Cestopisy Cestovanie

Južná Kórea deň piaty – Cesta do Jeonju a skupina GONIA

Pavel Chodúr

Zaspali sme. Mali sme vyraziť z Express Bus Station okolo dvanástej. Nakoniec vyrážame zo Soulu až o 14.45.

Cesta autobusom ma desila. Prvý krát ideme ešte bez potrebných znalostí mimo hlavné mesto. Od všetkých z Jeonju sme dostali kopec informácií, ale aj tak som len čakal na nejakú chybu, ktorá to všetko skomplikuje
Lístok kupujeme, nastupujeme do autobusu a poviem vám, to je autobus. Je určený len pre presný počet ľudí. Asi 40? Možno menej. Má luxusné kreslá, môžete si vyložiť nohy, poriadne sa natiahnuť a cítiť sa mega pohodlne. Odrazu trojhodinová cesta do Jeonju neznie až tak zle. Celá sa prespí, alebo presedí. Náš chrbát chrochká po spaní na našich izbách od radosti.
Do Jeonju sa dostávame navečer a práve tu nastáva problém.

Keďže v Soule na stanici nebolo wi-fi, nemohol som poslať informáciu Hyung Taek Kimovi, ktorý nás mal čakať o tom,  kedy prídeme. Skúsil som to teda cez sms. Ale neviem prečo som si myslel, že musíte zadať korejskú predvoľbu pre slovenského operátora a až potom kórejské číslo, teda viem, lebo to tak je. Aspoň v Londýne alebo Indiíto tak bolo. Ale tu nie, tu treba volať bez predvoľby. Takže moja sms neprešla. Zistil som to, až keď som skúsil zavolať na číslo s kórejskou predvoľbou. Keď som to skúsil bez nej, dovolal som sa.

Povedal som Hyungovi, že sme na stanici a už sme len čakali. Zatiaľ sme sa najedli. Prišiel Hyung a Joy a vzali nás na ubytovňu. Prvýkrát za tú dobu čo sme tu, sa stretávame s Kórejcami, ktorý budú súčasťou nášho dokumentu o World Music. Angličtinu majú trošku lámanú ale usmievajú sa a celkovo pôsobia príjemným dojmom. Ubytujeme sa v hoteli a vyberáme sa do Jazzového baru ROY, kde má koncet Hyung so svojou jazzovou kapelou GONIA.

Bar je vzdialený samozrejme 15 minút ( ako keby všetko bolo 15 minút ďaleko) a ideme tam peši. Zatiaľ máme možnosť vnímať večerné Jeonju. Kopec mladých je vonku. Veď je piatok večer. Všade sa ozýva smiech, radosť a my sa prebíjame studeným vetrom. Všetko pôsobí pokojne až rozprávkovo. Ako keby na toto miesto aj napriek piatkovej zábave sadla akási atmosféra dávnych časov. V noci to vyzerá naozaj nádherne a aj napriek uponáhľanosti všade cítiť pokoj. Reštaurácie, pomníky, univerzita ponorená do ticha a potom ulička, ktorá ako keby vypadla z animovaného filmu. Hry, bary, rovnošaty, neóny, blikania. Skrátka jedna z tých ulíc, ktorá vo vás evokuje Áziu viac ako panda, drevené paličky na jedlo alebo sumo bojovníci. Ideme do baru, ktorý je útulný, naplnený jazzovou hudbou a v nápojovom lístku mimo rôznorodých pív, aleov kraľuje aj český Kozel.

Chalanské jazzové trio sa predstaví. Zvíta sa s nami. Vysvetlím im, o čo nám ide a čo by sme chceli natočiť a okamžite sa dostávam do svojho živlu. Angličtina naskočí. A celé napätie zo dňa začína pomaly opadávať v priamej úmernosti môjho neustáleho bľabotania. Potom začína koncert a začína sa hudobná paráda. Nespomínam si, kedy naposledy som zažil live jazzový koncert, ktorý by vo mne tak krásne rezonoval od prvej do poslednej minúty. Chalani si to užívajú. Stávajú sa hudbou. So zatvorenými očami a rýchlymi prstami hrajú ako o život ale zároveň s nadhľadom. Je to úžasné sledovať a ešte lepšie je to točiť. Kapela nás predstaví ako filmárov zo Slovenska a odrazu sa na nás každý usmieva a kýva nám hlavou na pozdrav. Je to super pocit a je to super hudba.

Po koncerte dáme Interview, ktoré chalani dajú celé v kórejčine aj napriek anglickým otázkam. Ja na každú odpoveď prikyvujem, hoci nemám najmenšiu predstavu či vôbec rozprávajú k veci. Nevadí. Uvidíme. Ono sa to nejako vyvrbí, preloží, postrihá.

Nakoniec nám dávajú svoje CD a s úsmevmi a so želaním všetkého dobrého ideme na hotel. Zima je tu riadna. Netrvá dlho a sme opäť premrznutí. Hotel – priestrannejší, s teplou sprchou a takým tým záchodom čo vám sprchuje všetko a všade, to tu vyzerá na chvíľku ako malý raj. Zajtra máme na v pláne dva rozhovory. Jeden s populárnou ženskou kapelou Akdan Gwangchil a druhý s Joy, ktorá ma na starosti Jeonju International Sori Festival.
Gro celého dokumentu o hudbe budeme mať z krku práve vďaka tomuto úžasnému mestečku.

Každému, kto príde do Južnej Kórei, môžem len odporučiť.
Pokojne choďte busom. A nebuďte ako my, čo sa trepeme do kultúrneho štátu uprostred zimy. Prídite sem cez leto, na jar. Nech vidíte festivaly, vidíte farby a hlavne vtedy keď je tu menej tohto príšerného mrazu. Držte nám palce.
Nech sa vám darí v živote.

Prikladám k textu skladbu od nášho Jazzového tria GONIA. Nech posúdite aj vy.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.