Knihy Kultúra & umenie Literatúra

Kniha: Tri gaštanové kone

Novela Margitu Figuli je dnes klasikou, ktorú vydala ešte v roku 1940. V tom období sa zakotvili prvky toho, čomu hovoríme próza naturizmu. Je to literárny útvar, ktorý má formu lyrizovanej prózy a prakticky sme sa ním aj vo svete trochu pripomenuli (v pozitívnom a inovatívnom smere). Opis charakteristický pre básne a lyriku tu dopĺňajú naratívne línie epiky.

Zaujímavosťou tohto štýlu je, že preberá idealistické motívy charakteristické pre rozprávky a bájky (dobro poráža zlo) a implementuje ich do sveta „dospeláckych“ intríg a existenciálnych rozhodnutí, s ktorými stelesnené „dobro“ súperí.

Margita Figuli do svojich diel pridáva mnoho zo svojho religiózneho presvedčenia a aj preto majú mnohé mozaiky diela zvláštny spirituálny nádych. V neposlednom rade aj básnické figúry a symboliku prírody, ktorú človek násilím neskrotí.

Dej (zdroj: Wikipedia)

  • Úvod– Autorka do deja vstupuje in medias res, kde opisuje mladého tuláka Petra, ktorý zasnene hľadí do hviezd a rozmýšľa nad svojim detstvom stráveným v Turci. Myslí na Magdalénu, dievčinu, ktorú odmalička miloval, a ako si už vtedy zaumienil, že sa zoberú.
  • Zápletka– Zo zamyslenia ho však strhol výstrel a hrmot kopýt siedmich splašených koní, ktoré mierili k nemu. I jeho kôň znervóznel a utekal za nimi. Keď kone prechádzali cez potok, jeden sa pošmykol a padol na zem aj s jazdcom. Koňovi sa roztrhalo brucho a nebolo mu pomoci. Peter neváhal a utekal im na pomoc. Tu spoznáva, že jazdec, ktorý spadol z koňa je Jožko Greguš, Magdalénin bratranec. Peter, ktorý videl, ako sa kôň trápi, chcel ho usmrtiť, ale Jožko ho zastavil; naháňali ich totiž poľskí žandári, pretože pašovali kone. On však odtiaľ odchádzal s nečistým svedomím. Jožko Petrovi hovorí, že druhý muž je Jano Zápotočný, bohatý hospodár, ktorý ide za Magdaléninými rodičmi na pytačky, no Peter nedá na sebe nič poznať. Jožkovi došlo, prečo sa Peter vracia do rodného mesta, a snaží sa ho odhovoriť od jeho úmyslov. Jano rozhodol, že sa ešte cestou k Magdaléne rozíde so svojou bývalou priateľkou, Evou; keď jej povie, že bol pašovať kone, a že je u nej už naposledy, zavolala naňho žandárov. Dajú sa na útek a vracajú sa k Magdaléne. Peter bol z Jana znechutený. Keď konečne dorazia do dediny kde býva Magda, hneď sa vyberú do krčmy, ktorú vlastnia jej rodičia, Maliarikovci. Tam Peter stretne starého Maliarika a pustí sa s ním do reči. Ten mu povie, že ho ma stále veľmi rád ako vlastného syna, a že nesúhlasí s tým, aby si Magda zobrala Zápotočného. Peter sa s Magdou začne tajne stretávať, no jej matka im to prekazila, rovnako, ako im zakázala stretávať sa, keď boli ešte deti. Nakoniec sa dohodli, že sa stretnú večer.
  • Zauzľovanie– Ako Peter čakal na Magdalénu, zrazu počul krik zo stajne a bežal sa tam rýchlo pozrieť. Zazrel tam Magdalénu ležiacu pod koňom, opatrne ju vyslobodil a odniesol do domu. Nahnevaný Jano ho vyženie z domu a využije šancu; požiada ju o ruku, načo za ňu odpovedá chamtivá matka. Na sv. Jána sa chodia páliť ohne. Šli tam i Peter a Magdaléna. Jano pred všetkými ponížil Magdalénu, že si zobral na koňa inú dievčinu. Dokazoval si tým, aký je mocný a silný, čo všetko môže urobiť. Avšak Magdalénu si zobral Peter, a keď sa všetkým vytratili z dohľadu, vyznal sa jej zo svojich citov. Dohodli sa, že Peter postaví dom, a príde za Magdalénou na troch gaštanových koňoch. Magdaléna mu sľúbila, že naňho počká. Jano si vypočul ich rozhovor spoza kríkov a zaútočil na Petra.

Súvisiaci obrázok

Margita Figuli na obrázku.

  • Vyvrcholenie– Peter mu utečie a vráti sa naspäť do Turca, aby splnil sľub, ktorý dal. Dva roky mu trvalo, kým postavil svoj dom, pomáhala mu pri tom celá dedina. Keď sa vracia naspäť za Magdalénou, dozvedá sa nešťastné správy. Ešte v tú noc, ako si dali Magdaléna s Petrom sľub, Jano znásilnil Magdalénu, a tá sa musela zaňho vydať, pretože v tej dobe bolo ponižujúce byť slobodnou matkou. Okrem toho sa dozvedel, že Jano je alkoholik, a vypomstil sa Magde tým, že kúpil najbesnejších koňov, ktorých bil, a nútil ju, aby im dávala nažrať, pričom ju raz kôň tak kopol do brucha, až z toho v 6. mesiaci potratila. Peter sa aj napriek tomu rozhodol vybrať sa za ňou. Zbadá ju na poli, ako pomáha pri oraní. Jano bije koňa po hlave až do krvi, i keď vidí, že kôň nevládze a Magdaléna už omdlievala. Peter to nevydržal, dobehol k nim, sotil Jana a odniesol Magdalénu k potoku. Jano sa však prebudil a pokúšal sa ho zabiť. Magdaléna začne kričať a tým mu zachráni život, pretože im ľudia prišli na pomoc. Jano sa však vyhovoril, že Petra zhodil splašený kôň. Magda veľmi ťažko ochorie, ale Petra k nej za žiadnu cenu nechcú pustiť. Už to vyzerá že zomrie, ale zrazu, akoby zázrakom vyzdravie.
  • Rozuzlenie– Peter si uvedomil, že Magde spôsobuje len utrpenie, a rozhodol sa, že z jej života nadobro odíde. Ako tak sedel v krčme, prišla tam s krikom Janova sestra, že sa jej brat zbláznil, že jednému koňovi vypaľuje na bok slovo TULÁK. Všetci sa strhli a utekali sa pozrieť čo sa tam vlastne deje. Nemali sa tam ako dostať. Peter neváhal, rozbil okno a tak sa dostal až na dvor. Peter zbadal Jana, ako sa chystá koňovi vypáliť oko, Magda ho ako vždy musela držať. Peter však prišiel neskoro, kôň oslepol a vytrhol sa Magdaléne z rúk. Skočil na Jana a usmrtil ho. Tri dni na to sa konal jeho pohreb. Stará Maliarička chce, aby jej dcéra Magda zostala na Janovom majetku, no ona ho prenechala v prospech Janovej sestry. Peter príde za Magdalénou šťastný, že ich láske už konečne nič nebráni, no Magda sa rozplače a hovorí mu, že nedodržala sľub, že naňho počká čistá a nepoškvrnená. Peter jej odpúšťa a tajne sa vezmú.
  • Záver– Odchádzajú spolu domov na svojich troch gaštanových koňoch, dobro víťazí nad zlom.

Aké špecifiká má táto novela?

Možno povedať, že dielo ponúka niekoľko originálnych podkladov a jedinečných autorských vložiek. Pôsobí rozprávkovo, má pozitívne vyvrcholenie, ktorému predchádza smútok zdanlivo tragických výšin, používa ľudovú reč aj slang, spiritualistické prvky a akési fantaskné až naddimenzionálne formy zjavení, ktoré hrajú neskôr dôležitú rolu. Pritom je to ale stále dielo žánrovo členité do epiky a čiastočne používa aj realistické motívy (chudoba, naštrbené vzťahy, závisť).

Väčšinu času Figuli využíva rozprávanie skrz 1. osobu sg., avšak niekedy veľmi dynamicky prepasíruje krkolomne odťažité rozprávanie z piktorialistického opisu prostredia oravského vidieka na nervózne dialógové rozpravy postáv v nekľudných Leštinách.  Dej je teda živý, hoci ho paralelne dopĺňajú rôzne úvahy ako aj neúnavná húževnatá sila mravnej a dobrej vôle mladého Petra.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.