Film & TV Film 1990-2009 Filmové kritiky a analýzy Kultúra & umenie

Magnólia (1999): Mozaika osudov s univerzálnym posolstvom

Pozícia Paula Thomasa Andersona bola po natočení Boogie Nights (1997) takmer neotrasiteľná. Dostal príležitosť, aby natočil akýkoľvek film bez toho, aby mu do toho zvonka zasahovali. Po predchádzajúcich skúsenostiach úspešných režisérov to ale vždy značí hazard, ktorý sa nemusí vyplatiť a komerčne film napriek nesporným kvalitám proste prepadne. O to viac, keď ťažisko rozprávania počas trojhodinových turbulenciách prenesiete na mozaikovitú spleť osudov prakticky desiatky „hlavných postáv“…

Magnolia Movie Review

Kvety magnólie majú už od staroveku veľkú tradíciu naprieč rôznymi kultúrami. V Číne symbolizovali ženskú krásu a jemnosť, v Európe stelesňovali šťastie novomanželov a zamilovaní si ju vyznaním lásky posielali v diskrétnych správach.

Filmová Magnólia je naopak symbolom koincidencií. Rozpráva 9 príbehových liniek, ktoré sa vzájomne prelínajú a ich postavy paralelne prežívajú najrôznejšie útrapy a sklamania. Ich smútok sa prenáša do súčasnosti a sú ním konfrontovaní v existenciálnych rozhodnutiach.

Zahrá si tu: Pat Healy, William H, Nacy, Tom Cruise, Julianna Moore, Philip Seymour Hoffmann a mnoho ďalších. Nemyslite si, že sa nejakým spôsobom postretávajú, alebo ich postavy (väčšina z nich) vedia niečo o sebe. Čaro tohto diela ponáša lineárny spôsob reči v absolútne diskontinuitnej montážnej skladbe, ktorá upútava vedomou neprehľadnosťou a skákaním dejovej linky. Reč, ktorá sa do akademického jazyka Hollywoodu dostávala čoraz častejšie až po roku 2000 sa v Andersonovom úmysle poosieva na viaceré strany, ktoré majú podporiť jeho cielene široký a rozvetvený zámer. Preto aj 188 minút nie je obyčajných filmových 188 minút. Sú v nich znásobené sprostredkujúce prvky, ktoré vás držia v napätí a v relatívne bdelej koncentrácii.

Soundtrack: Jon Brion, Aimee Mann

„Magnólia je ľahko najodvážnejším filmom roku 1999. Je to fascinujúci, komplexný, srdcervúci a ale aj veselý film. Je to tiež jeden z najlepších ročníkov a ak ste si užili Boogie Nights, pravdepodobne nájdete niečo aj v Magnólii. Možno nesúhlasíte so všetkým, čo som povedal. Možno s ničím, čo som povedal. Ale nemôžete poprieť, že po tom, ako ste videli Magnóliu, ju aspoň nerešpektujete.“[1]

Paul Thomas Anderson z dnešného pohľadu preslul ako inovatívny tvorca, ktorý dôslednejšie narábal s problematickými a komplexnejšími postavami. Svojou klasikou THERE WILL BE BLOOD (2007) akoby dospel do štádia absolútneho líčenia komplexnej osobnostnej entity, ktorú tu ná prenáša na x ďalších postáv v oveľa prostejších a symbolickejších črtách.

Magnólia z formálneho hľadiska stelesňuje pavučinu udalostí v blízkosti predmestia San Fernando Valle, kde sa počas jedného dňa odohráva 9 dramatických príbehov, ktoré náladovo korešpondujú svojim melancholickým akcentom.

Vôbec sa mi nechce detailne príbehové linky komentovať. Sú preplnené témami odcudzenia, závislostí, hanby, straty sebavedomia. Mnoho detských postáv minulosti plní odlišnú rolu v živote neskôr. Ako povedal Roger Ebert[2]„Magnolia“ je jedným z tých vzácnych filmov, ktoré fungujú dvomi úplne inými spôsobmi. V istom zmysle rozpráva pohlcujúce príbehy, plné detailov, povedané presne a bez humoru. V inom zmysle je to podobenstvo. Posolstvo podobenstva, rovnako ako všetky dobré podobenstvá. Vyjadruje sa nie v slovách, ale v emóciách. Keď sme pocítili bolesť týchto ľudí a cítili lásku policajta a sestry, učili sme niečo nehmotné, ale čo je potrebné vedieť.“

Čím ma ale film získal, bola jednoznačne fascinácia s prehlbovanými zvratmi a silnou sprostredkujúcou zložkou. Oná sprostredkujúca zložka plnila rolu šokantnosti pri vstupoch do všetkých emočných úrovní vo viacerých z príbehov deja.

To neznamená, že by sujeta exhibicionisticky preskakovala z úrovne na úroveň, aby udržala pozornosť konfliktnými evokáciami. Anderson dostatočne preplnil úrovne filmov nábojom vášne, citovej intímnosti a súcitu. Príbehy sú vzácne vyvažované a účelovo vytvárajú katarzný účinok, cielene namierený na tie emočné partaje, na ktoré kládol najväčší dôraz.

Film sám o sebe prezentuje melancholickú stiesnenosť ako nosný motív rozprávania, ale jeho vývojové parametre sú v podstate včlenené do odstredivejších dlhodobejších perspektív. Konfliktné jadro každého príbehu zapôsobí svojou akútnosťou a neodkladnosťou. Anderson upriamil pozornosť na nebezpečenstvo prehlbujúcej sa apatie, samoty a neschopnosti čeliť vlastným problémom.

Tým si získava bohatšie interpretačné podkutie. Imaginatívna širokouhlá kompozícia bola dynamická a montáž tým, že preskakovala z príbehu do príbehu získavala čoraz tajomnejší nádych, ktorým si divák odďaľoval vyvrcholenia z jednotlivých úrovní.

Magnólia končí búrkou žiab, ktoré zaplavujú Los Angeles-skú oblasť. Roger Ebert to nazýva naddimenzionálne podobenstvo: „Myslím, že je to spôsob, ako pozdvihnúť celý príbeh do väčšej ríše nevysvetliteľného, ​​avšak skutočného správania. Potrebujeme niečo nad rámec človeka, aby sme pridali ďalšiu dimenziu.“

Možno Ebertové slová pochopiť ako nutnú paralelu videnia vecí v naddimenzionálnom charaktere a nezávisle od nás, aby sme sa konečne poučili z vlastných chýb. Keďže nám nepomáhajú poučenia z nešťastných rozhodnutí, nedokážeme si z nich zobrať to dobré ani v prípade pochybení našich blízkych. Sme teda donútení prežiť apokalypsu (ktorá tu má symbolický charakter) takejto „búrky“.

Peter Keough [3] záver poňal podobne ako Ebert apokalyptickým finále odkazujúcim na biblické motívy (film veľa dlží aj snímke R. Altmana: Short Cuts). Podľa neho je diskutabilný a možno aj preceňovaný motív magnólie (ako rastliny), ktorá je schopná prenášať svoju krásu a vôňu a taktiež zmysel povznesenia cez niekoľko životov v nepriazni počasia, aby sa nakoniec usadila a mohla žiť „novým životom“. Minimálne sa mu nezdá to, v akej fáze ju Anderson ako symbol použil.

To už je samozrejme na širšiu diskusiu. Jedno je však isté. Ďaleko precíznejšie a význačnejšie Anderson symbolické hľadisko personifikoval v tomto diele, akoby dovidel za horizont producentských ambícií, ktoré odrážajú prípadný úspech jeho filmu iba v meradlách návštevností a predaja.

 

[1] Eric Childress, http://www.efilmcritic.com/review.php?movie=1727

[2] Roger Ebert, https://www.rogerebert.com/reviews/great-movie-magnolia-1999

[3] Peter Keough, http://www.filmvault.com/filmvault/boston/m/magnolia1.html

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.