Veľké športové zápasy Zaujímavosti

Kolízia šampiónov: Ray Leonard – Duran I

Epické stretnutie dvoch najtalentovanejších boxerov jednej generácie sa uskutočnil v júni (20.6.) roku 1980 v Olympic Stadium v kanadskom Montreale. Zápasu predchádzal veľký hype, nakoľko sa o schopnostiach Roberta Durana (s prezývkou muž s rukami z kameňa – „Hands of stone“) kvôli jeho dominancii v ľahkej váhe nepochybovalo v zmysle, že by mohol viac než len konkurovať „sladkému mužovi“. Lenže Sugar Ray Leonard bol akousi novou ikonou tohto športu a nepísane prevzal štafetu po hviezdnej elegancii Muhammada Aliho ako tvári boxu v ringu i mimo neho. Bol predurčený na to, aby vytvoril sám o sebe vlastný kult amerického sna a nikto nepredpokladal, že ho v životnej forme môže niekto zdolať.

Na letných olympijských hrách 1976 v Montreale (zhodou okolností opäť v kanadskej metropole) získal Sugar Ray Leonard zlatú medailu do 63.5kg. Vo finále porazil obávaného kubánskeho punchera Aldama a všetko nasvedčovalo tomu, že dlhé roky bude opanovať svojej váhovej divízií. Pri bilancii 27-0 a v 24 rokoch sa mal stretnúť s Duranom a väčšina odborníkov sa zhodla, že pokiaľ vnúti súperovi svoj typický aktívny pohyb sprevádzaného presnými kontra údermi a mimoriadnym ringovým IQ, mal by opratu duelu prevziať práve on.

Duran sa k welterovej váhe prepracoval dlhým panovaním v nižších kategóriách a množstvom súbojov (pre chudobného chlapca z Panamy nešlo o nič výnimočné – vysoký počet zápasov v hustejšom časovom programe) Počas 7 rokoch (1972-1979) sa od kontroverznej výhry s Kenon Buchananom o pásy WBA a The Ring etabloval na zjednocujúceho šampióna ľahkej váhy práve Duran so svojou nezlomnou vzdorovitosťou. Svojim agresívnym, sústavne ofenzívnym štýlom primäl súperov siahnuť na svoj hraničný arzenál zakaždým, keď sa dostal na krátky dištanc, kde mohol vymieňať kombinácie úderov. V tomto stave bol schopný ukončiť protivníkov pred limitom. Pred súbojom s Leonardom mal profesionálnu zápasovú bilanciu: 71 víťazstiev a 1 prehra na body.

Angela Dundeeho musel svoj zverenec nemilo šokovať keď pripustil, aby bojoval zbraňami vlastnými neúnavným Robertom Duranom.

Rozhodcom súboja bol Carlos Padilla, známy z tretieho a záverečného súboja medzi Alim a Frazierom v Manile. Zápas sa po prvých oťukávačkách vyvíjal lepšie pre Durana, pretože sa mu podarilo implementovať svoj štýl boja na pérových nohách a dokázal si Leonarda držať na strednú až kratšiu vzdialenosť. Leonard si čiastočne túto taktickú i kondičnú chybu musel vykompenzovať flexibilnou rýchlosťou úderov, ale pri Duranovej aktivite a tiesnení boja do „inside“ zóny si túto pozíciu výrazne komplikoval. Mnohí členovia Leonardovho tímu i jeho fanúšikovia vyčítali po zápase Padillovi, že lepšie neustrážil diskutabilné hraničné situácie, z ktorých Duran vyťažil maximum.

V prvých 4 kolách Duran súpera prekvapil. Strieľal bleskové, nátlakové kombinácie a opticky veľkého favorita zatlačil. Ako „vyslúžilý“ šampión kategórie lightweight prišiel do tohto boja práve ako nebezpečnejší puncher a s menším pohybovým potenciálom voči dovtedy „ťažšiemu“ protivníkovi. Stredné pasáže sprevádzalo väčšie horko v ihrisku i hľadisku, jeden boxer striedal svetlejšieho chvíľky, zatiaľ čo druhý sa snažil trocha zotaviť a v celku vyrovnané kolá zamiešali tie neskoršie (11-14), kde si Duran siahol na dno síl, hoci viacpočetné údery (ale s menšou účinnosťou) strieľal Leonard. V poslednom 15.kole Duran „doboxoval“ viacmenej s taktikou „úteku“ v domnienke, že bezproblémovo zvíťazil, ale konečné rozhodnutie bolo mimoriadne tesné. Suma sumárov pre neho vyznelo skóre nasledovne: (145-144, 148-147, 146-144), pričom priamo v rozháranom dave výsledok jedného z rozhodcov prvotne vykazoval remízový stav.

Zápas sa okamžite oslavoval ako nezabudnuteľné predstavenie. Odveta sa uskutočnila ešte toho roku a Duran podcenil prípravu. Sugar Ray už tancoval na svojich nohách a frustroval súpera natoľko, že v priebehu 8.kola sa naštvaný Duran vzdal, z čoho vzniklo legendárne, hoc mystifikované „NO MAS“. Duran sa neúnavnosťou dopracoval k titulom v strednej i superstrednej váhe, ale zvyšovaním si limitov, ktoré neboli v jeho naturálnom fyzickom fonde (kvôli postave zvyknutej bojovať o desiatky libier v nižších váhach) zaznamenal i rad porážok. Sugar Ray zdolal Thomasa Hearnsa, ale už o rok sa pre zhoršujúci zdravotný stav rozhodol ukončiť kariéru. Iba druhým zápasom v priebehu nasledujúcich 5 rokov sa stretol s obávaným Marvinom Haglerom a porazil ho na body. Ide o zápas, ktorý môže demonštratívne redefinovať históriu divízie podobne ako súboj Aliho proti Foremanovi v Zaire v bývalom belgickom Kongu v roku 1974 (dnes Konžská demokratická republika). Títo bojovníci v 80. rokoch skrátka tvorili jednu z najsilnejších generácií a došlo medzi nimi k množstvu pamätných bitiek.

 

 

Ak sa zaujímate o box tak určite nezabudnite navštíviť webstránku proboxing.cz a oficiálnu fanpage na facebooku, kde nájdete aktuálne informácie o dianí v tomto športe.

 

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.