Cestopisy Cestovanie Dokument

Južná Kórea deň druhý – Soul

Pavel Chodúr

Každému pred cestou hovorím, nech si dáva pozor na jetleg. „Idete cez rôzne pásma, rozhodí vám to biorytmus. Buď nebudete vedieť zaspať alebo budete stále unavení…“ Aký som ja len múdry keď si myslím, že ma ostatní počúvajú. Takže samozrejme, prvá noc a nedarí sa mi zaspať. Prehadzujem sa. Mrvím sa. Hlava je plná myšlienok, ktoré ma nie a nie opustiť. Nedarí sa mi zaspať. Nedarí sa mi ani rozmýšľať. Bolí ma hlava. Soplím a celkovo sa cítim na posteľ a oddych, lenže telo ako keby ignorovalo hlavu. Nakoniec zaspávam nad ránom, len aby ma o niekoľko hodín zobudil Erik, že ideme von. Rozbitý a nevyspatý vstávam a idem.

Nové mesta sú najzaujímavejšou časťou každého cestovania. Majú vlastný rytmus, vlastné pravidlá, ľudí a vlastný usporiadaný chaos. Ponoriť sa do takého mesta si vyžaduje určitú dávku odvahy. Pretože na to, aby ste pochopili mentalitu, krajinu, zvyky aj sa nastavili na správne tempo, musíte chodiť ulicami. Musíte sa vedieť orientovať. Prejsť z pozície turistu, čo sa pozerá do mapy a snaží sa nájsť v tej spleti nových vôní, svetiel a hluku nejaký zmysel, do pozície cestovateľa, ktorý všetky tieto vnemy víta a užíva si ich. Nechá sa viesť cestou, davom, intuíciou a objavuje tak skutočnú tvár ktorá je často krát turistom úplne skrytá. Je to o tom neísť po pamiatkach, neísť po zaužívaných trasách. Je to o tom, že sa stratíte v uličkách. Prejdete z hluku do ticha. Zo svetla do tmy. Z davu do samoty. Nachádzame sa na jednej z miliónov uličiek obrovského Soulu. A to nie je zďaleka to správne zoznámenie s krajinou. Ale ak ju chcete spoznať, treba začať postupne. Strácame sa, prechádzame uličkami, snažíme sa vyskúšať si naše schopnosti a orientačné zručnosti. Jedno z najzaujímavejších zistení je, že málokto tu rozpráva po anglicky do takej miery, že by sme sa s ním mohli dorozumieť. Hlavou mi beží myšlienka alebo zbožné prianie, mať tu niekoho kto by bol našim sprievodcom a vedel by nám bližšie vysvetliť, ako tučo funguje. Takto sme na to sami. Čo ale nie je vôbec katastrofa. Väčšina vecí tu totiž funguje rovnako. Aj od tých najzákladnejších typu – keď je na semafóre zelená, môžeš prejsť cez cestu až po tie praktickejšie – v obchode sa dá nakúpiť bez toho, aby ste s pokladníkom prehodili čo i len jedno slovko.

Je tu plno vnemov a reklám, ktoré sú nám veľmi vzdialené. Napríklad obchodík s populárnymi emotikonmi z kórejskej sociálnej siete Kakao. Vidieť toľko drobných zbytočností s logom a tvarom populárnych kórejských emoji mi príde na jednu stranu obrovsky smiešne a zároveň obdivuhodné. Obchod je plný a teší sa veľkej obľube. Hoci neviem čo môže byť také super na vankúši v tvare vášho obľúbeného emotikonu alebo na hrnčeku, kľúčenke, obalu na i-phone. Vyvrcholenie celého denného blúdenia spočíva v snahe nájsť park, ktorý je neďaleko umeleckej univerzity. Evokuje to vo mne krásu a jednoduchosť britských parkov.

Odrazu vás obklopí náramné ticho. Vidíte starých ľudí so psíkmi alebo vo dvojici, ako cvičia na mechanizmoch, aké viete v slabšej verzií nájsť pri Eurovei. Krútia sa, naťahujú sa a všade okolo nich je ticho. Medzi vysokými konármi kríkov prebleskujú obrovské výškové budovy, ktoré s ubúdajúcim svetlom, pretínajú svojim svetlom tmu a vytvárajú dojem útočiska uprostred toho šialeného chaotického davu tam vonku. Ako keby sme našli miesto pokoja. Kráčame uličkami, hľadáme a skúmame rôzne zákutia a ponárame sa do západu slnka, ktorý celú túto scenériu robí čarovnejšou.

Do toho si pridajte škriekajúce vtáky, túlavé mačky a psíkov v zimných vestičkách, ktorý dodávajú tomuto miestu zvieraciu hravosť a eleganciu. Nakoniec nachádzame aj chrám s nádhernou drevorezbou, ktorá hýri všemožnými farbami a z ktorého vnútra sa ozývajú recitované sútry a bubnovanie, a nad pagodami môžeme vidieť svietiaci kresťanský kríž na kostole, ktorý má na sebe toľko svetiel že vyzerá ako dedinský balkón v novembri. Ako keby musel na seba upozorňovať v tom tichu, zatiaľ čo tradičný chrám je naďalej zahalený do ozveny bubnov a ničoho iného si nevšíma. Na Soul padne noc a my sa vyberieme za jedlom. Blízko našej ubytovne sa nachádza reštaurácia, ktorej hlavnou prednosťou sú kuracie mäso a plnené taštičky.  Vojdeme s Maťou tam, a zisťujeme zaujímavú vec. Nikto z obsluhy tu nerozpráva po anglicky. Takže sa snažím čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť čo by sme si želali, ale myslím si, že rovnako ako sme neboli my pripravení na túto eventualitu, tak to isté sa dá povedať aj o čašníčkách. Nakoniec prichádza Erik s Vaness, Vaness sa rozhodne, že všetko vybaví a nakoniec nám nesú dve obrovské misy s kúskami smaženého kuraťa.

Pre Erika s Vaness suché – ako sladkokyslé kurča bez omáčky a nám so salsou a nakrájanou zeleninou, ktorá je ako kaša rozmiestnená po povrchu. Do toho sladké tortilly a na zapitie pivo. Počul som tu o ňom veľa negatív, mne ale kupodivu prišlo chutné. Celkovo sa jedná o príjemnú skúsenosť. Napríklad Maťa si pýta od čašníčky stále vodu, hoci tu funguje systém reffill. To značí že namiesto toho, aby si Maťa napustila toľko vody, koľko chce s neďalekého prístroja, necháva čašníčku aby to robila za ňu. Tá podľa mňa už len z faktu, že sa k nej do podniku nasáčkovali štyria biely s angličtinou je pre ňu dosť desivé, tak naplňuje, pretože nemám nám ako povedať, že tu to funguje inak. Najedení a o skúsenosti bohatší sa vraciame na izbu. Dávame si hygienu a chystáme sa na spánok. Zaspávam okolo tretej miestneho času , máme stávať o ôsmej. Čaká ma ďalší deň, kedy budem veľmi dúfať, aby sa únava neprejavila nanovo…

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.