontexte. V súčasnosti je maďarská tvorba sústredená najmä okolo fakulty animácie MOME na Mohol-Nagy University of Art and Design. Štatisticky sa jedná o jednu z najoceňovanejších fakúlt animácie na svete a jej tvorcovia na študijné úspechy nadväzujú aj vo svojej profesionálnej tvorbe. MOME, na rozdiel od našich slovenských škôl, veľmi ostro sleduje aktuálny vývoj na medzinárodnej scéne, usiluje o čo najvyššiu kvalitu výukového programu, učia na nej fantastickí pedagógovia a spolupracuje s množstvom zahraničných inštitúcií. Jedná sa o školu, ktorá by nám mala ísť vzorom.

Čo by rozhodne divák nemal zmeškať na tohtoročnej Fest Anči a čo by si odkázal ľuďom čo nikdy na Fest Anči neboli a mali by ísť?

Všetko, čo už som spomenul vyššie. Odporúčať je ťažké, najmä keď si človek uvedomí, že diváci na festivale nie sú jedna homogénna skupina, ale každý má svoje preferencie a predstavu o tom, čo by chcel vidieť a ako sa zabaviť. Náš festival čiastočne kopíruje štruktúru hudobných festivalov, kde človek musí voliť spomedzi niekoľkých paralelne sa odohrávajúcich vecí v programe. Pokiaľ náhodou divák narazí na tento problém, treba sa rozhodnúť spontánne a pustiť sa do dobrodružstva objavovania. Tým, ktorí u nás ešte neboli, by som odporučil, aby zabudli na klasickú predstavu o animovanom filme, pretože u nás zažijú veci a uvidia filmy, na aké v televízii, kine alebo tradične zameranom festivale nikdy nenatrafia. Je to úplne iný svet, plný nekonečných možností.

A posledná otázka: Aké je to byť dramaturgom takéhoto festivalu?

Je to úžasné a vyčerpávajúce zároveň. Za každým ročníkom je 12 mesiacov nepretržitej, náročnej a niekedy aj frustrujúcej práce. Ak by však negatíva prevyšovali pozitíva, nikdy by som to nerobil. Vďaka Fest Anči som spoznal stovky skvelých ľudí a tvorcov, poskytla mi obrovský vhľad do centra diania na globálnej animačnej scéne, umožnila cestovať po svete, ale v prvom rade prinášať každoročne divákom a hosťom radosť a jedinečné zážitky, aké môže sprostredkovať iba animovaný film. A to ma vždy bude tešiť a baviť najviac.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.