Knihy Kultúra & umenie Literatúra

Kniha: Jazdec v maske

Vydavateľstvo Mladé letá v edícii Stopy sa kedysi bili o dobrodružné romány Karla Maya, F. Coopera či Zane Greya z jednoduchého dôvodu. Ponúkali úspešnú a sprofanovanú variantu jedinečných fikčných príbehov dobrodružného amerického vidieka, kde do popredia vniesli veľmi obľúbený aspekt mýtov a legiend, ktorý sa stal doslova ikonickým. Tento nadpozemský aspekt sa v jazyku šikovného rozprávača síce mohol potom ponášať hladinou odoziev evidentného nadľahčenia, ale vtesaný popud porušujúci isté zázemie realističnosti bol výrazne prekročený a spomínaná realističnosť z referenčného hľadiska naraz nebola primárnou funkciou rozprávania.

Zane Grey študoval na Pensylvánskej univerzite zubné lekárstvo a dokonca nastupoval v baseballovom univerzitnom tíme, ale jeho talent tkvel v schopnosti rozviesť fantáziu vnímateľnosti. Jeho prvý úspešný western vznikol v roku 1910 pod názvom Heritage of the Desert. Už dva roky nato sa mu podarilo napísať kultový román Riders of the Purple Sage, pod českým a slovenským názvom poznajúc ako Purpurové rieky alebo Biely jazdec. Mnohé z nich sa stali bestsellermi a boli adaptované do filmového prevedenia, ale tento v sebe škriepi akýsi zvláštny utilitárny výklad ideí amerického západu a rozľahlej pôvabnosti prírodných krás.

“Where I was raised a woman’s word was law. I ain’t quite outgrowed that yet.” (Zane Grey)

Riders of the Purple Sage je neskonale vnímavý román, ktorý často číta myšlienky a s energickým odhodlaním vie odhaliť zákutia ľudského správania sa v intímnejších rovinách. Naproti tomu autenticky referuje náladovú tiaž po záverečnej fáze občianskej vojny. Rozhodne ho možno brať za akýsi vysnený rámček ideí a prekážok, ktoré spolu často súperia na jednej vlnovej dĺžke.

Dej sa odohráva v okolí štátu Utah v mestečku Cottonwoods, z ktorého vyžaruje príkra atmosféra zdanlivého ticha, ale za oponami škrie faloš a ohováranie, častokrát zapríčinené majetkovými pomermi a postavením v meste. 27 ročná Jane Withersteenová symbolizuje stelesnenú osobnosť vzdoru a (naivných) dobrých úmyslov, ktorej religiózne korene siahajú do mormónskej viery. Mormónstva sa tuná oháňa každý a to aj  za cenu hlbokej nemravnosti, pokiaľ šlo zištné ciele. Jane vlastní obrovský majetok farmy, surovín vrátane výstavných koňov Noc a Čierna Hviezda patriacich k najvýkonnejším v Utahu. Jane ale najviac ohrozujú zlodeji dobytka, ktorí sú výkonní v tom čo robia a nebezpeční, akonáhle sa priblížia ku svojej koristi. Viedol ich Oldring so svojim tajomný jazdcom v maske, ktorý ju nikdy zo seba nestrhol a kolovali okolo neho tie najhrôznejšie povery. Do dediny však prišiel dovtedy neznámy Lassiter hľadajúc stopy po svojej sestre Milly Ernovej, ktorú pravdepodobne buď jazdci alebo mormóni za nevyjasnených okolností zavraždili. Lassiter pôsobil rozvážne a navonok kľudne, zblížil sa s Jane, ale obaja chápali, že v tomto svete pre nich nie je miesto pre úprimnú lásku. Lassiter sa navyše štylizoval do pózy ne-mormóna a bol tŕňom v oku určovateľom poriadku v meste.

Bern Venters je muž od Jane a doháňali ho ľudia od Tulla, ktorí mal blízke napojenie na Oldringa. Z textu jasne vyplývalo, že je vo veľkom nebezpečenstve a často utekal na potulky pred vykonštruovanými predsudkami nebezpečných Tullových mužov. Jedného dňa, ako tak Venters šiel pozorovať Oldringových chlapcov pri purpurovom priesmyku tak naďabil na niekoľkých jazdcov, ktorých v sebaobrane zastrelil vrátane jazdca v maske, ktorého ťažko zranil. Dozvedel sa, že po celý ten čas jazdec v maske bolo krehké, vari násťročné dievča (s menom Bess), ktoré prahne po životnej vitalite inak zahalenej pod rúškami príkazov a stanovenej prácnej sily Oldringových nariadení. Venters ju vtiahol nad priesmyk aby sa pozviechala z krvných zrazenín. S nevídanou opustenosťou a prírodou obkolesujúcou lesnú vegetáciu pobadali miesto, ktoré odrážalo  najbezpečnejší kút v širokorozľahlej zemi a nik ho zrejme dovtedy neprebádal.

Keď sa Venters vracal z tajomného údolia a silne odokrývajúci city ku krehkej Bess, v meste vládol strach. Jane vo svojej sleposti nemohla veriť, že jej blízky ľudia iba čakali na príležitosti, aby si podmanili jej materiálne statky. V tom čase sa už starala o svoju nevlastnú dcéru Fay, ktorá nemala kde bývať a u Jane si našla jediné odbytište, kde sa cítila ako doma. Lassiter za neprehľadných okolností zabije kňaza Dyera, ktorý najviac vtĺkal Jane svoje vnucujúce vízie viery a života, pokiaľ šlo o sklony k podriadeniu sa voči jeho ľuďom a Venters hlavného zlodeja dobytka  Oldringa, u ktorého predpokladal, že Bess začal zneužívať. Obe tieto udalosti ešte viac rozprúdili udalosti v Cottonwoods a oba páry sa odhodlali na ďalekú cestu za šťastím. Keď Lassiter spoznal Bess okamžite spozoroval, že ide o „jeho“ dávno stratenú dcéru Milly Ernovú. Bess s Ventersom idú svojou cestou a Jane s Lassiterom svojou, aby rozdelili sily v záujme zachrániť aspoň jednu skupinu z nich. Kniha končí apokalyptickým zosuvom kameňolomu na Surprice Valley, kde Jane, Lassiter a Fay sú naháňaní Tullovimi muži pripravujúci pomstu za Oldringovu smrť a za svoje zištné ego. Nik nevie, ako sa príbeh uzavrel až do pokračovania, ktoré Grey spísal v ďalších úspešných románoch (The Rainbow Trail / The Desert Crucible).

Referencie:

Biely jazdec je narozdiel od iných románov zo západu síce idylickým konštruktom vezúcim sa na populárnej vlne mýtov a legiend, je však rozpísaný komplexnejším spôsobom. Grey systematizuje choroby doby, poukazuje na otázky mormónov (situovaný dej do roku 1871 ešte prihráva olej do ohňa pri problematike viacnásobných manželstiev polygamie), dedičstva (a ich právnych úkonov), odvety (morálna spôsobilosť vykonať „nápravu“ za barbarský čin), práv a povinností v narušenej zemi a rozmanitejšou sondážou jednotlivých charakterov, ktorým vždy predchádza výraznejší konflikt.


„Muž môže zomrieť. On je ale uznávaným, keď pokojne prijíma smrť. Ale keď bojuje ako tiger, keď stoja na lopatkách, opretý k stene, so zlomenou zbraň v ruke, krvavý, vzdorovito až do konca, potom je vznešený. Dokáže si vzbudiť rešpekt od duší aj svojich najcitlivejších nepriateľov. Potom sa pomstil aj v jeho smrti.“

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.