Knihy Literatúra Názory a komentáre

Kniha: Mať či byť?

Už Freud definoval v istom slova zmysle človeka lipnúceho po blahobyte za neurotického či mentálne chorého. Samozrejme, výbavou každého zmýšľajúceho človeka je potreba „zabezpečovania“ základným predpokladom pre „osobnostný“ rozvoj. Zámerne to dávam do úvodzoviek, lebo pod týmto označením si každý predstaví niečo iné a má od toho odlišné očakávania. Lenže to, aké má toto konštatovanie pointu, odráža skôr na stav duševnej nevyrovnanosti a neustále naháňanie sa pre niečo, bez ktorého vlastnenia sa človek stáva rukojemníkom samého seba. Väzňom, ktorý neslobodno v dusí sebe nutkanie naháňania vecí miesto pochopenie vlastného JA. Pre ideu vlastnenia a disponovania, než pre silu prekonať strach, pozrieť sa sebe do očí a nelipnúť len po nekonečnom kolotočovom stave slastí. Princípy hodnotových báz a protikladov vlastníctiev všehodruhu bývali vlastne vždy takpovediac otázkami a problémami, ktoré „dusili“ ľavicových intelektuálov a Erich Fromm v tejto oblasti neostával nikdy v pozadí.

nemecko-americký psychoanalytik, sociológ a filozof

„V devätnástom storočí bol problém v tom, že Boh je mŕtvy; v dvadsiatom storočí v tom, že človek je mŕtvy. V devätnástom storočí neľudskosť znamenala krutosť; v dvadsiatom storočí znamená schizoidné odcudzenie človeka samému sebe. Nebezpečenstvom minulosti bolo, že sa ľudia stanú otrokmi. Nebezpečenstvom budúcnosti je, že sa ľudia môžu stať robotmi.“ Erich Fromm

V prvom rade, Mať či byť? je jeho skutočným pevným konceptom a myšlienkovým harmonogramom pre východzie body, ktorými opisuje reverziu a perspektívu situácie vo svete a triednych stavov a skupín obyvateľstiev. Nielen nejaká jeho útla predstava, alebo spletitá väzba názorov pozliepaných z jeho vedeckých prednášok. Niektoré z neskorších publikácií vydavateľstvá „stvorili“ knihy nemu pripisované tak trochu „umelo“, avšak Mať či byť? bolo zásadným sociologicko-spoločenským dielom s dosahom na tvoriacu sa intelektuálnu ľavicovú mienku po vzore a nadväzujúc na Marxovo komplexnejšie pochopenie niekdajších vízií, ktoré bývajú dnes zámerne dezintepretované (z rôznych príčin). Autorovi slúžila oblasť humanistických reflexií k bližšiemu rozvetveniu utopistických ideí (ktoré staval do budúcnosti) a zároveň utopických scenárov (ktoré jeho víziu v možnú premenu do skutočnosti značne scvrkávalo a javilo za nepravdepodobné).

Fromm knihu prehľadne rozdelil na nasledujúce kapitoly (ktoré potom hlbšie rozviedol v podkapitolách):

Chápanie rozdielu medzi mať a byť

Analýza základných rozdielov medzi dvoma spôsobmi existencie

Nový človek a nová spoločnosť

Mať či byť? - Erich Fromm

Obal výtlačku slovenskej verzie.

Jedna, temná stránka jeho referencií, odkazujúca na kapitalistické zneužívanie a honby za nekonečným rastom všetkého a všade v samotnej knihe predstavovala súčasnosť, akú žijeme teraz. Fromm však vôbec svoje charakteristiky mať a byť nestavia do stereotypného potvrdzovania si správnosti vlastných tvrdení, že mať sa viaže ku kapitalizmu a byť k socializácií obyvateľstva.  Neobyčajným spôsobom nabáda ľudstvo k aktivite, každú formu usporiadania podrobuje kritickým reflexiám, akurát vlastnú ideu koncepcie necháva „nedotknutú“. Asi preto, lebo je nerealizovateľná, iba vysnená. Nabáda teda k podnecovaniu spoločenskej zodpovednosti. Jeho šikovné, dopodrobna  rozanalyzované scenáre spoločenského správania autorovi vytvárajú podklad pre prezentovanie svetského správania v maličkostiach a po kvalitnom zhrnutí a podávaní mikropríkladov z rôznych oblastí i akýsi ortieľ neudržania spočívajúci v chamtivosti a hromadeniu statkov miesto spôsobilosti byť pred mať. Skúma človeka, spoločenské stavy, globálne hybné sily, z ktorých následne skladá účet za hriešnosť a pripnutie falošných ilúzií dávaných za vzor a normu spoločenského správania, ktoré však vedú do katastrofických následkov. Neustálemu podrobovaniu sa svetských princípov a narúšaniu týchto predstáv dospieva k východiskám, ktoré viacmenej podporujú jeho obavy.

Môže niekto mať lásku? Pokiaľ áno, láska by musela byť vecou, substanciou, ktorú možno mať, vlastniť… V skutočnosti existuje iba akt lásky. Milovať je produktívna činnosť. Zahŕňa staranie sa, poznanie, reagovanie, podporovanie, radovanie sa: či už ide o človeka, strom, maľbu, ideu. Znamená to oživenie. Ide o proces sebaobnovy a sebarastu. Ak však prežívame lásku spôsobom mať, zahŕňa to obmedzenie, uväznenie alebo kontrolu objektu, ktorý „milujeme“. To je ubíjajúce a pravou láskou sa to nenazýva.(Mať a byť? – takmer doslovne citované)

Výsledok?

Z čítania kapitol knihy a utriedenie celku ako sprostredkovateľa vštepených myšlienok sa veľakrát dostanete do stavu, že hoci ste schopný autorovi porozumieť, ľudská predispozícia pre mať a vlastniť drieme silno v jej prirodzenosti. Nech hocijako chápeme hlbšiu duchovnú úroveň a vnútorný pokoj, ktorú aj autor formuluje ako nutnú a perspektívnu, s týmto večným zápasom života v najrôznejších denných okolnostiach bojujeme. Lenže získať stav blízky vnútornému pokoju a odbremeniť sa od statického naprogramovaného správania a tak trochu vzdorovať živočíšnym potrebám a hnaním sa za vecami (nemyslím rôzne formy askézy a násilného odriekania) dokáže iba osobnosť, ktorá je schopná zamýšľať sa a viesť preorientačný pohľad sterilného života držaný v dovtedajšieho chomúta, predstavujúci inak správanie podľa systému mať. Tento rozpor je potrebné nejakým spôsobom poznať a chápať ho. To je prvý krok, prvá inštancia, od ktorej sa dá niečo dosiahnuť. Ale už ono poznanie je štartovacou čiarou, ktorú väčšinu ľudí ak nie že nezaujme, ale nepripíše im dostatočný impulz k aktivitám, ktoré by podnietili činnosť pre smer jej zmysluplného vytýčenia. Nová humanistická veda skrátka potrebuje mysle veľkých osobností, ktoré by boli nasledovaniahodné.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.