Kultúra & umenie tanec

Katarína Čillíková: Tancom ponúkame pohľad na priestor či hmotu.

Pavel Chodúr

Kde sa zrodil nápad na tento projekt?

Zrodil sa niekde medzi mnou, podmienkami a kameramankou Veronikou, s ktorou sme už dávnejšie v trochu inom rozmere chceli vytvoriť pekné tanečné video, kde spojíme naše pohľady na tanec, priestor a celkovo na vizuálne umenie.

Bolo ťažké dať ho dokopy? S čím ste sa museli popasovať ako s najťažšou vecou?

Ťažké asi ani nie, pretože všetky subjekty v projekt pristupovali k tomu s ochotou a zodpovedne a bola veľká radosť pracovať a tvoriť s nimi. Najťažšie bolo asi to, aby som bola spokojná s jednotlivými scénami a mala to v hlave uzatvorené ako: „Toto je už hotové, to si už len zopakujeme haha“, takže najťažšia vec bola popasovať sa s mojou spokojnosťou pri tvorbe.

Foto: Barbara Koll

Skúste nám priblížiť samotný projekt Images of Spicylicious. Čo je jeho hlavným posolstvom a v čom je jeho najväčšia výpovedná hodnota?

Images of Spicylicious je tanečno-vizuálny projekt, ktorý poukazuje na vzájomnú interakciu pohybu, tanca a priestoru. Nadviazali sme prostredníctvom videa na článok, ktorý sme pred časom s tanečníkmi „Spicylicious“ publikovali: Tanec x Architektúra http://tanecnascena.sk/spicylicious/3014/tanec-x-architektura/. Hlavným posolstvom projektu je teda choreografiou, tancom ukázať priestor z inej prespektívy, a taktiež prepojenie slovenskej umeleckej tvorby: za kamerou Veronika Donutková, hudobný producent Petijee, lokálna značka oblečenia Buffet clothing, tanečníci zoskúpenia Spicylicious, moja réžia a choreografia a priestory FMFI UK v Bratislave. Taktiež sme sa snažili spraviť kvalitné, premyslené tanečné video, kde aj samotných tanečníkov ukážeme v inej, nie len v improvizačnej rovine, ako sme ako „freestyle“ tanečníci zvyknutí, ale v tak trochu pohybovo-netradičnej „polohe“.

Foto: Barbara Koll

 

Aký bol zámer choreografie, aký bol proces jej tvorby?

Choreografiou som určite smerovala k tomu, že tanec môže byť v rôznych polohách, či už ukrytý v obyčajných, každodenných pohyboch, alebo so závesmi či s vlasmi v ruke. Taktiež ako tancom ponúkneme pohľad na priestor či hmotu. Určite som chcela vyzdvihnúť fakt, že má zmysel hrať sa nie len so svojím tanečným výkonom a „styleingom“  v tanečných videách, ale aj so scenárom, interakciou medzi rôznymi umelcami a premyslenou tvorbou. Napríklad toto mi na Slovensku a v Česku pri tanečných videách trošku chýba. Tvorba spočívala v detajloch interakcie človeka s priestorom v rôznych „obrazcoch“, aj preto je názov Images of Spicylicious, ktoré som aplikovala v tanečnej forme s hudobným cítením.

Foto: Barbara Koll

 

Ako režisérka a choreografka ste mali úplnú kontrolu nad celým projektom. V čom bola pre vás najväčšia kreatívna výzva a z čoho ste čerpali inšpiráciu?

Výzvou bolo určite vymyslieť, v ktorých priestoroch a kde budeme tvoriť a samozrejme aj hrubá forma scenáru. V tom mi veľmi pomohla fotografka a členka Spicylicious Barbara Koll, s ktorou sme navštívili školu FMFI UK, pofotili, pokonzutovali vizuál a čo sa nám páči. Samozrejme potom nasledovali nespočetné zvukové nahrávky s kameramankou Veronikou, ktorá mi vždy podávala múdre, cenné rady a feedbacky. Inšpirácia bola určite z rôznych zdrojov ale inšpirovalo ma hlavne prostredie, tanečníci, symetria či asymetria.

Foto: Barbara Koll

 Čo pre vás ako umelkyňu predstavuje pojem umenie? Myslíte že sa dá na Slovensku tvoriť ľahko?

Umenie je pre mňa zákerné slovo, lebo mám pocit, že ho viem použiť na všetko a zároveň neviem charakterizovať – haha…ale predstavuje to pre mňa niečo, čo sa vytvorilo a má nejaký zmysel. Na Slovensku sa podľa mňa dá aj nedá ľahko tvoriť, nemám skúsenosti s veľkými projektmi, ale ako tanečníčka, ešte k tomu z „hip hopovej“ scény je myslím si, že stále nepochopené to, že robíme profesionálne tanec – vizuálne umenie, fyzicky náročné s množstvom zručností a príchutí, ktoré ide cez svaly do priestoru. Tanec na Slovensku nemá kultúrne zázemie a ľudia ho nevedie oceniť a mám pocit, že až tak tancu neprikladajú hodnotu. Tvorba teda niekedy nie je ľahká, pretože sa nestretne s pochopením, podporou a úctou.

Foto: Barbara Koll

 V čom vidíte najväčšiu devízu zoskupení a ľudí, ktorí Vám pomáhali vytvoriť tento projekt? Prečo je vďaka nim taký špecifický a nenahraditeľný?

Myslím si, že v pochopení zmysľu projektu a spoločnej tvorby, taktiež  dôvera a radosť z toho čo každý robíme. Tvorba s nimi bola výborná aj vďaka plnému nasadeniu vo svojich úlohách.

Musí mať pre Vás umenie nejaký príbeh? Alebo Vám ide viac o vnem a pocit? Skúste rozviť svoj názor.

Nemusí mať príbeh, mám rada keď je v tom prirodzenosť a oddanosť sa tomu, a tiež rôznorodé zážitky, ktoré pri ňom zažívame.

Kde Vás môžeme sledovať, alebo najbližšie zažiť?

Na tanečných akciách rôzneho typu a pri ďalších projektoch a výmysloch, ktoré mi prúdia hlavou. Samozrejme dostupnejšie aj na sociálnych sieťach- Ig: chilli_girl, Fb: Katarína Čilli.

Foto: Barbara Koll

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.