Knihy Literatúra Veda a technika Zaujímavosti

Kniha: Freudov Výklad snov

Otázky vedeckého výkladu snového obsahu bolo témou celé storočia. Vždy však predstavovali akýsi špirálový svet neuchopiteľných indícií, vzájomne nesúmerných a indikujúcich podnetov, ktoré nemajú logiku.

Sigmund Freud začal skúmať sny cez viaceré varianty výkladov. Ako psychiater pozoroval asociačné väzby snového sveta svojich neuropatologických pacientov a svoje vlastné sny, ktoré si zapisoval a snažil sa odpovedať na mnohé dešifrované odkazy z nich plynúce.

Svoju publikáciu z roku 1900 neustále doplňoval a vychádzali novšie vydania, ktoré uskutočňovali drobnú revíziu a doplňovali pohľady mysliteľov a psychoanalytikov z oboru.

Ako materiál a zdroje, z ktorých sen vzniká, definoval:

  1. Náhodné a ľahostajné prvky
  2. Detské zážitky
  3. Telesné zdroje
  4. Typickosť (sny o smrti blízkych, sny o skúške a zlyhaní z nej, o rozpakoch nahoty a jej symbolike)

Základné predpoklady

Jeho základným predpokladom bolo, že sny plnia funkciu ctižiadostivosti a túžobného priania. Miestom, ktoré nás vylučuje z morálnej intuície a jej zodpovednosti a kde sa môžu naše skryté túžby disociačne a nezávisle realizovať.

Sny sú ale veľmi ambivalentne fragmentárnou skupinou bleskových impulzov, ktoré vzájomne nemusia vôbec súvisieť. Častokrát ich logika je zviazaná momentálnym nastavením, koncentráciou, prípadne vnútornou tvorbou snovej štruktúry.

Poukázal na to, že väčšina snov nie sú odrazom nášho najvyššieho úsilia počas dňa, na ktoré sa sústreďujeme a vrháme naň energiu, ale akýmsi vonkajším chvíľkovým stimulom, prípadne impulzom či druhoradou záležitosťou. Väčšinou sú to fragmenty, ktoré nás v posledných dvoch dňoch nejakým spôsobom primäli k pozornosti, ale nepokladáme ich za nijak zvlášť dôležité.

Sny sú vhodným predmetom obsahového výkladu, prípadne ucelenejšieho rozboru. Tých zopár styčných bodov zo snových pozliepaných a rozpamätaných stimulov samé o sebe sú iba akýmsi torzom, z ktorého, pokiaľ analyzujeme naše sociálne, morálne a hodnotové východiská, prípadne skryté túžby, môžu byť skvelým nástrojom na hĺbkový rozbor a exkurz. Sú obsažným materiálom, ktoré majú zmysel skúmať a pochopiť ich korelačnú závislosť so životnými postojmi a činmi snívajúcej osoby.

Nespôsobilosť konať ako chceme

Neraz sa v sne, alebo po jeho precitnutí nevieme pripraviť na situáciu čeliť výzvam alebo prekážkam. Zaujímavým sa stáva to, že napríklad sny zo zlyhania skúšky mávajú tí, ktorí sa na ňu poctivo pripravujú, ale v snovom svete si nevedia spomenúť na kľúčové odpovede. Dokonca ani ten sen nemusí byť o skúške ako takej, ale situácii, ktorá má podobný stresový profil a vystupujeme v nej nemohúcne, skrátka bez adekvátnej protilátky konať v našom záujme pohotovo a ľahko.

V tzv. „Bismarckovom sne“, kde dotyčný  píše list cisárovi Vilémovi a rozpráva o svojich tiesňach, problémoch, nástrahách neschodných východísk a priepastiam, ktoré ho limitujú vo výkone svojej činnosti. Bismarck v sne túto miernu paranoju postuluje k ťažkým skúškam vojnových príprav voči Rakúsku a práporom v Čechách ale taktiež tomu, že nemá plnú moc. Takéto, zdanlivo obkročné znázorňovanie kulminuje k skutočným útrapám snívajúceho, ktoré vychádzajú z reálnych skúseností a práci mozgu počas dňa.

České edičné vydanie

 

Symbolika a metafory

Symbol môže v snovej štruktúre plniť úlohu vizuálnej predstavivosti. Ak snívajúci úplne zabudol nato, čo sa mu snívalo, ďaleko viac upriami pozornosť na obrazy, prípadne drobné veci, ktoré potom nabaľuje do mozaiky. Táto symbolika je dosť skresľujúca, môže ovplyvňovať celý obsah snov úplne iným smerovaním, avšak práve rozbor vychádza z toho, čo môže takýto obraz znamenať. Prečo sa vyrojuje, prípadne, aký význam môže mať v mozaikovej sieti.

Freud vo vlastnom sne potýka pacientku, ktorá je ťažko chorá a chce jej ponúknuť liek. Ona sa však neustále sťažuje ako jej nič nepomáha a snívajúci je rozčúlený a tak trocha si pohladí ego tým, že pokiaľ ho nepočúvne, je paranoická, nepríjemná a neviem čo ešte a doktora to z rôznych dôvodov „obťažuje“, je v podstate rád, že si sama a inak nepomohla. Je to dôsledkom viacerých, na seba nádväzných príčin.

Samozrejme tým, že v sne sa naša morálna súdnosť rozpína s väčšou slobodnou vôľou a nepotlačuje náš um, sa dokážeme prejavovať extravagantnejšie a bez ostychu neustále si kladenej viny. Je to naša malá intímna komôrka, kde sme odpútaný od reálnych zábran. Neznamená to ani zďaleka, žeby tie sny prinášali väčšie uspokojenie pre nás, pretože v ňom oscilujú naše hormóny a keď sme v snoch uväznení, o to náročnejšie sa zo spletitých pozícií vraciame k normálnej súdnosti.

Sexualita

Azda najpríznačnejšími v našich snoch sú sexuálne motívy. Môžu vystupovať ako bremeno telesných predmetov (hlavne teda mužský orgán), alebo akýmsi prenasledovaním či pekelným vlhkom (ženský prípad). Táto astrálna fyzickosť nie je ani tak určená voči konkrétnej osobe ako skôr dôsledkom ľahkomyseľnej slobodnej vôli alebo vonkajším prejavom stresujúcej životosprávy, ktorá nás počas dňa zamestnáva.

Tým, že sú sexuálne pohnútky cenzurované alebo maskované, je zložitejšie dešifrovať v sne prianie, ktoré z neho plynie práve kvôli potláčaným prianiam, ktoré v mysli „ukladáme“ na vedľajšiu koľaj.

Freud však sexualite v snoch venoval skutočne len vari 10% svojej výskumnej oblasti a veľmi bedlivo vyhodnocoval viaceré úrovne a motívy, ktoré sú spojené s našou snovou činnosťou a podmieňoval ich samostatnému skúmaniu.

Základné techniky

Univerzálny popud, z ktorého možno výklad efektívne učiniť spočíva vo voľnom priechode asociácií. Pokiaľ si teda snívajúci zapisuje podnety zo sna, mal by:

  1. Príliš sa nestarať o zdanlivú absurdnosť a nelogickosť asociácií
  2. Aktívne hľadanie alternatívnych predmetov, vysvetlení situácie zo sna, symbolické hľadiská, ktoré maskujú prvotnú autocenzúru
  3. A vyčkať, ako sa skrytý význam pertraktuje a vynorí na zreteľ sám

To znamená, že inak pristupoval a popisoval metódy znázornenia ako napríklad, keď hovoril o snovom materiály ako takom. Inak argumentoval pri explicitnosti zdrojov a materiálov snov, ako keď sa voľne pustil do interpretácie snovej práce či podráždenosti podnetov, ktoré obsah snov dráždia vypudzujú voľné asociácie k ich dezinterpretácií.

Veľa v snovom procese kreuje mechanizmus presunov a potláčania. Tým pádom aj latentný obsah sa dostáva do kolízie manifestného snívania, ktorý je zreteľnejší a obsahuje iba výrazné prvky, ktorými kamufluje a bráni k preniknutiu latentných a ucelenejších elementov, ktoré sú však nemorálne, cudné a snívajúci ich zatracuje vypudením z pamäte.

Kniha

Výklad snov je napriek svojej pokročilej starobe významnou vedeckou studnicou psychoanalytických východísk snového materiálu a dá sa krásne v mikrokozmických vrstveniach analyzovať a popisovať až do jednotlivých detailov a súvislostí.

Je to vnuknutie do intímnej zóny, zároveň však poznatkom toho, ako je psychologická stratosféra každého snívajúceho ťažko poznateľná, komplexná a zložitá.

Z dnešného pohľadu je publikácia stále poučným návodom na to, v akých princípoch fungovania snovej štruktúry a akými  univerzálnymi výstavbami podlieha mozog a pamäť pri odovzdávaní sa zmyslovej kreativite. A taktiež túžbam, ktoré majú nemalý dosah na ich vytváranie a voľných priechod…

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.