Kultúra & umenie

Lucia Janovič – Svetluška Art: makeup art and craft

Pavel Chodúr

Ako si sa dostala k maskérstvu?

Akosi od mala som kreslila, maľovala, tvorila si vlastné kúsky bižutérie, doplnkov, časom odevy, mám umelecké aj estetické vzdelanie. Maskérstvo začalo nevinne, najskôr som líčila seba. Potom za mnou začali chodiť kamošky, či by som ich nenalíčila na ples, firemnú párty, potom za mnou posielali aj svoje známe. A nakoniec som sa dopracovala až k spolupráci s fotografmi, umeleckými divadelnými skupinami a podobne.

Ak hovoríme o make-up arte, čo si pod tým máme predstaviť? Čo to pre teba znamená?

Určite to nie je len vedieť sa/ niekoho pekne namaľovať. Je to skôr o pretavení nejakej vízie, či už makeup artistky, režiséra, herca, fotografa, módneho návrhára, alebo modelky, do reality. Pre mňa to znamená môcť prejaviť svoju zručnosť a mnohokrát fantáziu a umelecké cítenie do výtvoru. Dať do toho nielen to, čo sa požaduje, ale aj kus seba.

Čo je na tomto poli pre teba najväčšou výzvou?

Každá jedna nová spolupráca je v niečom vždy výzvou. Snažím sa stále si posúvať svoje vlastné hranice a mantinely, naučiť sa niečo nové, vyskúšať iné techniky, nové farby, materiály, postupy. Takými výzvami bývajú pre mňa napr. kreatívne foto spolupráce s Igorom Slovákom {Aratron‘ s Art}, alebo vízie projektov s Pavlom Hudačekom. Sú nároční, neskutočne talentovaní a to je dobre, lebo to isté vyžadujú aj od zbytku tímu počas spolupráce. A pritom sú okrem veľkej profesionality, aj neskutoční pohodáci, takže sa na tieto líčenia vždy teším.

 

Je práca na ktorú si najviac hrdá?

Áno, táto posledná pre 9 múz s Igorovým Aratron’s Art, ale hrdá som aj na spoluprácu s Reingraber Photography, kde fotografie a teda aj moja práca skončila minulé leto na výstave v Stret klube, a aktuálne aj na elfskú trilógiu s Pali Hudáčekom. Rovnako najčastejšie spolupracujem s Loreál. Hlavne počas kampaní, keď uvádzajú na trh nejaké novinky. Líčim počas proma. Čo tiež býva slušný challange. Počas dňa musíte nalíčiť rôzne typy pleti, modelky rôzneho veku a rôznym štýlom, podľa želania tej ktorej zákazníčky a v krátkom čase tak, aby ľudí produkty skutočne oslovili.  A rovnako spolupracujem s Martinom Dobiasom – Satko art.

Popíš vzťah maskérka a modelka. Stalo sa ti niekedy, že model, ktorý si mala namaskovať nebol vôbec adekvátny klientovej predstave a musela si zachraňovať čo sa dalo? Do akej miery je tvoj názor a umelecký prínos smerodajný pri projekte?

Pri vzťahu maskérka modelka musí fungovať v prvom rade profesionalita, dôvera a pohoda. Nemusím modelky, ktoré sa počas líčenia vkuse vrtia, hrajú sa s mobilom, alebo sa majú každú chvíľu tendenciu z 5cm prizerať, ako sú nalíčené. Od toho horšie je už len kecanie do práce fotografovi aj vizážistke. Toto sa dá riešiť, len pokiaľ sa ide zhmotňovať predstava samotnej modelky. Ale áno, už som zažila aj „zachraňovanie“ na poslednú chvíľu. Zvlášť vtedy je dobré dať na skúsenosti maskérky a fotografa. Názor nielen maskérky, ale aj celého tímu závisí vždy podľa projektu. Vizáž dokáže veľa napraviť, ale aj pokaziť, v závislosti od situácie.

Kde najčastejšie využívaš umelecké maskérstvo?

Pri spolupráci s divadelníkmi, počas kreatívnych fotení, občas aj súkromne- tematické párty,  počas mojich vlastných projektov.

Máš nejaký sen, ktorý by si chcela na tomto poli naplniť? Alebo inak, ktorý by si si chcela vyskúšať?

Mám, chystám sa na náročnejšie projekty, keďže riešim aj kostýmy, chystám sa na steampunk, historické odevy a hlavne na bodypaint, viac ako doteraz. Možno časom by som rada skúsila aj filmové maskérstvo.

Čo musíš mať okolo seba, aby sa ti dobre pracovalo?

Pohodových ľudí, ktorí sa neberú príliš vážne, napriek tomu, že by sa tak mohli brať.

Čo je pre teba umenie a do akej miery sa ním vo svojom živote obklopuješ?

Umenie je niekedy už samotný život. Tvorím skoro neustále, čelenky, doplnky, kostýmy, zdobím si bývanie napr. maľovanou mandalou na stene, líčim, písala som a zas sa vraciam k písaniu poézie. Rada zájdem na dobré divadelné predstavenie, koncert. Takže s umením som v kontakte skoro denne, profesne aj súkromne.

 

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.