Knihy Názory a komentáre Zaujímavosti

Kniha: Mcdonaldizácia spoločnosti

Autorom tohto sociologického diela je George Ritzer, sociológ, ktorý sa venuje otázkam sociálnej teórie a sociológie práce. Bol predsedom Americkej sociologickej asociácie a okrem toho pracoval ako vysokoškolský profesor na univerzite v Marylande. Jeho dlhoročné úspešné pedagogické pôsobenie bolo odmenené cenou Teaching Excellence Award.

V knihe priblížil, respektíve sa snažil čitateľovi objasniť pojem mcdonaldizácia, čo podľa neho znamená akýsi proces premeny modernej spoločnosti a tento proces vychádza z Weberovej racionalizácie, ktorú postupne potláča do úzadia. Zatiaľ čo Weberova racionalizácia spočívala na hodnotách a funkčnosti, mcdonaldizácia znamenala absolútnu byrokratickú kontrolu, ktorá vedie k dehumanizácii spoločnosti. Z toho vyplýva, že predchodcom byrokracie, bola racionalizácia, ale môžeme povedať, že byrokracia je  istou formou racionalizácie.

Byrokracia je hierarchicky organizovaný riadiaci systém, používaný na riadenie procesu veľkých organizácií, firiem prípadne projektov. Autor na veľmi pekných, zrozumiteľných príkladoch vysvetlil, čo to byrokracia je. Ako príklad sa uvádza daňový úrad IRS, ktorý by v tej dobe len ťažko mohol vyriešiť toľko papierovačiek a tak rýchlo. Poukazuje aj na negatívum a to kvantitatívny prístup, ktorý má za následok úpadku kvality. Inak povedané, od zamestnancov sa očakáva, že úlohu splnia, ale už nie, ako dobre ju splnia.

Ritzer hovorí o štyroch dimenziách, ktoré mcdonaldizácia obsahuje a to: efektivita, vypočítateľnosť, predvídateľnosť a kontrola.

Efektivitu opísal ako výber optimálnych prostriedkov k dosiahnutiu daného cieľa. Príklad efektivity ukazuje na bežnom napĺňaní ľudských potrieb a to príjem potravy. Každý človek musí predsa jesť, ale keď sa pozrieme spätne, spočiatku museli ľudia vydať viac energie na samotnú prípravu jedla. Najskôr to bolo v prírode, potom nastúpili supermarkety, ktoré sa stali efektívnejším miestom pre získanie potravy. Či už z hľadiska času, alebo náročnosti.

Ray Korc úplne vystriehol tento trend a zefektívnil McDonald na miesto, kde sa dá najesť rýchlo, za málo peňazí a ani na to nepotrebujeme pridlhý čas na prípravu. Aj vďaka tejto knihe si čitateľ uvedomuje, že zákazník sa stáva neplatenou silou. Efektivita spočíva v tom, že na zákazníka spadá množstvo úloh, ktoré by mali robiť zamestnanci. Zákazník si zoberie jedlo so sebou, musí vyhodiť odpadky. Nie len v McDonalde na nás spadajú úlohy zamestnancov. Napríklad aj na takej pošte si musíme vyplniť obálku sami. Autor poukázal, ako veľmi je spoločnosť mcdonaldizovaná a bežný človek si to ani nemusí uvedomovať.

Druhou dimenziou je vypočítateľnosť. Kvantita sa stáva merítkom kvality. Ľudia preferujú veľa, za málo peňazí. Pravdou však je, že zákazník si iba myslí, že dostane veľa, čo je vysvetlené akousi ilúziou, ktorej nevedomky podliehame. Napr. v McDonalde si myslíme, ako veľa hranoliek sme dostali a pritom sú iba naaranžované špeciálnou lopatkou do krabičky, ktorá je tvarovaná tak, aby vyzerala naplnená až po okraj.

Treťou dimenziou je predvídateľnosť. Ako príklad je v knihe uvedený Holliday Inn. Ide o reťazec hotelov, kde každá izba vyzerá rovnako. A práve v tom je ukrytá pohodlnosť, ktorú majú Američania veľmi radi. Či sú v Amerike alebo v Európe, cítia sa rovnako, vedia, čo môžu očakávať a v ich očiach teda nebudú sklamaní.

Poslednou dimenziou je kontrola. Zvýšená kontrola spočíva v nahradení ľudskej technológie technológiou nehumánnou. Začínajú sa používať automatizované systémy. Prestáva sa dôverovať v ľudský odhad. Napr. v pekárstve už neposudzuje samotný pekár kedy je chlieb upečený, ale upozorní ho na to kontrola systému. V tejto kapitole si môžeme uvedomiť, že aj človek je nahraditeľný systémom, počítačom či robotmi, pretože je obmedzená emocionalita a ľudský úsudok. V byrokracii človek nemá uvažovať, ale robiť veci sústavne, ako na bežiacom páse a preto je nehumánna.

Aj mcdonaldizácia má však svoje iracionálne stránky. Sľubuje nám rýchlosť, ale my čakáme aj desiatky minút v rade, potom čakáme na jedlo a medzi tým si ani nemáme kam sadnúť. Keď sa tak človek zamyslí, rýchlo obslužné reštaurácie sú finančne nákladné. Autor uvádza príklad z roku 1993, kedy rýchle jedlo pre štvorčlennú rodinu stálo 20 dolárov. Za túto sumu by si rodina mohla obstarať viac potravín a uvariť si jedlo doma. Ani po toľkých rokoch sa však princíp nezmenil a niektorí ľudia dodnes zmýšľajú iracionálne v domnienke, ako ekonomicky učinili.

Posledná kapitola je o tom, ako sa vyrovnať s mcdonaldizáciou spoločnosti. Autor hovorí o rozumných alternatívach, ktorými môžeme nahradiť rýchlo obslužné reštaurácie a zároveň nás varuje, že pravidelné používanie mcdonaldizovaných systémov škodí nášmu fyzickému aj psychickému zdraviu a taktiež aj celej spoločnosti.

Z môjho pohľadu bola kniha veľmi zaujímavá, naučila ma množstvo nových vecí, ktoré som prehliadala a teda sa dá povedať, že mi istým spôsobom otvorila oči. Aj keď sa jedná o sociologickú knihu a človek by mohol byť spočiatku skeptický čo sa porozumenia týka, autor zvolil zrozumiteľný jazyk a knihe porozumie naozaj každý.

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz