Kultúra & umenie

Lenka Palkechová – Make-up Art

Pavel Chodúr

Ako si sa dostala k maskérstvu?

Ťažko povedať ako, alebo kedy. Nakoľko som od asi 8-tich rokov tancovala brušné tance, časom pri vystúpeniach bolo žiadúce urobiť si stage-ový make-up. Výrazné oči, trblietky, kde-tu nejaký kamienok nalepiť a mihalnice. Už vtedy ma líčenie veľmi bavilo . O to viac, keď ma zaň ľudia aj chválili. Keď som sa rozhodovala, kam na strednú školu, uvažovala som aj o vizážistike, ale zvíťazila Obchodná akadémia. Líčenie ma stále bavilo, ale nejako viac, ako dovtedy, som sa mu nevenovala. Až neskôr, so začiatkom štúdia na VŠ som začala spolupracovať s firmou AVON, vďaka ktorej som absolvovala niekoľko kurzov a získala certifikáty. A tak som si postupne začínala plniť môj sen o líčení. Začiatkom minulého roka som spolu s niekoľkými žienkami zo Slovenska bola nominovaná, zaškolená a certifikovaná ako AVON BeautyAmbassador a vtedy som líčeniu začala venovať na plno. Od líčení na rôznych AVON akciách, cez líčenia kamarátok, či dokonca aj kamarátov (samozrejme išlo o Halloween). Začala som spolupracovať s fotografmi na rôznych zaujímavých foto-projektoch, ale aj na bežných foteniach.
Snažím sa neustále zdokonaľovať a učiť sa novým veciam.

Ak hovoríme o make-up arte, čo si pod tým máme predstaviť? Čo to pre teba znamená?

Pri bežných makeupoch, ako napríklad denné líčenie, večerné líčenie, slávnostné, svadobné líčenie, či líčenie na fotenia je mojou úlohou, aby bola daná žena spokojná. Treba zvýrazniť všetko čo je na nej krásne a v prípade potreby prekryť, či potlačiť nejaký ten nedostatok. Najkrajšie na tom celom je, keď vidím, že je s mojou prácou spokojná a páči sa sama sebe.
Samozrejme viac si užívam líčenia nie celkom bežné. A to na rôzne tematické fotenia, alebo napr. halloweenske párty, kde mám viac-menej voľnú ruku a nemusím sa držať nejakých konvencií. Takéto líčenie je pre mňa forma vyjadrenia sa.

Čo je na tomto poli pre teba najväčšou výzvou?

Najväčšou výzvou je pre mňa vždy nová spolupráca na zaujímavom projekte.

Je práca, na ktorú si najviac hrdá?

Nedá sa úplne presne povedať, na čo som najviac hrdá. To je ako s deťmi, matka nemôže povedať, že má niektoré svoje dieťa radšej (aj keď určite niektoré má 😀 )
Som hrdá na všetky moje diela, či už ide o bežné líčenia, alebo o tie „špeciálne“.  No ak by som mala spomenúť len niečo, bola by to „Kráľovná zlata“ z projektu s pracovným názvom „Kráľovné“, ktorý som vymyslela a vytvorila s fotografom Milanom Heltom. Kráľovná zlata bola oficiálne moja prvotina, čo sa týka fotolíčenia v takomto štýle.
Ďalej je to určite spolupráca s Igorom Slovákom, ktorého (nielen fotografické) práce som veľmi dlho obdivovala.

Popíš vzťah maskérka a modelka. Stalo sa ti niekedy, že model, ktorý si mala namaskovať nebol vôbec adekvátny klientovej predstave a musela si zachraňovať čo sa dalo? Do akej miery je tvoj názor a umelecký prínos smerodajný pri projekte?

Pri tejto práci je absolútne dokonalé, ak sa s modelkou mám o čom porozprávať a sadneme si čo sa osobnosti týka. Ja som veľmi komunikatívna a ticho pri práci by ma ubíjalo. Naopak, keď je uvoľnená atmosféra a dokážeme sa spoločne pri práci zasmiať, hneď sa lepšie pracuje. Niekedy je vidieť na modelkách, že majú napr. trému, vtedy je treba ich troška rozosmiať, priviesť na iné myšlienky, aby sa uvoľnili.

Väčšinou však dostávam voľnú ruku a je len na mne ako dané modelky nalíčim.  Dostanem len tému, prípadne ju sama navrhnem a v ideálnom prípade si aj vyberám modelku, alebo sa s fotografom dohadujeme na tom, ktorá by bola najvhodnejšia. Neraz sa totižto stáva, že si fotograf nevie predstaviť, ako bude modelka po danom nalíčení vyzerať.
Samozrejme stávajú sa aj také prípady, kedy mi „predhodia“ modelku, na ktorej hneď vidím, že jej líčenie, ktoré mi zadali, sedieť nebude. Či už farebnosťou alebo k celkovej fyziognómii.  Vtedy sa snažím vykonzultovať to, vysvetliť, prečo nie je možné danú osobu nalíčiť úplne podľa zadania a presadzujem si moje zmeny. Našťastie mi ešte zatiaľ nik neoponoval.
Keď už však dostávam modelku a aj tému vopred, vždy si vyžiadam fotografie modelky, aby som si mohla v hlave utvoriť nejakú predstavu, ako ju nalíčim.
Ale ako vravím, zatiaľ som mala šťastie na fotografov, ktorí ma poslúchali 😀

Kde najčastejšie využívaš make-up art?

V prvom rade pri líčení samej seba, kedy aj obyčajným makeupom môžem vyjadriť svoju aktuálnu náladu, líčenia na spoločenské akcie (svadby, stužkové, plesy, oslavy,…) ale aj pri foteniach.

Máš nejaký sen, ktorý by si chcela na tomto poli naplniť? Alebo inak, ktorý by si si chcela vyskúšať?

Svoj sen si plním už len tým, čo robím.
A čo by som si chcela vyskúšať? Je toho veľmi veľa. V hlave tisíc nápadov na rôzne fantasy a napr. aj creepymakeupy. Už len ich zrealizovať.

Čo musíš mať okolo seba, aby sa ti dobre pracovalo?

Najmä skvelú náladu. To je základ. Potom samozrejme všetko to, čo k mojej práci potrebujem, lebo ako náhle niečo chýba, prichádza na rad improvizácia a to v prípade, že už mám ucelenú predstavu, alebo nebodaj presné zadanie, môže byť peklo  😀 A v neposlednom rade napomôže k dobrej práci aj dobrá hudba.

Čo je pre teba umenie a do akej miery sa ním vo svojom živote obklopuješ?

Umenie je v podstate všetko vôkol mňa. A všetko vôkol mňa sa dá pretaviť do umenia.
Moja maminka má umeleckú školu, takže od malička som bola vedená k umeniu. Či už kreslenie a maľovanie, ktoré ma veľmi bavilo, neskôr mi z výtvarných umení učarovala napríklad enkaustika, čo je maľovanie horúcim voskom, ale aj práca v grafických programoch. Ďalej rôzne kreatívne činnosti ako napr. výroba bižutérie, či dokonca okrajovo aj kostýmová tvorba, v podobe tvorby, vyšívania a výzdoby mojich tanečných kostýmov a doplnkov k nim, nakoľko neodmysliteľnou súčasťou môjho života bol od detstva tanec a hudba. Ako som už v úvode spomenula, venovala som sa asi 15 rokov brušným tancom.

 

 

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.