Film & TV Kultúra & umenie Veda a technika

Juraj Šajmovič, majster ručnej kamery

Pavel Chodúr

Slovenská kinematografia priniesla množstvo zaujímavých filmov a osobností. Nie všetkým sa dostáva takej pozornosti, akú si zaslúžia. Niektorí by sa bez nej hravo obišli. Mnohým môže pripadať meno Juraj Šajmovič neznáme, hoci sa jedná o veľmi všestranného umelca. Bol to kameraman, fotograf a maliar. V každom aspekte jeho tvorby a v každom jeho diele môžete vidieť výrazný cit pre výtvarnú zložku. Sám mi povedal, že si všetky prejavy výtvarnosti hlboko cení a vo svojej tvorbe sa ich snažil využívať. Nikdy nechcel byť technickým tvorcom, ale tvorcom vizuálnym a osobitým.

Sajmovic2Juraj Šajmovič

Jeho domov je útulný a prívetivý. Sediac v pohodlnom kresle sa s pánom Šajmovičom rozprávame. Ja robím rozhovor do školy, aby som pripomenul študentom výrazného tvorcu a on si rozpamätáva na svoju minulosť. Pri rozprávaní je badateľné, že sa spomienkami vracia k zážitkom, kde sa rovnako ako pri svojej tvorbe nevyhne tvoreniu obrazov. Jeho rozprávanie je pomalé a popretkané nuánsami emócií a pocitov.

Juraj_Sajmovic_Golet_v_ udoloPri natáčaní filmu Golet v údolí

Nahliadnúť pod povrch tvorcu je veľmi ťažké. Potrebný čas na množstvo hodín úvah a otázok je tu zmenšený na jedno stretnutie. Pán Šajmovič si túto skutočnosť uvedomuje a preto sa snaží byť vo svojich odpovediach komplexný. Zároveň sa ale nikde neponáhla. Sála z neho pokora a uvedomelosť, aká prináleží len tým ľuďom, čo zažili aj nepekné veci, ale nenechali sa nimi zlomiť.

Juraj Šajmovič sa narodil v roku 1932. V 50 rokoch študoval na prestížnej filmovej škole FAMU odbor filmový a televízny obraz. Práve vychádzajú jeho memoáre nazvané: Raj nie je len na nebesiach a Peklo nie je len pod zemou. Kniha mapuje jeho detstvo do roku 1945, teda do obdobia kedy mal 13 rokov a mapuje osudy jeho židovskej rodiny v predvojnových a vojnových časoch.

Juraj_Sajmovic_ Petr_Narozny_Na dvore_je_kunJuraj Šajmovič a Petr Nárožný pri točení filmu Na dvoře je kůň, šéfe!

Juraj Šajmovič bol známy v rámci slovenskej kinematografie tým, že používal ručnú kameru. Dlhé zábery točené z ruky boli vítaným vizuálnym obohatením československej filmovej aj televíznej tvorby. Dnes sa mnoho tvorcov na poli artu aj mainstreamu uchyľuje k dlhým záberom a vizuálnej koncepcii a premyslenosti vnútrozáberových strihov a dramatizácie. Juraj Šajmovič bol takýmto tvorcom u nás, ešte pred tým ako bol tento štýl populárny.

Bohužiaľ kvôli politickej situácii v tom čase mu nebolo nikdy dopriate naplno zažiariť v zlatom veku slovenského a českého filmu. To ale neznamená, že nevytvoril dôležité alebo hodnotné diela. Najvýraznejší aspekt jeho tvorby ho spája so slovenským režisérom Ivanom Balaďom. S ním natočil množstvo dokumentárnych filmov – medzi nimi aj Metrum (dokument o Moskovskom metre), ktorý považoval za jednu so svojich najlepších prác.

Juraj_Sajmovic_ Dusan_Klein_ Piisen_o_litostiJuraj Šajmovič a Dušan Klein pri tvorbe filmu Píseň o lítosti

Na poli filmovej a televíznej tvorby stáli za prvou adaptáciou Mňačkovej novely Smrť sa volá Engelchen z roku 1960 (druhú o rok neskôr natočila dvojica Kádar a Klos) alebo adaptáciou známej novely od Margity Figuly Tri gaštanové kone. Vrchol ich spolupráce bol film podľa Čechova nazvaný Archa bláznov z roku 1970, ktorý sa ale hneď dostal do trezoru a bol uvedený až po páde komunizmu v 1990, kedy jeho výpovedná hodnota stratila na aktuálnosti.  Robil kameru ale aj k takým klasikám ako je trojdielny Adam Šangala (1974), seriál Sanitka (1984)Dobrodružstvá kriminalistiky (1989, 1991, 1992, 1993) a za film z roku 1995 Golet v údolí bol ocenený Českým levom. V roku 2009 dostal od Asociácie kameramanov cenu za celoživotné dielo.

Svet filmu ale v období, kedy Juraj Šajmovič tvoril, nebol naklonený originalite alebo autorstvu. Všetko prechádzalo schvaľovaním a ani spolupráca s niektorými tvorcami sa neukázala ako podnetná. Bolo to jednoducho o tom uživiť rodinu. Tvorca ale hľadá a skúša. Snaží sa spraviť stopu na tomto svete.
Autorstvo a slobodu zažíval pri fotografovaní. Jeho fotky mali sociálny charakter, ale v jeho tvorbe sa objavuje aj množstvo obrázkov Slovenského vidieka, ktorý mal veľmi rád. Jeho fotky v sebe obsahujú hravosť a čistotu – myslím tým, že pôsobia ako útržky časov minulých, ako niečo, čo sme v sebe ako pozorovateľ nemali možnosť zaregistrovať, ale ako náhle je nám to podané cez fotografiu, vzbudí to v nás pocit niečoho pevného a skutočného. Usmievame sa pri tom, pretože odrazu vidíme staré známe veci inak a namiesto všednosti im je pripísaná umeleckosť a svojská poetika.

WhileWorking1Umelec má voči svojmu okoliu povinnosť vytvárať nové cesty k starým známym životným pravdám, alebo vytvárať okolo seba priestor na inšpiráciu pre budúce genrácie. Juraj Šajmovič bol človekom spadajúcim do obidvoch kategórií. Jeho fotografická činnosť je pripomenutím toho, čo bolo kedysi a čo je s nami ako so Slovákmi a Čechmi úzko späté. Jeho filmová tvorba slúži ako inšpirácia. Ako priekopník svojského štýlu je jeho osobnosť stále v pamäti tvorcov, ktorí menili a stále určitým spôsobom formujú Slovenskú a Českú filmovú kultúru.

Keď som sa ho pýtal, čo bolo vecou akú v umení neustále hľadal, usmial sa a povedal, že vždy hľadal to „skutočné“. Nemal na to iné slovo. Hľadal ho všade. Vo vzťahoch, v ľuďoch, v prírode. Rozhovoril sa o fotografií rómskeho dievčatka – asi 9 ročného. Povedal mi, že v jej očiach to bolo. To skutočné. To, čo my dospelí už nemáme. Mala v sebe ohúrenie životom. Túžbu ho spoznávať.

WhileWorking3

O umelcov by mala rozprávať ich tvorba. Pán Šajmovič bol kameraman a tak musel chtiac nechtiac robiť množstvo ústupkov a podieľať sa na dielach s akými nebol vždy spokojný. Bez rozdielu na to, zanechal v nich výraznú stopu. Vo svojich fotografiách mal viac slobody a vďaka nej sme mohli spoznať aj jeho – jeho dušu a jeho pocity, tak ako v jeho maľbe. Teraz, keď vychádzajú jeho memoáre plné jeho spomienok a názorov, máme prvýkrát možnosť spoznať jeho samého ako komplexnú osobnosť.

WhileWorking2

Ja osobne verím, že všetky tie nekonečné vplyvy, akých sa nám dostáva z okolia, formujú aj nás. My sami si vyberáme, kým chceme byť a čo chceme v živote dokázať. Niekedy tá cesta nie je ľahká, ale tí odvážnejší zotrvajú, pretože túžba tvoriť je v nás ako v ľudských bytostiach hlboko zakorenená. Preto sa posúvame ďalej, preto sa všetko stále mení a preto aj po neúspechoch prídu úspechy a naopak. Najväčším úspechom pána Šajmoviča, nebolo len to, že tvoril a hľadal skutočnosť, ale aj to, že mal rodinu, ktorej sa odovzdal do rovnakej miery ako tomu spravil u svojej tvorby. A to skutočné je tým pádom stále tu.

Sajmovic1

Juraj Šajmovič zomrel 20. 4. 2013 a aj napriek tomu sa stále konajú výstavy jeho malieb a fotografií. Stále sa dá vrátiť k jeho filmovej tvorbe a vďaka jeho knihe, ktorá práve teraz vychádza, máte možnosť spoznať detstvo jedného výrazného a významného slovenského umelca.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.