Móda Novinky

Lea Fekete: Byť multifunkčný je v rámci tvorivého procesu nevyhnutné

Pavel Chodúr

Móda je plná neustále sa meniacich trendov a neustáleho prívalu nových tvorcov. Každý sa snaží preraziť nielen na domácom, ale aj zahraničnom trhu. Na jednej strane to u publika spôsobuje presýtenosť, na druhej je móda predmetom nehynúceho záujmu. O tom aké to je byť etablovanou módnou návrhárkou, sme sa porozprávali s Leou Fekete. Dnes vám prinášame druhú a poslednú časť nášho rozhovoru.

Spolupracovali ste aj s Baletom SND na titule Slovenské tance – životy svetiel. Ako táto spolupráca vznikla?

V roku 2000 som pripravila kolekciu modelov pre ÚĽUV. Bola to moderná stavba ovplyvnená prvkami folklóru, nešlo o žiadne tradičné kroje.  Bolo pre mňa veľmi ťažké nebrať do významu 73 krojových oblastí, ktoré na Slovensku sú, ktoré sú odlišné v dedinách v údolí a tie, čo často mali dlhú zimu výšivky z týchto oblastí boli mimoriadne farebné a náročné na čas a obsahovali inú koncepciu farebnosti, plnosť výšivky, zdobenie a iné detaily.. Tieto kroje sú veľmi pestré a dá sa povedať veľmi odlišne, čo je taká svetová rarita pre národ, ktorý ma cez 5 miliónom obyvateľov (smiech). Zrejme aj kvôli mojej vášni pre folklór ma SND oslovilo v divadelnej sezóne 2013 – 2014, kedy sa začínali prípravy na Slovenské Tance. Chceli vedieť, či by som mala čas a chuť sa do projektu zapojiť. Medzitým som dostala nahrávku „Slovenských Tancov“ od Petra Breinera autora hudby. Vytvoriť kostýmy pre svetovú premiéru Baletu Slovenske Tance bola užasne tvorivá práca.

Foto: Tereza Fekete

Využívali ste pri tejto práci folklórne motívy a vytvorili ste toto predstavenie 110 kostýmov, čo bolo pri tvorbe na tomto projekte pre vás kľúčové?

Uvedomila som si, že je ťažké použiť všetky vzory, dať do predstavenia bohatú pestrosť, ktorá je už i tak vyjadrená v hudbe. Moja zmena nazerania na túto prácu, keďže ide o balet (teda ide o symboliku a náznak), bola taká, že som pre diváka umocnila to, aby tanečníci v kostýmoch pôsobili ešte magickejšie. Použité svetielka fungovali, boli v dlhých trubiciach cez ramena a ruky pri spoločných duetoch, ktoré následne pôsobili oveľa ladnejšie, než keby boli súčasťou inej časti kostýmu. Kožený opasok s mosadznými originálnymi prackami boli v kostýme škriatkov skoro hlavným folklórnym prvkom aj s tzv. náramkami v podobe kožených krátkych zápästkov. Pre hlavných sólistov Janka a Aničku som pri kostýme svadby použila svadobný klobúk pre ženícha a tzv. sofistikovanú podobu party pre nevestu z kolekcie INDIGO v ľane a bavlne z prvej kolekcie inšpirovanej modrotlačou. Z realizácie 110 kostýmov pre toto predstavenie mám veľmi dobrý pocit, až 90% materiálov bolo z anglickej manufaktúry s viac ako 150 ročnou tradíciou.

Foto: Tereza Fekete

Prečo ste sa rozhodli práve pre hodváb?

Pre tanečníka je to materiál, ktorý ho neobmedzuje a pre diváka pastva pre oko. Bola to náročná práca. Celé kostýmové stvárnenie som aj vďaka výbornej práci v Umeleckých dielňach SND s chuťou doviedla do výslednej podoby. Nič nám tam nechýbalo, aj keď mi bolo v čase zrodu ľúto, že sa nepodarí ukázať všetko, čo bolo v pláne (plášť, šnurovania, ozdoby na rukách, rôzne iné prvky), počas choreografie a zmien sa namiesto toho objavili na scéne krásne dvojičky Japonky v kostýmoch pod názvom Jin – Jan, ktoré sú mojimi najobľúbenejšími. V dekoračných dielňach som strávila denne dva mesiace v kostýmovej výrobe. Bez tej dennej, intenzívnej činnosti by to nebolo ono.  V Balete SND je dnes veľmi pestré zloženie tanečníkov skoro zo 14 krajín. Dnes s odstupom času sa veľmi teším, že sú Slovenské Tance vyhľadávaným predstavením.

Foto: Tereza Fekete

Je niečo v čom je práca na baletnom titule špecifická?

Ako perličku by som uviedla, že v činohre viete od začiatku komu konkrétne kostým navrhujete, kto tú postavu stvárňuje. V balete je to často otvorené, je viac alternácii a skoro až pár dní pred premiérou je jasné definitívne obsadenie. Pre tvorcu kostýmov nie často jednoduchá úloha, ak sa kostýmy tvoria do nového predstavenia, musí zohľadniť v prvom rade postavu tanečníka a jeho nároky a možnosti. Kostým ho nemôže v ničom obmedziť. Menili sa charaktery, scény a práve táto živelnosť ma na tom bavila. A ešte v tanci musíte brať na zreteľ, aby sa tanečník nezranil. Aby sa nezamotal a nespadol pri dynamickom modernom tanci. Musíte skrátka myslieť na kvantum vecí. V procese tvorby nového predstavenia môže nastať veľa zmien, takže treba byť na to pripravený.

Foto: Tereza Fekete

Ste známa aj tvorbou svojich textilných obrazov. Čo vás priviedlo k tomuto druhu tvorby? Koľko trvá vytvoriť podobný obraz?

V istom čase to bola taká moja potreba. Mala som veľa prehliadok, akcií. A pred rokom 2000 som mala potrebu zastaviť čas. Dostala som sa do ateliéru, ktorý sa kedysi venoval tapisérii a ja som sa stretla s vlnou, ktorá sa používala na tieto obrazy. Začala som sa zaujímať o abstraktné veci. S textilným materiálom som už v kontakte veľa rokov, takže ma tradičná forma, akou sa v ateliéri vyjadrovali, veľmi nelákala. Postupne som začala obrazy tvoriť veľmi jemne s použitím hodvábnych vlákien a vlny spolu s farbou.

Foto: Tereza Fekete

Je každý z vašich obrazov špecifický alebo je podriadený nejakej téme, motívu?

Moje obrazy sú veľmi pozitívne, ľahké a tajuplné, často skrývajú informácie, ktoré objavujú ľudia sami pre seba, to je skvelá správa pre mňa a čím ďalej ma to viac baví. Zdá sa mi, že moje obrazy rozprávajú samy za seba. Vytvárajú vlastné univerzum, kozmický priestor. Čím je môj obraz väčší, tým viac na mňa pôsobí hlbšie, epickejšie. Je to niečo úplne iné ako móda, kostýmy, dynamika, akčnosť. Toto je priestor, kde som úplne sama. Nie som na to úplne zvyknutá, ale nemám pocit stiesnenosti, skôr nejakej inakosti. Nie som umelec, ktorý sa zatvorí do ateliéru a je tam tri mesiace. To by som nedokázala.

Foto: Tereza Fekete

Kde môžeme vašu tvorbu vidieť, a aké sú reakcie na maľované obrazy?

V roku 2010 som poslala do jednej súťaže obraz pod názvom Hodvábna cesta. Bolo mojim veľkým prekvapením, keď ho porota ohodnotila cenou za inovatívny prístup. Bolo to povzbudením, aby som v tom pokračovala a tak nedávno skončila moja veľká, rok pripravovaná výstava, pod názvom Tranquility – Pokoj. Prebiehala pod vedením kurátorky pani Xenie Lettrichovej v Galerii SMEČKY v Prahe a toho času ešte prebieha pekná výstava v Košiciach v rámci Vyšegradských dní v Lofflerovej Galérii spoločne, kde vystavujem s Júliou Zelenou.

Foto: Tereza Fekete

Ako sa Vám darí venovať sa móde aj maľbe? Dá sa sedieť na dvoch stoličkách naraz?

Prvoradé pre mňa boli hlavne móda a módne prehliadky. Vernisáže boli v úzadí. Nerada by som módu opustila, ale byť multifunkčná v rámci tvorivého procesu je nevyhnutné. Takže ani bez tohto si to čo robím neviem predstaviť. Rovnako sa to dá aplikovať aj na šperky. Tvorba šperkov má zase množstvo variácií skladania, využitia a je trvácna. Plus mám veľmi rada kamene. Pracujem veľmi často s opracovanými polodrahokamami. Napríklad s mesačným kameňom, ametystom, granátom, perlami, krištáľom. Vždy je to spontánne rozhodnutie, prečo ktorý kameň vyberiem pri tvorbe. Toto riešim napríklad intuitívne.
Môže sa zdať, že preskakujem rôzne kategórie, ale ja to beriem tak, že mám svoj vlastný priestor, slobodný za každých okolností…

Foto: Tereza Fekete

A moja posledná otázka. Máte nejaké životné motto, podľa ktorého sa riadite? Či už v umení, alebo v osobnom živote?

Zostať čestným človekom. Vedieť si obhájiť to, čo človek robí. Ku každej veci pristupovať zodpovedne a tú zodpovednosť prijať. Ak sa niečo nepodarí je to tiež skúsenosť v živote. A potešiť sa, ak sa niečo podarí. Každému želám, aby svoje sny mohol realizovať a aby veril, že sa všetko dá, ak sa vopred sám neodradíte od chuti skúsiť si to aspoň raz.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.