Kultúra & umenie

Ľubica Zajacová Záborská o World Music Festival Bratislava

Pavel Chodúr

Od 21. do 24. septembra 2017 sa v Bratislave uskutoční World Music Festival. Čo považujete za jeho najväčšiu devízu oproti iným festivalom?

V prvom rade je to jediný festival na Slovensku zameraný vyslovene na hudbu world music. Samozrejme, že nosným faktorom je tu hudba, no okrem toho je jeho zameranie veľmi širokospektrálne. Okrem diskusií, workshopov, tohto roku aj premiéra filmu Šulíka a Beličovej s rómskou tematikou, ponúka aj konferenciu zameranú na marketing, produkčné a networkingové aktivity v oblasti world music pre hudobných profesionálov. Preto si na tomto festivale môže nájsť to svoje ako laická, tak aj profesionálna verejnosť, deti aj dospelí.

Veľkú časť vášho programu budete venovať aj folklóru. Ako vnímate, ako organizátorka, stále väčší rozmach folklórnych prvkov v oblastí hudby na Slovensku? Myslíte si, že je to len aktuálny trend alebo má folklór potenciál pretrvať aj v budúcnosti?

Folklór je dôležitá súčasť našej kultúry. Na Slovensku je trend uchovávania tejto hodnoty veľmi živý, čo ma nesmierne teší. Bolo tomu v minulosti a je tomu aj teraz. Akurát na obrazovkách a verejných akciách je mu dávaný väčší priestor ako pred pár rokmi. Myslím, že na Slovensku je veľa nadšencov, ktorí majú chuť a energiu v tomto pokračovať a udržiavať ho nažive. Preto verím, že svoj priestor bude mať v našej spoločnosť stále.

S akými problémami sa stretávame v oblasti našej kultúrnej identity, v porovnaní s ostatnými krajinami s rovnakým kultúrnym dedičstvom?   

Každá krajina má veľmi svojské a špecifické kultúrne dedičstvo. Ak ale hovoríme o susedných národoch ako je napríklad Poľsko, či Česká republika, myslím, že v rámci kultúrnej identity sme na tom podobne. Stále máme záujem o autentický hudobný folklór ako základný znak nášho kultúrneho dedičstva. Stále existujú obce, kde je táto tradícia živá, kde sa dodnes spieva a hrá. Problémom je zrejme prirodzený trend ustupujúcej tradície, za čo môže zmena životného štýlu. Čo sa týka folklórnych súborov, ktoré túto tradíciu udržujú, je to slabá finančná podpora, s ktorou by mohli počítať. To je ale problém celej kultúry na Slovensku, najmä čo sa týka menšinových žánrov.

Na festivale budete mať domácich aj zahraničných hudobných interpretov. Na koho sa môžeme tešiť a čo by sme si rozhodne nemali nechať ujsť?

Okrem domácich kapiel ako Katka Máliková a ansámbel, Ľudove Mladistvá, Karpaton, Ľubomír Gašpar Cimbal Project, Karin Sarkisjan, či známa Banda, si netreba nechať ujsť world music kapelu z Talianska – Kaláscima. Na galakoncerte sa zase predvedie špičkový parížsky kontrabasista Renauld Garcia – Fons s tureckým hráčom na kemenče Deryanom Türkanom. Špecifický sound má aj poľské duo Karolina Cicha a Bart Palyga. Na záver koncertu určite neostane nikto sedieť na stoličkách. Príde totiž akýsi etho drum and bass v podaní bulharskej kapely Oratnitza. Netreba preto váhať, lístky sú už v predpredaji a do konca augusta za veľmi priaznivú cenu.

V rámci festivalu budete mať aj diskusiu na tému Obraz Rómov v súčasnej spoločnosti. V rámci toho, že rómske prvky a vplyvy sú prítomné minimálne v tej hudobnej sfére aj u Maďarských susedov a zároveň južných Slovanov, o čom bude diskusia pojednávať a v čom vidíte vy jej dôležitosť?

Tradičná rómska hudba na Slovensku je jedinečný fenomén, ktorý si zaslúži pozornosť. Sme nesmierne radi, že práve na našom festivale bude mať premiéru štvorročný výskum etnografky Janky Belišovej, ktorý dostal podobu 25 videí ako aj dokumentárneho filmu Ťažká duša v réžii Mareka Šulíka. Zmienená diskusia má otvoriť dialóg medzi rómskou menšinou s majoritnou spoločnosťou. Poukázať na problémy ale aj hodnoty rómskej kultúry a jej unikátnosť. Verím, že rómska kultúra vie majoritnú spoločnosť obohatiť a pripravovaná diskusia zvýrazniť potrebu tolerancie medzi nimi.     

V súčasnosti máme množstvo informácií z rôznych zdrojov, ktoré do určitej miery pôsobia mätúco nielen v rámci geopolitických diskurzov, ale aj tých umeleckých. V čom vidíte vy silu umenia a ak to budeme špecifikovať v rámci vášho festivalu, tak silu hudby? Myslíte si, že umenie má možnosť meniť pohľad ľudí na svet a robiť ich tolerantnejšími?

Jednoznačne. Tých príkladov je v hudbe veľmi veľa. Čo sa ale týka hudby world music, tá je príkladom samým o sebe. Je to žáner, ktorý akceptuje a šíri autentické hudobné prejavy v rôzne pozmenenej podobe. Poslucháči a milovníci world music bez problémov vnímajú a absorbujú prejavy autenticity bez akejkoľvek väzby na jej pôvod. Jednoducho povedané, poslucháč zo Slovenska je schopný vnímať veľmi špecifické prejavy ľudovej hudby z ktorejkoľvek časti sveta – čiže tolerancia v priamom prenose. Toto je dôležitý aspekt, alebo nebojím sa povedať posolstvo hudby world music, ktorý je nutné podporovať a šíriť.

V rámci konferencie sa predstaví niekoľko erudovaných ľudí v oblasti umenia, ktorí budú prezentovať svoje názory a pohľady. Skúste aspoň trošku načrtnúť, o čom sa bude rozprávať a čo by sme si rovnako, ako v prípade interpretov nemali nechať ujsť?

Veľmi zaujímavá bude audiovizuálna prezentácia venovaná tradičným herným štýlom rómskych muzikantov sláčikových hudieb z Telgártu a Šumiaca s odborným výkladom výborného muzikanta Michala Nogu a etnomuzikologičky Jany Ambrózovej. Rovnako bude zaujímavý historický pohľad na tradíciu slávneho festivalu Východná, alebo 15 rokov histórie tanečných domov na Slovensku. Zo zahraničných príspevkov budú veľmi praktické a cenné skúsenosti prezentovať Minna Huuskonen FIN) s príspevkom Umenie komunikácie, Birgit Ellinghaus GER)- Hudba a jej usporiadanie v Nemecku, Tom Pryor (USA)- Aké sú možnosti pre hudobníkov world music na turné v meniacej sa Amerike? Okrem týchto príspevkov tu budú prítomní významní hudobní profesionáli z najrôznejších kútov sveta – Brahim El Mazned (Maroko, Simon Broughton (GB) – šéfredaktor časopisu Songlines, Andrew Cronshaw (GB) – hudobný publicista (fRoots Magazine), Zlata Holušová (CZ) – riaditeľka festivalu Colours of Ostrava, András Lelkes (HU) – hudobník, producent a spoluzakladateľ vydavateľstva Hangvető a festivalu Budapest Ritmo, Bożena Szota (PL) – programová riaditeľka festivalu Ethno Port Poznaň a mnohí ďalší skvelí ľudia, s ktorými stojí za to sa rozprávať a nadviazať kontakty.

 Kde všade sa bude festival odohrávať?

Festivalom bude žiť celé bratislavské staré mesto. Na Hviezdoslavovom námestí bude program pre deti s rôznymi hrami i hudobno-tanečným programom. Na Hlavnom námestí bude openair stage, v Ateliéry Babylon potom festival vyvrcholí galakoncertom so svetovými menami world music. Posledný deň festivalu sa v priestore A4 uskutoční svetová premiéra Šulíkovho dokumentu Ťažká duša. Konferencia sa bude odohrávať počas dvoch dní v Zichyho paláci, diskusia na rómsku tematiku zase v Poľskom inštitúte, workshopy a afterparty v KC Dunaj. Novinkou bude tento rok festivalová električka, ktorá bude premávať po starom meste s rôznymi umelcami hrajúcimi naživo! Určite sa preto nechajte zviesť. 🙂

Posledná otázka. Čo vás, ako človeka na umení najviac baví? Prečo sa mu venujete touto formou a aké sú vaše plány do budúcnosti, či už v oblasti tohto festivalu alebo iných projektov?

Nebudem v ničom originálna, ale umenie, predovšetkým to hudobné je pre mňa skutočne univerzálny jazyk sveta, ktorý dokáže spájať ľudí, vzbudiť emócie rôzneho druhu, vie byť terapiou i nástrojom sebarealizácie. Nechcem dehonestovať iné druhy kultúry, no hudba je pre mňa hodnota, ktorú chcem a budem naďalej podporovať či už v rámci tohto festivalu, alebo v podobe pomoci slovenským umelcom promotérskymi alebo networkingovými aktivitami doma i v zahraničí.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.