Divadlo Film & TV Kultúra & umenie

Lúčime sa s hercom Mariánom Labudom st.

Herec Marián Labuda zomrel 5. januára 2018 v Bratislave vo veku  73 rokov. Posledná rozlúčka s umelcom sa bude konať 12.1.2018 o 11:00 v Novej budove SND.

Narodil sa 28. októbra 1944 v Hontianskych Nemciach. Marián Labuda bol jedným z najznámejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov. V roku 1965 vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave. Bol spoluzakladateľom generačného Divadla na korze, členom divadla Nová scéna(1971 – 89) a od roku 1990 bol členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Účinkoval aj v Štúdiu S, v Divadle Aréna, v Národnom divadle v Brne, či v Divadle na Vinohradoch v Prahe. Aj keď sa Marián Labuda už počas štúdia herectva prejavil ako výrazný komediálny talent ale jeho divadelnou doménou  sa stali tragikomédie a drámy. V roku 2005 získal ocenenie Dosky za postavu Jozefa Tisa v monodráme Tiso z divadla Aréna.

Za hereckú prácu v oblasti filmu získal Marián Labuda niekoľko ocenení. Za vedľajšiu úlohu otca vo filme režiséra Martina Šulíka Záhrada (1995) má Českého leva a za bizarnú postavu podlého a zhýralého despotu, ktorého stvárnil v režijnom debute kameramana F. A. Brabca Kráľ Ubu (1996), bol na túto cenu nominovaný. Bohatá je aj jeho televízna a rozhlasová tvorba. Je aj držiteľom Ceny ministra kultúry SR za mimoriadny prínos k rozvoju slovenského umenia (2004) a štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy (2005).

Posledné inscenácie v Činohre SND

Jednou z jeho posledných inscenácií na doskách Činohry SND bola postava nájomníka Krautkopfa v Nestroyovej hre Pán Mimo. Hlavným hrdinom je bohatý kapitalista, pán Lips, ktorý je – ako sám hovorí – celkom „mimo“ zo svojho bohatstva, života v nadbytku bez akéhokoľvek vzrušenia. Jeho city sú otupené a má dojem, že život je zbytočný. Dnes by sme povedali, že trpí syndrómom „vyhorenia“. Aj preto sa rozhodne oženiť s prvou dámou, ktorá mu príde do cesty. Postihne ho však nečakaná náhoda – spolu s remeselníkom, čo mu opravoval zábradlie na balkóne, spadnú pri potýčke z balkóna do rieky. Oboch zachránia, keďže to však jeden o druhom nevie, domnievajú sa, že musia unikať pred zákonom, ktorý ich považuje za vrahov. Pre pána Lipsa je púť, ktorá nasleduje, ozdravnou kúrou – objaví pravé životné hodnoty a nájde skutočnú lásku.

Troch sestrách od dramatika Antona Pavloviča Čechova stvárnil postavu Ivana Romanoviča Čebutykina (2008), ale účinkoval aj v hre amerického dramatika Neila Simona Zlatí chlapci (2010), či v komédii Vejár (2010) od Carla Goldoniho .

Marián Labuda a film

V slovenskom filme Marián Labuda debutoval v roku 1965 vo filme režiséra Petra Solana  Kým sa skončí táto noc spolu so Stanom Dančiakom. Po stvárnení tejto role nasledovali komické postavy vo filmoch Zmluva s diablom (r. J. Zachar, 1967), Zločin slečny Bacilpýšky (r. J. Režucha, 1970) alebo Ružové sny (r. D. Hanák, 1976). V priebehu 80. a 90. rokov minulého storočia sa stal jedným z najobsadzovanejších filmových hercov.

Veľkú popularitu mu priniesla predovšetkým spolupráca s českým režisérom Jiřím Menzlom. V jeho filmoch stvárnil napríklad postavu šoféra JRD Pávka v komédii Vesničko má středisková (1985), zámockého správcu Stoklasu v adaptácii Vančurovho románu Konec starých časů (1989), sovietskeho podplukovníka Opalikova vo filme Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina (1993), alebo obchodného cestujúceho Waldena v komédii podľa Hrabalovho románu Obsluhoval jsem anglického krále (2006) – životný príbeh  malého českého čašníka v ktorom sa zrkadlí nádej, konflikty, dráma a prehry, ktorými prešiel spolu s českými dejinami v minulom storočí.  Je príbehom o mužovi, ktorý túžil naplniť  svoj život za každých okolností bohatstvom a krásou, avšak jeho „šťastie bolo vždy o tom, že ho stretlo nejaké nešťastie“.

Diváci si ho pamätajú aj vďaka kultovému filmu Dobří holubi se vracejí (1988), ktorý je považovaný za herecký koncert. Dej sa odohráva v protialkoholickej liečebni, kam sa muž stredných rokov uchýlil, aby sa zbavil závislosti. Zosobnením krutosti je ošetrovateľ, ktorý so sadistickým zadosťučinením rozdáva trestné body za sebemenší prejav nespokojnosti.

Nezabudnuteľným sa stal aj vďaka filmu Pacho Hybský zbojník z roku 1975, ktorý režíroval Martin Ťapák a v titulnej úlohe sa predstavil skvelý herec Jozef Króner. Marián Labuda v tejto komédii stvárnil grófa. Slovenská komédia, ktorá rozpráva príbeh o legendárnom hybskom zbojníkovi Pachovi, sa radí k divácky najúspešnejším filmom. Pacho nie je historická postava. Je len modelom možného a vysnívaného zbojníka, ktorý okrem toho, že bohatým berie a chudobným dáva, neznáša krivdy a feudálny útlak. Častejšie ako svaly používa rozum. Vie si poradiť v každej situácii za pomoci sebe tak vlastnej šikovnosti a prešibanosti. So svojou družinou, pritom zažíva nevšedné dobrodružstvá. Rešpekt a obdiv nevzbudzuje len u mužov. Napriek tomu, že nepatrí k záletníkom, ženy, nevynímajúc cisárovnú Máriu Teréziu sa bijú o jeho priazeň…

O autorovi

Natália Jabůrková

Natália Jabůrková