Hudba

Marián Lucký o svojom debutovom albume About life

By  | 

Marián je výnimočný slovenský gitarista a spevák, ktorý bol doposiaľ známy len ako interprét rockovej klasiky; až koncom minulého roka sa verejnosti predstavil vlastnou tvorbou. Aj o tom sme sa spolu porozprávali.

Čo vás priviedlo k hudbe?

Bol to najmä môj otec, ktorý mi odmalička púšťal platne, hlavne Beatles, neskôr Collegium Musicum, atď. Keďže sám hral na gitare, ukázal mi prvé akordy, spolu sme na rodinných oslavách hrali a spievali. Sám ma však nútil učiť sa na klavíri, čo však nemalo veľký úspech. Postupne som sa naučil sám hrať na gitare odpočúvaním rôznych umelcov ako Beatles, Jimi Hendrix, Eric Clapton, a pod.

Aká bola cesta k prvému CD? Čo boli najnáročnejšie prekážky pri jeho realizácii.

Cesta bola veľmi dlhá a tŕnistá… V prvom rade som potreboval nakopnúť, aby som dal mojim skladbám tú správnu formu, k čomu mi veľmi pomohli kolegovia, vtedy Fedor Frešo a Jakub Tvrdík, neskôr Milan Koyš. Najväčšou prekážkou bol, ako to už býva, nedostatok financií. Vďaka priateľom a spriazneným dušiam sa túto prekážku podarilo odstrániť a už nič nestálo v ceste.

Váš debutový album sa volá About Life ( O živote). Nachádzajú sa na ňom pesničky so slovenským textom aj s anglickým. Čo je ústrednou myšlienkou albumu? Jeho témou?

No predsa Život.  Všetky strasti a radosti, ktoré obnáša. Čiastočne moje spovede a výpovede človeka ako takého.

Je nejaká pieseň z albumu, ktorú považuješ za najosobnejšiu? A tebe najbližšiu?

Samozrejme, všetky skladby sú mi veľmi blízke. Najosobnejšia skladba je Dear Friend, ktorú som napísal pre zosnulého kamaráta Jožka Černého, čo ešte umocnila smrť môjho otca, ktorý zomrel mesiac pred začatím nahrávania albumu.

Prečo považuješ hudbu za najdôležitejší prostriedok k vyjadreniu svojich myšlienok a emócií?

Asi to inak neviem. Navonok vraj pôsobím veľmi tvrdo, no vo vnútri som citlivý človek a práve hudbou to dokážem dať najavo.

Slovenská scéna je preplnená rôznymi umelcami, ktorí neustále prinášajú niečo nové. Keby si mal sám za seba povedať, čím sa vymedzuješ a čím si špecifický, čo by to bolo?

Ja sa nesnažím prísť silou – mocou s niečím prevratným – novým, mne je najbližšia hudba 60 – tych, 70 – tych rokov, ktorú sa snažím kvalitne prezentovať v modernom šate. Podľa mňa u nás niečo také veľmi chýba. Na moje koncerty chodia ľudia vekovej kategórie 10 – 100.

Na svojom CD máš kopec spoluprác. Martin Valihora alebo Jimi Cimbala. Prečo voľba padla na týchto ľudí a ako sa ti s nimi spolupracovalo?

S Martinom spolupracujem dlhé roky, a keďže som chcel to najlepšie na albume, aby to znelo moderne a malo to „šmrnc“, zavolal som toho najlepšieho.  Jimi pôsobil skôr ako producent, na harmoniku mi zahosťoval vynikajúci Boboš Procházka, ktorý je aj veľký Človek. Spolupráca bola skvelá, zažili sme kopu srandy, veľmi sme si to všetci užili.

Spieva sa ti lepšie v Slovenčine, alebo v Angličtine?

Keďže som odmalička spieval po anglicky, lepšie mi ide tá angličtina, aj sa mi v nej lepšie píšu texty. Keď spievam po slovensky, často mi ľudia hovoria, že zniem ako Paľo Hammel.

Plánuje sa k nejakej vašej piesni aj klip?

Určite áno, momentálne sa chystá výroba klipu k skladbe Život. Ja by som najradšej ku každej spravil klip.

Kde vás môžeme najbližšie vidieť? Kde sa dá kúpiť vaše CD, a kde vás môžu fanúšikovia sledovať?

V príprave je jarné turné, termíny zatiaľ nie sú uzavreté. Všetky potrebné informácie sú na mojom webe www.marianlucky.com, alebo na mojej fan page na facebook-u. CD sa dá kúpiť na mojej stránke, na stránkach martinus.sk, gorila.sk, hudobny.sk, fyzicky napr. v Čoko kafé Svätý Jur, Chata Kosodrevina… Samozrejme sa dá stiahnuť na itunes, deezer, spotify, atď…

Ďakujem za rozhovor 🙂

Aj ja ďakujem a pozdravujem všetkých fanúšikov dobrej hudby! 🙂

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.