Kultúra & umenie Móda

Linda Stopková predstavuje svoju značku PRALA

Pavel Chodúr

Vieš nám priblížiť ako vznikol celý nápad? Kedy nastal ten moment, kedy si si povedala, že je čas začať pracovať na niečom vlastnom.

Kreativita sprevádzala celý môj život ale najväčšiu potrebu tvoriť a ukázať to svetu som dostala relatívne nedávno a to z celkom prozaických dôvodov.

Minulý rok som začala učiť na strednej umeleckej škole a práve tam sa tej inšpirácie a chuti tvoriť tak naakumulovalo, že to bola len otázka času kedy dostane konkrétne obrysy a príde ten nápad “čo a ako”. Súvisí to taktiež aj s tým, že som sa presťahovala do podnájmu kde nebol ani jeden jediný klinček na zavesenie obrazu a nábytok bol veľmi neutrálny. Moja umelecká duša teda intuitívne a automaticky započala hľadať cestu, ako z jednoizbového, sterilne pôsobiaceho bytu s istým potenciálom vyčarovať umelecký brlôžtek a dať mu osobitý genius loci. Keďže žiaden obraz nemohol visieť na stene, povedala som si, že tú nudnú béžovú sedačku oživím nejakými vankúšmi. A tak vznikol nápad vankúša ako obrazu. Začala som premýšľať ako k tejto novej výzve pristúpiť tak aby som bola dostatočne inovatívna a “znova nevynachádzala koleso” ale aj aby to nenútene zapadlo do interiéru a dodalo mu šmrnc.

Priblíž nám prosím celý proces. Podľa čoho si vyberáš vzory na svoje vankúše? Čo je tvojou najväčšou inšpiráciou?

Inšpiráciou sú mi predmety, ktorými sa ľudia obklopujú a okamihy, ktoré s nimi súvisia.

Prenášam predmety, ako napríklad v mojej prvej úvodnej kolekcii, SPALA v kvetináči, črepníkové rastliny do abstraktného geometrického prostredia. Geometria mi poskytuje úžasný priestor pre metaforu a keďže nie je popisná tak si v nej každý môže predstaviť niečo iné. Geometria je vo vizuálnom umení už dávno etablovaná a s jej variáciami sa stretávame všade. Ja som si tento geometrický jazyk prisvojila a pripojila k nemu žáner zátišia. Ten už v umení svoju najväčšiu slávu zažil a teraz je z neho skôr povinná jazda pre študentov na stredných školách. Spájam teda dva svety – starý a prísne konkrétny s moderným abstraktným prostredím.

Keď som sa začala botaničnom veľmi začiatočnícky zaoberať vcuclo ma to do úžasného sveta a otvorilo úplné nové obzory ktoré boli dovtedy mimo sféry môjho hlbšieho záujmu. Prepojil sa mi dizajn s prírodou a ja som zrazu zisťovala, aké sú trendy v interiéroch, aké rastliny si ľudia vyberajú, aké kombinujú a aké sú úž dávno za zenitom. Výsledkom tohto bádania je pomerne paradoxné zistenie, že ma láka zobrazovať práve tie kvety, ktoré máme poodkladané na medziposchodiach v panelákoch a na školských chodbách. Zapadnuté prachom, často v polčase rozpadu a schnutia, nepovšimnuté. Že ich prostredníctvom svojich malieb oživím, oprášim a vytiahnem z týchto miest priamo do našich domácností. Odkedy som začala s týmto projektom, nosím v kabelke kúsok bielej látky a keď zbadám rastlinku, už aj aranžujem, fotím a špekulujem. Potom už zostáva len jej samotné nakreslenie. Pri tomto procese si zároveň vymýšľam príbeh komu asi tak pôjde ten hotový vankúš, k akému typu človeka pasuje aký kvet. Alebo inak povedané, “každé kvietko si u mňa nájde ten svoj kvietok” 🙂 A kým sa dostanem k samotnému maľovaniu, už presne viem aké farby mám namiešať a skombinovať.

Koľko ti trvá vyrobiť jeden vankúš a využívaš pri maľovaní rôzne techniky? Ak využívaš len jednu, prečo práve tú?

Jeden vankúšik tvorím tak v priemere 3 dni. Celý tento môj proces by sa dal rozdeliť do štyroch fáz. Inšpirácia, rozkreslenie, maľba a fixovanie. Na vankúše maľujem hneď po tom, ako si celý motív prekreslím na textil, a to buď z fotografie, ktorú som spravila alebo mám pred sebou živý konkrétny kvet. Látka vankúša mi v mnohom pripomína maliarske plátno, nerobí mi teda žiaden problém hneď prepnúť na maliarsku tvorivosť a maľovanie už ide samo. Originálnym a netradičným prvkom v tomto procese je popri maľbe kresba ceruzkou, ktorou dokresľujem určité časti. Je to ozvláštnenie celého vankúša, pretože kresba ceruzkou je v umeleckom svete stále vnímaná hlavne ako pomocná technika a už vonkoncom sa nepoužíva na textil. Práve týmto nekonvenčným prístupom som akýmsi rebelom narúšajúcim konvencie. Ceruzku potom niekoľko krát fixujem aby sa pri praní neoprala. Je však nutné o obliečky šetrne dbať, predsa len ich životnosť nie je večná.

Keďže farby na textil treba dôkladne na látke fixovať, samotnou maľbou sa moja práca ešte nekončí. Každú dokončenú obliečku musím po jej uschnutí prežehliť a oprať a potom znova ožehliť, aby k svojmu majiteľovi dorazila pripravená plniť svoje poslanie v čo najlepšej forme.

V súčasnosti sú handmade veci asi najzaujímavejšie čo sa týka nášho trhu. Špecifické, s osobnosťou. Ako ty vnímaš dôležitosť ľudí čo vytvárajú vlastné veci a prispievajú tak svojou troškou k akejsi vetve umeleckého sveta svojou všestrannosťou a originálnosťou? Aj z pozície umelca, ktorý je sám súčasťou tohto odvetvia. Aké to má výhody? Aké nevýhody?

Je skvelé, že niektorí ľudia už chápu, aké je dôležité obklopovať sa autentickými vecami čo sa materiálu a originality týka a nesiahať po ich lacno a gýčovo pôsobiacich náhradách. Z pozície tvorcu viem, že sebarealizácia je pre samotného umelca veľmi ozdravujúci a myseľ oslobodzujúci proces tak potrebný v tomto hektickom životnom štýle. Vidím to aj na svojich študentoch, ako experimentujú a hľadajú svoje vlastné výrazové prostriedky aby sa odlíšili a vynikli. To, čo by som si priala je, aby sa ľudia začali odpútavať od uniformity a jednotváranej šedivosti bez názoru. Tie časy šedej sterility sú už našťastie dávno za nami a je dobré, že aj u nás vznikla takáto handmade scéna s autentickosťou a vlastným rozpoznateľným tvorcovským rukopisom. Preto aj keď ešte stále je pre mnoho ľudí častejšou a pohodlnejšou voľbou sériovo vyrábaný “hypermarketový” kúsok s nižšou cenou, nájde sa v nich občas aj túžba vlastniť niečo esteticky trvácnejšie, majúce dušu a osobitosť. Aj preto som si zvolila interiérový textil, ktorý som poňala inak. Myslím si, že to čo nás obklopuje veľmi ovplyvňuje priestor kde žijeme a trávime najdôležitejšie chvíle vo svojom živote. Je to náš domov, náš malý súkromný svet, ten bezpečný priestor istoty kde sme s rodinou, odpočívame alebo tvoríme.

Prečo padla voľba práve na vankúše a nie na iné výrobky? Plánuješ svoj sortiment rozširovať?

Možno aj preto, že nie sú také opozerané a sprofanované ako napríklad tričká, ale aj preto, že som vždy tak trochu pokukovala po interiérovom dizajne a aranžovaní. Určite by som sa časom chcela zamerať aj na iný druh interiérového textilu, ako napríklad závesy, posteľné obliečky či koberce. Určite chcem spolupracovať s ďalšími tvorivými ľuďmi hlavne čo sa týka variabilných a poctivo šitých kvalitných textílií keďže som viac dizajnérom maliarom ako krajčírkou. Zatiaľ obliečky kupujem, ale začínam vnímať, že ponuka na trhu presne nenapĺňa moje predstavy, ktoré sú odvážnejšie a rozsiahlejšie.

Prečo názov Prala?

Názov vznikol veľmi spontánne pri jednej z najtriviálnejších domácich činností. Vešala som opraté prádlo a akosi sa mi to záhadne spojilo v hlave. Prala vznikla odvodením z názvu luxusnej značky Prada. Pripadalo mi to krásne trefné ako sa názov tejto značky prispôsobil realite bežného života. Skrátka, to pranie k textilu neodmysliteľne patrí a tak to perfektne zapasovalo k nápadu, textil dekorovať.

V čom vidíš najväčšiu devízu svojej značky. V čom je odlišná od ostatných a v čom tkvie jej originalita?

Myšlienka vankúša ako obrazu, ktorý oživí interiér a dodá mu originálny nádych. Vankúš ako taký je celkom štandardný dekoračný prvok každej domácnosti, avšak vankúš poňatý ako obraz je niečo čo mi prišlo ako neopozeraná idea. Spojenie obyčajného s umením. To, čo je vyobrazené na obliečke nie je na nej iba klasicky vzorovo rozmiestnené ako tomu býva pri bežných látkach slúžiacich na dekoračné účely.

Každý jeden vankúš je originál, nestane sa, že vytvorím dva rovnaké. Neskromne poviem, že istá odlišnosť a originalita tkvie určite aj vo mne samotnej ako v tvorcovi. Keďže som vyštudovala maľbu a pedagogiku výtvarného umenia tak pristupujem k nápadom a k inšpirácii vlastným originálnym pohľadom, ktorý nejde iba slepo a bezhlavo za trendami. Má ale schopnosť ich ovplyvňovať, prispôsobovať si ich podľa vlastného vkusu a presvedčenia a ponúknuť výnimočnosť, ktorá si svojich priaznivcov určite nájde. Nech rodinné fotky visia na stenách a usmiate tváre na nich sa pozerajú, ako aj taký “malý, milý, mäkký” kúsok umenia dostane priestor na pohovkách či kreslách.

Kde si ľudia môžu zakúpiť tvoje vankúše a sledovať tvoju ďalšiu tvorbu?

Moje vankúšiky ponúkam na stránke známeho handmade portálu sashe.sk. V štádiu plánovania je samozrejme už aj vlastná web stránka, kde okrem vankúšikov plánujem so svetom zdieľať aj žurnály kde budem približovať aj zákulisie mojej tvorby a informovať o novinkách. Aktuálny pohľad do mojej “kuchyne” je zatiaľ možný prostredníctvom facebookovej stránky Prala, kde sa delím o svoje skice, inšpiračné zdroje aj najnovšie produkty.

http://www.sashe.sk/PRaLA

https://www.facebook.com/stopkovalinda/

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.