Historické okienko

Louis Pasteur a liek proti besnote

By  | 

Louis Pasteur sa narodil 27.decembra roku 1822 vo francúzskej Dole. Odmalička rád čítal a do kníh, ktoré si kupoval zo svojich zarobených peňazí vpisoval neforemnými veľkými písmenami „majetok Louisa Pasteura“. Louis v škole čestne obstál, no nepatril však medzi vynikajúcich žiakov. Bol usilovný, svedomitý, v okamihu vedel preložiť latinské texty, no zďaleka neoslňoval duchom. Šikovne kreslil a maľoval. Vytvoril také vynikajúce portréty rodičov, sestier a susedov, že chýr o jeho nadaní sa rozšíril. Portrétoval aj samého starostu – vydarený obraz zarámovali a umiestnili v radnici.

Imagination should give wings to our thoughts but we always need decisive experimental proof, and when the moment comes to draw conclusions and to interpret the gathered observations, imagination must be checked and documented by the factual results of the experiment.

Najskôr nebolo jasné, kam sa bude uberať jeho ďalší život. Pasteur si povolanie zvolil až vtedy, keď si zaumienil, že sa dostane medzi poslucháčov slávnej francúzskej univerzity École Normale Supérieure. Za poslucháčov sa prijímali len tí najlepší na základe výsledkov prísnych prijímacích skúšok. Neskôr, keď doštudoval a začal pracovať, žil tento územčistý a krátkozraký chlapec len pre prácu. Predpoludním učil, popoludní študoval matematiku, fyziku, chémiu, večer čítal Lamartina a písal dlhé listy Charlesovi Chappuisovi, s ktorým sa dôverne zoznámil ešte na besanconskom lýceu. Potom sa Pasteur pokúsil o spravenie prijímacích pohovorov na vysokú školu, ale výsledok bol ešte horší ako pri maturite. Z väčšiny predmetov síce dosiahol dobré známky, ale z chémie ho označili za priemerného. Preto odstúpil a venoval sa príprave na skúšky ešte ďalší rok. Louis chcel totiž všetko robiť poriadne a naplno a nestačil mu jeho predošlý priemerný výsledok. Na ďalších prijímacích skúškach sa umiestnil už na štvrtom mieste, s čím bol veľmi spokojný.

Rodičom písal: „Pracujem denne 12 hodín“. V École nemávali hodiny, ale tzv. konferencie, ktoré viedli najlepší parížski profesori. „Týždenne dvakrát z matematiky, dvakrát z chémie a trikrát z fyziky. Okrem toho chodím aj do Sorbonny na prednášky z matematiky a chémie. Navyše každý utorok máme chemické cvičenia v laboratóriu a denne strávim aj niekoľko hodín v dielni, kde fúkam sklo, sústružím, robím stolársku alebo zámočnícku prácu… slovom všetko, čo je potrebné pri zhotovení laboratórneho zariadenia. Okrem toho som sa zapísal aj na angličtinu a nemčinu, lebo obidva jazyky sa mi môžu zísť…“.

Pasteur sa však z nevýrazného žiaka prepracoval na výskumníka hneď v niekoľkých oblastiach. Jeho interné experimentálne pokusy pozostávali zo špecificky rozložených ingrediencií, ktoré ho priučili z daného oboru chémie ďaleko viacej, než len teoretické poznatky zo škôl. 19.storočie prialo na vynálezy širokého druhu, ale rozľahlé vymoženosti na progresívne pracovné metódy, aké poznáme, v tej dobe nemali. Najobtiažnejšia niekedy bývala praktická realizácia, pretože imaginárne a v predstavách samotný proces nenaráža do toľkých nevyspytateľných trhlín.

NAJVÝZNAMNEJŠIE OBJAVY:

Molekulová disymetria

Kvasenie

Skúmanie vína

Samooplodnenie

Choroby priadky morušovej

Výskum piva

Infekčné choroby

Vakcíny proti vírusom

Obrana proti besnote

Aplikácia očkovacieho procesu

V roku 1864 sa venoval štúdiu nákazlivých chorôb zvierat. Dospel k všeobecnému záveru, že všetky nákazlivé choroby spôsobujú mikróby (napríklad gangréna, besnota, slepačí mor). Pri výskume tzv. kuracej cholery využil poznatky E. Jennera a dokázal, že keď infikuje organizmus oslabenou kultúrou choroboplodných zárodkov, organizmus nie je usmrtený, ale vytvára si odolnosť proti príslušnému ochoreniu tým, že si sám vytvára protilátky. Takýmto spôsobom zachránil aj malého Josepha Meistera, o ktorého sa veľmi obával. Takto vytvoril základy aktívnej imunizácie, ako metódy preventívneho očkovania proti nákazlivým chorobám.

Besnota

Besnota Pasteurovi nedala spávať. Rozhodol sa, že sa touto chorobou bude zaoberať. Po mnohých pokusoch zistil, že podľa príznakov besnoty bolo zjavné, že choroboplodné organizmy napádajú nervový systém zvieraťa. Choré psy boli podráždené, neskôr dostávali záchvaty zúrivosti. Potom im zlyhával hlas, sťažka prehĺtali. Nakoniec ochrnuli a zahynuli. Odborník mohol na základe týchto poznatkov usudzovať, ako choroba v organizme zvieraťa postupovala, počiatočné príznaky poukazovali na ochorenie kôry veľkého mozgu. Neskoršie prejavy svedčili o zachvátení predĺženej miechy, miechy a veľkého mozgu. Takto už bolo pochopiteľné, prečo má besnota taký dlhý inkubačný čas.

Zdroj: Universal Images Group Getty Images

Choroboplodné organizmy, ktoré sa pri uhryznutí dostali pod kožu zvieraťa alebo človeka prenikali čoraz hlbšie a hlbšie, no choroba prepukla až vtedy, keď nákaza zasiahla centrálnu nervovú sústavu. Všetky tieto pokusy robil doktor Roux na základe Pasteurových predstáv, pretože Pasteur už na to nemal energiu. Proti Pasteurovi založil lekár Peter s viacerými rovnako zmýšľajúcimi lekármi Medzinárodnú spoločnosť odporcov vakcíny. Pod názvom – Aká ja pravda okolo pána Pasteura? – vyšiel proti Pasteurovi aj pamflet, kde očkovanie proti besnote nazývali tetovaním. Neskôr začali besnotu liečiť podľa Pasteura po celom svete. Jeho myšlienky dodnes podnecujú ďalšie a ďalšie generácie vedcov k novým výskumom a objavom. Veľký vedec sa však nedožil dvadsiateho storočia. Dňa 28. septembra 1895 totiž zaspal v VilleneuveL´Étang navždy.

S vakcínou proti besnote sa však trápil päť rokov. Dlho sa snažil izolovať mikroorganizmus, ktorý ju spôsobuje, no vtedajšie mikroskopy ho ešte nevykázali. Predsa vychádza z toho, že chorobu spôsobuje mikrób v mieche nakazeného zvieraťa. Kultivuje ho v mieche králika a zisťuje, že laboratórne nakazené zvieratá sa správajú vždy rovnakým spôsobom. Postupne sa dopracoval k očkovacej látke, ktorá pri pokusných psoch a králikoch zabrala.

Zdráhal sa ju však aplikovať na človeka. Keď však v júli 1885 zaklopali na jeho dvere rodičia s 9-ročným Josephom Meisterom, podal mu vakcínu a zachránil mu život. Onedlho za ním prichádzajú zástupy ľudí z celej Európy aj Ruska. Prichádza na myšlienku založiť inštitút na boj proti nákazlivým chorobám. Prvý Pasteurov inštitút vzniká v roku 1888 a Meister sa v ňom zamestná ako vrátnik. Po ňom nasledovali ďalšie.

Až po vynájdení vakcíny proti besnote sa Pasteurovi dostáva vedeckých vavrín, dovtedy musel akadémie prácne presviedčať o svojej pravde. Zomrel v roku 1895.

 

Zdroje:

http://www.hpl.sk/odborna-zona/hviezdy-mikrobiologie/louis-pasteur

http://en.wikipedia.org/wiki/Louis_Pasteur

Otto, J.H., Towle A.: Modern Biology.Holt, Rinehart and Winston, Publishers. USA, 1985

http://amavet.sk/read_post.php?id=592:Po-stopach-Louisa-Pasteura

http://encyklopedia.sme.sk/c/893806/pasteur-louis.html

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.