Film & TV Knihy Kultúra & umenie Ostatné

Kniha vs. Film: Porovnanie textu a scén, významy: TEMNÝ OBRAZ (A SCANNER DARKLY) – č.2

Erik Binder
Autor: Erik Binder

Na podrobnejšom popise dvoch kapitol a scén som sa snažil charakterizovať ako knihu, tak film s názvom Temný obraz. Rozdiely nie sú v sujete alebo fabuli, ale v samotných médiách. „Prenosnosť príbehu predstavuje najsilnejší dôvod pre tvrdenie, že naratívy sú skutočne štruktúry nezávislé na akomkoľvek médiu.“[1]Kniha sa vyjadruje slovom: podrobným popisom situácií a stavov myslí jednotlivých postáv, film najmä deformovaným obrazom a dialógmi. Temný obraz je zložité dielo (kniha aj film) a menej podrobne ešte upozorním na jeho témy ascény, napríklad citáciou z knihy a následným záberom zo scény filmu, aby bol obraz komplexnejší.

Drogy a popis ich halucinogénnych účinkov

„Reakcie pripisujem katecholamínom, ako je noradrenalín a serotín. Substanica D vstupuje do interakcie s katecholamínmi takým spôsobom, že ihneď reagujú na subcelurárnej úrovni. Nastáva biologická protiadaptácia a tá je trvalého charakteru.“[2]

James Barris

„Nočná mora, tajuplný svet za zrkadlom, hrôzostrašné miesto, v ktorom je všetko naopak, s nerozoznateľnými tvarmi plaziacimi sa navôkol. Divé psychedelické výjavy, nevysvetliteľné a strašné.“[3]

Bob Arctor

Linklater často zobrazuje aj halucinácie postáv, tie nie sú pretavené iba do celkovej štylizácie filmu v rámci celého obrazu. Komiksové obláčiky pri návšteve jedálne, Bobovi spolubývajúci ako chrobáky alebo mnohooká bytosť v izbe. Kontúry spojov v priestore sú zvýraznené čiernou farbou, väčšinou hrubou a prerušovanou. Niekedy sú línie priame, inokedy nakreslené voľnou rukou. Postavy pôsobia, akoby boli vytrhnuté z prostredia a neprirodzene sa hýbu. Obraz má viac plánov. V jednom je statický, v druhom sa môže zase hýbať proti logike fyzikálnych zákonov. Postavy a prostredie sú v polarite. Rotoskopia využíva vzory vodových farieb a niektoré plochy obrazov sú nerozoznateľné machule. Naopak, niekedy je v mizanscéne použitá reálna fotografia a detailnejšie prekreslenie konkrétneho miesta. Celkovo je obraz mnohofarebný, film určite nemožno charakterizovať ako temný, ale charakteristické je preňho výrazné tienenie.

Freck a jeho pokus o sebevraždu

„Musel sa postaviť skutočnosti, uvažujúc, koľko tabletiek prehltol, že je opäť na feťáckom výlete. Vzápätí si všimol, že vedľa jeho postele stojí postava nie z tohto sveta a odsudzujúco naňho pozerá. Postava mala množstvo očí po celom tele, oblečené mala ultramoderné, draho vyzerajúce šaty a vypínala sa do výšky najmenej dva a pol metra. V ruke držala obrovskú zrolovanú listinu. -Ideš mi čítať hriechy-, povedal Charles Freck. Postava prikývla a začala rolovať listinu. Freck, bezmocne ležiac na posteli, povedal: -A bude to trvať stotisíc hodín. “[4]

Freck/Jerry

Paranoja a rozdvojená osobnosť

„U mnohých narkomanov, ktorí užívajú substanciu D, sa vyskytuje medzera medzi ľavou a pravou mozgovou hemisférou. Strácajú pocit celistvosti, čo je porucha prijímacieho aj poznávacieho procesu, hoci na pohľad poznávací proces funguje normálne. Myšlienky ako keby neboli jeho, akoby to bola myseľ niekoho iného.“ [5]

Psychiater

Dick popisuje všadeprítomnú paranoju množstvom detailov. Dozvedáme sa, že každá telefónna búdka na svete je odpočúvaná. Feťáci sa navzájom udávajú kvôli vlastnému prospechu, všetko spochybnelo. Arctor často pochybuje o tom, či dôležité informácie skutočne počul, alebo sa mu iba zazdali v hlave. A už sám nevie, či je Fred, alebo Bob.

„Čudné, ako sa niekedy, občas a nakrátko, môže paranoja prekrížiť so skutočnosťou.“ [6]

Bob Arctor

Linklater pocit paranoje a bezvýchodiskovosti najlepšie zobrazuje v dvoch typoch scén. V sekvenciách, kedy sa dozvedáme o tom, kto je v skutočnosti tajným agentom. Bob/Fred je agent, Donna je agent, Barris je informátorom. Sedia za jedným stolom na polícii a navzájom to nevedia. Dvaja sú v krycích oblekoch. Tieto scény sú zrkadlovým obrazom spoločných scén v obývačke Bobovho domu, kde je naopak každý tou druhou polovicou svojej osobnosti. Ďalej v sekvenciách, kedy Fred sleduje záznamy z vlastného domu a až na páskach vidí, čo v skutočnosti v prítomnosti troch narkomanov robí. Kamera v momentoch zdesenia nad samým sebou sníma jeho tvár a oči vo veľkých detailoch.

Temný obraz obsahuje v expozícii scénu, imitujúcu zrýchlený pohyb videopásky.  V rámci filmu ide o anomáliu v štylizácii, pretože podobným spôsobom je nakrútená iba jedna scéna. Zaujímavé je, že diskurz sa tu skracuje a nie je využitá elipsa, ale zrýchlenie. Nejde o priamu halucináciu žiadnej z postáv, ale nediegetický prvok, porušujúci pravidlá fikčného sveta a jeho význam je čisto metaforický. Charakterizuje zrýchlený subjektívny čas prežívania postáv. Linklater upozorňuje na fakt, že postavy sa týmto spôsobom života blížia rýchlejšie k smrti. Upozorňuje zároveň na paranoidné využívanie technológií v záujme sledovania obyčajného každodenného života bezvýznamných občanov v spoločnosti.

Vo filme je prítomná aj jedna scéna s vnútorným monológom postavy. Sledujeme detail Bobovej tváre so zovretými perami a počujeme nahlas vyslovované slová, čiže myšlienky, ktoré mu v daný moment prebiehajú hlavou. Bob/Fred je jediná postava, pri ktorej Linklater využíva point of view, hľadiskový, subjektivizovaný záber. Neprekvapivo sa tak deje pri halucinácii. Záber na Bobovu tvár je nasledovaný záberom na spolubývajúcich v tvare chrobákov a potom polodetailom Boba. Fred/Bob, ale aj všetky postavy diela vzbudzujú v divákovi ľútosť. Sú to tragické, ale moderné postavy a ich chovanie, fyzický a psychický stav predurčujú aj ich osud v sujete aj fabuli.

Záver

Filmová adaptácia románu Temný obraz je svojmu predobrazu veľmi verná. Režisér sa akoby cez rekonštrukciu  implikovaného autora z naratívu priblížil predstave, akým Dick v skutočnosti bol a ako si svoj román predstavoval vo svojej mysli. Linklater aj Dick napriek epizodickej štruktúre svojich diel, kedy nie každá sekvencia má dejotvorný význam, udržujú pomerne jasne vytýčený naratív s jasným úvodom, stredom aj koncom. Nič zo sujetu neostane visieť vo vzduchu, pri každej scéne je jasné, či ide o halucináciu, alebo realitu. Kniha aj film majú jednoznačný záver. Bob, Fred, či teraz už Bruce sa dostáva ako tajný agent, ale s už absolútne vymytým mozgom, do prostredia, kde sa pestuje substancia D. Polícia sa tak dostáva do srdca zločinu, avšak aká bude budúcnosť a či obetovanie jedného člena protidrogového tímu bude mať zmysel, je otázne. V tom spočíva aj implicitné čítanie oboch diel. Hodnota jedného ľudského života, obetovanie sa pre „vyššiu vec“, pre spoločnosť. Nevedie nakoniec cesta, vydláždená dobrými úmyslami do pekla? Podľa Dicka a Linklatera zrejme áno. Pritom ani jeden, ani druhý nemá v úmysle moralizovať, nech si názor urobí čitateľ a divák.

 

Použitá literatúra a zdroje

Dick, P.K. Temný obraz. Bratislava: Smena, 1986.

Spinrad, N. Planeta, která neexistovala. Praha: Argo, 2006.

Haley, G. Kronika SCI-FI. Praha: VolvoxGlobator, 2015

Chatman, S. Příběh a diskurz. Brno: Hosts.r.o, 2008

https://en.wikipedia.org/wiki/A_Scanner_Darkly_(film)

https://en.wikipedia.org/wiki/Rotoscoping

 

Citované filmy

Temný obraz (A ScannerDarkly, USA, 2006, Richard Linklater)

Bdelý život(WakingLife, USA, 2001, Richard Linklater)

Francúzska spojka(FrenchConnection, USA, 1971, William Friedkin)

 

[1]Chatman, S.Příběh a diskurz. Brno: Hosts.r.o, 2008, s.20

[2]Dick, P.K. c.d., s.38

[3]Tamtiež, s.124

[4]Dick, P.K. c.d., s.174

[5]Tamtiež, s.104

[6]Dick, P.K. c.d., s.91

O autorovi

Erik Binder

Erik Binder

Šudent Mgr. stupňa filmovej vedy na VŠMU, 37 rokov, celoživotný Bratislavčan, publikujúci na filmpress.sk, frame, kinečko, u vás, milovník všetkých druhov a žánrov kinematografie, pravidelný návštevník sk filmových festivalov